Voľby v tieni papierového tigra
Taiwanskí voliči sa na prelome tisícročí rozhodli vstúpiť do novej etapy politického vývoja krajiny. Osemnásteho marca v prezidentských voľbách, keď účasť voličov bola 82%, zvíťazil jeden z lídrov opozičnej Demokratickej pokrokovej strany (DPS) Čchen Šuej-pien. Jeho súperi, nezávislý kandidát James Sung a kandidát Národnej strany (Kuomintangu, KMT) Lien Čan získali 37% a 23% hlasov.
Čínska republika na Taiwane, dielo Národnej strany, ktorá na ostrove vládla od roku 1949, prechádza do rúk opozičnej DPS. Nový taiwanský prezident, 49-ročný právnik Čchen Šuej-pien, bol najmladším z piatich prezidentských kandidátov. sa zúčastňoval boja za ľudské práva, za čo ho v 80. rokoch väznili a v rokoch 1994-98 zastával funkciu starostu v Taipeji, hlavnom meste. Je členom DPS a do agendy tejto strany tradične patrila aj otázka nezávislosti Taiwanu. Čchen vo volebnej kampani prišiel s programom tzv. druhej vlny demokratizácie: podporuje decentralizáciu, boj s korupciou a organizovaným zločinom a chystá sa zredukovať terajší dvojkomorový parlament na jednokomorový. V Legislatívnom dvore, rozhodujúcej komore parlamentu, má však Národná strana stále väčšinu. Čchen už avizoval, že k zostavovaniu novej vlády chce prizvať aj zástupcov iných politických strán (aj KMT) a získať tak širšiu podporu pre svoj program.
Čierno-zlatá politika Tesné víťazstvo opozičného kandidáta síce pozorovateľov prekvapilo, ale výrazný úspech v komunálnych voľbách v 90. rokoch, keď DPS získala väčšinu mandátov na miestnej úrovni, signalizoval nástup novej generácie a klesajúcu podporu KMT. Dramatický pokles popularity tejto strany ilustrujú výsledky prezidentských volieb v marci roku 1996: vtedy získal terajší prezident Li Teng-chuej reprezentujúci KMT 54% hlasov a kandidát DPS iba 21%. KMT doplatil na rozkol vo vedení, keď sa vplyvný funkcionár J. Sung rozhodol kandidovať na post prezidenta napriek odporu strany, ktorá ho následne vylúčila. Navyše, oficiálny kandidát Lien Čan je nevýrazný politik, ktorý nedokázal zmobilizovať podporu a pred voľbami sa objavili dokonca špekulácie o tom, že Li Teng-chuej uprednostňuje víťazstvo Čchena. Vyše 50-ročná vláda KMT priniesla logické dedičstvo - tzv. čierno-zlatú politiku, ako sa na Tchaj-wane označuje prepojenie politických špičiek s organizovaným zločinom a korupciou. Povolebné rozčarovanie priaznivcov KMT vyústilo do násilných demonštrácií pred sídlom strany v Taipeji. Predseda strany Li Teng-chuej oznámil svoju rezignáciu v septembri tohto roku a stranu očakávajú výrazné reformy a nevyhnutná sebareflexia.
Cena integrity Prezidentské voľby na Taiwane sa už tradične nemohli zaobísť bez verbálnych útokov z Pekingu. No zatiaľ čo pri voľbách v marci 1996 sa Čínska ľudová republika rozhodla pre prezentáciu sily a v Taiwanskom prielive sa uskutočnili testy balistických rakiet a námorné cvičenie, tohtoročné voľby boli v znamení "papierového tigra". Koncom februára pekingská vláda zverejnila novú verziu politickej línie voči Taiwanu: ČĽR naďalej vychádza z koncepcie jednej Číny a politiky "jeden štát, dva systémy", ale varuje Taiwan pred neustálym odďaľovaním začiatku rozhovorov o znovuzjednotení. V takom prípade si Peking ponecháva právo použitia sily. Každoročné marcové zasadanie parlamentu, Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, bolo príležitosťou opätovne deklarovať odhodlanie Číny "preliať krv a obetovať životy" v záujme zachovania teritoriálnej integrity. Aspoň tak sa pár dní pred voľbami na Taiwane vyjadril inak zdržanlivý čínsky premiér Ču Žung-ťi. Čína jasne signalizovala, že ak by nový prezident vyhlásil nezávislosť ostrova, musí rátať s vojenskou inváziou.
