Svet podľa Mitanu
Prozaik Dušan Krist Mitana vydal nový rozsiahly román Návrat Krista (L.C.A., Levice 1999). Podtitul tohto pozoruhodného výtvoru je viac ako veľavravný - "Fantasticko-faktografický pararomán s vesmírnou zápletkou alebo Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom".
Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora. Možno príliš zjednoduším, ak uvediem, že mu ide o otázky dávne, priam archetypálne - Kto sme? Odkiaľ ideme? Kam smerujeme? Mitanu znepokojuje predovšetkým to, že ľudstvo podceňuje signály, ktoré privádzajú svet na samý prah tých najradikálnejších zvratov, aké môže ľudstvo vo svojej histórii očakávať. Venuje sa výkladu ľudských dejín, no predovšetkým vývinu kresťanstva s dôrazom na rôzne proroctvá, veštby, vízie. Neponára sa však len do nepreberných a zradných hlbín dejín nielen náboženského mysticizmu, ale úporne hľadá kľúč aj k vysvetleniu javov, ktoré sa dostali do povedomia americkej i európskej society zásluhou zvýšeného záujmu o paranormálne javy, záujmu o existenciu mimozemských civilizácií. Mitana polemizuje s názormi E. Däniken a ďalších, k podobným indíciám nasmerovaných dejateľov, podrobne píše aj o podstate učenia New Age. Najväčšiu mieru pozornosti, z pozície vykladača, obhajcu i vyznávača, však venuje výkladu Biblie. A to nielen v náboženskom zmysle, ale aj v súvislosti s najnovšími výsledkami skúmania tohto neopakovateľného a v ľudských dejinách nezastupiteľného veľdiela (nesporne fascinujúce je napr. komentovanie počítačového dekódovania hebrejského textu knihy Genesis).
Román nemá hlavného hrdinu v konvenčnom zmysle slova, môžeme zaňho považovať autora, ale i Ježiša Krista, ktorého prorokovaný opätovný príchod autor naliehavo pripomína. Kresťanstvo považuje za najzávažnejšiu výzvu, víziu i program s vopred jasným priebehom pre celé ľudstvo, a to vrátane stúpencov iných náboženstiev a dogiem. Tento moment je silným i slabým bodom Mitanovej autorskej koncepcie - priebeh dejín v súčasnej dobe nedáva za pravdu čo len trochu možnej konvergencii všetkých hlavných svetových náboženstiev, skôr naopak. Ohne svätých vojen netíchnu, odkaz kresťanstva a Kristova obeť nenachádzajú taký ohlas, v aký verí hľadač Krist Mitana. Podľa neho - hoci i s parapoistkou - je svet a jeho dejiny naprogramovaný, riadený a kontrolovaný silami, o ktorých nemáme ani predstavu, ani predtuchy, či indície. Vesmír niekto riadi a spravuje podľa pre nás nepredstaviteľných skutočností - o tom ale už v sci-fi literatúre písali skutočne mnohí.
Mitana však príliš podľahol lákaniu množstva indícií, ktoré ho neprivádzajú len k originálnym a obdivuhodným fabuláciám, ale až za ich hranice - ku konfabuláciám. Všeličo nespomenul, čo sa do náročnej kompozičnej siete ponúkalo, napr. Vernadského kozmogonické teórie, dinosaurov (ako ich existenciu vysvetliť z pohľadu kreacionizmu?!), nejasnosti a tajnosti okolo najnovších dodatkov k Biblii zo strany hláv všetkých svetových cirkví a náboženských učení, činnosť rádu templárov alebo slobodomurárov a pod. Podarilo sa mu však viac ako jednoznačne naznačiť, že dejiny Zeme sú podstatne viac späté s Vesmírom, ako by sme si mysleli. Nepriamo upozorňuje, že aj pôvod kresťanstva mohol súvisieť s vesmírnymi misiami mimozemšťanov na našu planétu...
Z Mitanovej autorskej koncepcie však vyplýva nenávisť k ateizmu, ako aj obhajovanie rímskokatolíckej viery nie ako voľby, či ponuky, ale ako jedinej správnej a nutnosti či povinnosti, čo je dosť prekvapujúce, a to aj napriek tomu, že román má zreteľný podtitul "para-". V tomto rozmere sa Mitana dostal až k moralizátorstvu, vlastnému vizionárstvu. Ak predchádzajúci román nazval Hľadanie strateného autora, nový román by zniesol názov, či podtitul Hľadanie stratenej viery. Asi ho ovplyvnilo obsiahle množstvo rôznorodých informácií a prameňov, ktoré pre napísanie tohto románu sústreďoval. Ako vášnivý spisovateľ vyjavil svoju neochvejnú vieru v slovo. Lenže i slovo je dvojsečná zbraň.
Autor (1950) je publicista