Toto posolstvo bolo namierené práve na Čchen Šuej-piena, ktorý si však uvedomuje reálne hroziace nebezpečenstvo a v kampani sa dištancoval od požiadavky nezávislosti. Čchen označuje vzťahy medzi Čínou a Taiwanom za "špeciálne vzťahy medzi dvoma krajinami", čo síce nezodpovedá predstavám Číny, ale úplne sa zhoduje s politickou líniou KMT, ako ju v lete minulého roku formuloval Li Teng-chuej. Čchen Šuej-pien sa bude usilovať udržať status quo, čo podporuje aj 70% Taiwancov (Čeng Pang-čen, kandidát Strany taiwanskej nezávislosti, nezískal ani potrebný počet podpisov na podporu jeho kandidatúry) a presadzuje priame obchodné a dopravné kontakty s pevninskou Čínou. Bezprostredne po voľbách vyzval pekingskú vládu na dialóg a pozval najvyšších predstaviteľov Číny na návštevu Taiwanu. Zároveň vyjadril odhodlanie navštíviť Čínu pred svojou inauguráciou 20. mája. Čchen za podmienku rokovaní pokladá rovnoprávne postavenie obidvoch strán, čo je pre Peking neprijateľné. Jeho zdržanlivé vyjadrenia a gestá dobrej vôle by však mohli napomôcť obnoveniu dôvery a sú jedinou realistickou alternatívou.
Neflexibilný premiér K dialógu s Pekingom vyzvali Čchena aj Spojené štáty americké, tretí aktér čínsko-tchajwanského sporu. USA, pre ktoré bol favoritom Lien Čan, nie sú pripravené podporiť nezávislosť Taiwanu a prispieť tak k nevyhnutnej eskalácii konfliktu. V podobnom duchu sa vyjadrili aj zástupcovia Japonska, Južnej Kórey a Thajska. Stabilita tichomorského regiónu je pre všetky zúčastnené krajiny prioritou.
Pekingská vláda pochopiteľne bez nadšenia pozoruje ako prichádza o moc KMT, ktorý vládol na Taiwane od toho istého roku ako KS Číny na pevnine. Peking chce Čchen Šuej-piena posudzovať podľa jeho krokov vo funkcii prezidenta a tieto zdržanlivé reakcie naznačujú, že počas Čchenovho štvorročného mandátu by sa dialóg medzi Pekingom a Taipejom - v druhej polovici 90-tych rokov fakticky prerušený - mohol zdynamizovať. Čchen je legitímnym zástupcom svojich voličov a akúkoľvek zmenu súčasného statusu Tai-wanu podmieňuje súhlasom obyvateľov ostrova. Na druhej strane stola sú jeho partnermi prezident Ťiang Ce-min a premiér Ču Žung-ťi. Po úspešnom prinavrátení Hongkongu a Macaa je Ťiang posadnutý otázkou Taiwanu a rád by si medzi svoje úspechy pripísal aj stanovenie dátumu definitívneho zjednotenia ostrova. Jeho politiku podporujú aj vplyvné armádne kruhy. Pragmatický premiér Ču za dva roky nedokázal výrazne pokročiť v boji proti korupcii a v reforme neproduktívnych štátnych priemyselných komplexov, navyše nie jemu sa vo Washingtone podarilo vyjednať podmienky vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie, a preto pri jeho vratkej pozícii možno len ťažko od neho očakávať takú potrebnú flexibilitu vo vzťahoch s Taiwanom. Generačná výmena, podobná tej taiwanskej, je na pevnine v nedohľadne.
Autor je sinológ a tibetológ, pracuje v Kabinete orientalistiky SAV
