Labyrint - ale nie pre diváka

Jedným z posledných premiérových predstavení Divadla Aréna - Medzinárodného inštitútu pohybového divadla bolo predstavenie Labyrint MM - Koniec a začiatok, ktoré je novou, rozšírenou verziou divadelného predstavenia Projekt 2000.
Počet zobrazení: 927

 

Jedným z posledných premiérových predstavení Divadla Aréna - Medzinárodného inštitútu pohybového divadla bolo predstavenie Labyrint MM - Koniec a začiatok, ktoré je novou, rozšírenou verziou divadelného predstavenia Projekt 2000.

Tma. Je začiatkom alebo koncom? Z čierneho opusteného javiska na nás pozerala nabielo namaľovaná HLAVA. Svojimi slepými očami sa dívala priamo na nás. Dve oči, nos, ústa nehybne bez náznaku života upútavali na seba pozornosť. Prázdny priestor. Tma. Priestor sa zapĺňal. Nehybné klbko postáv, spletenec údov sa postupne prebúdzal v rovnakom tempe hore a dolu. Bum- bum-bum. Zrod života. Telá rástli a vystierali sa. Prvé kŕčovité pohyby, posunky, podlomené kolená, neudržanie rovnováhy, pád. Spletenec tiel sa rozrastal, pripomínal svojou mohutnosťou a výškou starobylé koloseum. Stále sú spletení.

Spoločne konali a mysleli. Rytmus sa zrýchľoval. Rytmus sa zrýchľoval, bol dynamickejší. Pád. Ako prvá sa odvážne dvíhala hlava. Snažila sa vyslobodiť z objatia, zo spoločného zovretia. Nemý výkrik úst, sústredený pohľad do prázdna, do neznáma, napnutie dlaní ako túžobný únik zo vzájomnej spoločnosti. Túžba po slobode a samostatnosti. Bum. Prvý krok. Už každý sám, každý za seba. Najprv pomaly, opatrne, bojazlivo, postupne razantnejšie, ostrejšie, presvedčivejšie.

Nahí a slobodní Prvým krokom vstúpili do labyrintu. Labyrintu života. Tá predstava neprináša so sebou len tiesnivý pocit nekonečného blúdenia a beznádeje. Putovaním takýmto svetom - Labyrintom majú príležitosť objaviť nové podnety, myšlienky, priestory. Objavili svoje telá. Prvé dotyky, pohľady a spoznávanie. Ruka našla ruku, telo našlo rovnováhu. Vystieralo sa, tiahlo hrdo do výšky, smerovalo k oblakom. Hľadali niečo nové, nepoznané. Skúšali a skúmali. Myslia. Zbavovali sa spoločných, jednotných, tmavých a nevýrazných celotrikotov. Rovnako si vyzliekali aj k telu prisatú kuklu detstva a opúšťali jej hrejivý pocit istoty. Stávali sa zraniteľnými, ale aj slobodnými. Nahé telá im umožňovali voľne dýchať, nebadane a nehlučne sa pohybovať. Brali svoju nahotu prirodzene a samozrejme. Jediným svedkom ich výskumu bola HLAVA. HLAVA poskytuje myšlienku, šancu na prežitie. Tma.

Pantomíma dnes Dnes sa pantomíma pohybuje na osi čistý mímus - klaun. Na jednom konci osi je racionálna škola, rozkladajúca telesný pohyb do jednotlivých (osobitých) prvkov, ktorej základnými podmienkami sú: ovládanie analytickej techniky, zvládnutie abecedy čistého mímu a skladanie inscenácie z jednotlivých prvkov pantomímy. Opačný pól tvorí dnes už veľmi rozšírená pantomimická klauniáda, ktorá sa sústreďuje na prirodzený telesný výraz, spontaneitu, improvizáciu a otvorenosť voči podnetom. Dôležitým momentom spájajúcim jednotlivé modely je úsilie o posolstvo.

Decrouxov systém Čistý mímus vychádza z presne vymedzených cvičení - princíp napätia a uvoľnenia, princíp protiváhy, niekoľko základných typov gesta, slovo sa nepoužíva, tvár sa zakrýva, alebo sa použije maska. Okrem minimálnych plaviek sa odevom stáva aj priliehavý trikot. Nahé telo je však považované za najdokonalejší kostým.

Na javisku sme mali možnosť vidieť práve tento obraz čistého mímu, za ktorého tvorcu sa považuje Etiénne Decroux. V mnohých scénach z predstavenia si môžeme pripomenúť základ jeho systému. Míma stavia do prázdneho priestoru - tento spôsob rozmiestnenia sa objavuje aj v našich scénach, kde sú postavy individuálne rozostavané na jednotlivých plošinách hlavy. Decroux dovolí mímovi obliecť si len minimálne plavky. Naše postavy si zobliekajú celotrikoty a zostávajú v plavkách. Zakrytím tváre gázovou šatkou chce Decroux dosiahnuť osamostatnenie, oslobodenie telesného výrazu od výrazu tváre. Účinkujúci si na nahé telo, na tvár nanášajú na javisku farbu. Farba nahradila masku práve v scéne rituálu, uctievania. Farba sa stala ich maskou. Získali individualizovaný telesný výraz.

Klauniáda V Aréne sa však objavuje aj druhý pól pantomímy - klauniáda. Klauniáda sa neriadi pravidlami, dovolí si používať slovo, obraz, kostýmy, masky, rekvizity, konkrétne zvuky i hudbu. Ide jej o porozumenie, o pobavenie. Konkrétnou ikonou klaudiády v predstavení Labyrint MM - Koniec a začiatok bol obraz násilia a vojny. Obrovská ruka ako rekvizita prináša so sebou nielen tragický nádych smrti, ale práve pri vzájomnom zápase dochádza aj k humorným situáciám. Prostredníctvom čierno-bielych záberov premietaných na plátno a hudobného sprievodu, ktorý pozostával z monotónneho ťahania sláku violončela s krátkymi pauzami (sprevádzané rozdielnou intenzitou a razantnosťou), sa v nadrozmernej dlani ukladá postava akoby k spánku. A ruka telo hojdá, kolíše. Táto chvíľa trvá len okamih, kým sa opäť obaja nepriatelia nespamätajú a nezačnú medzi sebou bojovať.

Na návšteve u Minotaura Predstavenie Labyrint MM - Koniec a začiatok je vystavané z jednotlivých do seba zapadajúcich obrazov. HLAVA ako ústredná téma nepriamo kladie divákom otázky: Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme? Je to labyrint života. Predstavuje sa nám ako bludisko myšlienok s komplikovanou sieťou chodieb, spomedzi ktorých len jedna vedie k východu, ostatné sú slepé. Tento pocit labyrintu - bezmocnosti umocňovali aj sprostredkované čierno-biele filmové zábery ukazujúce život ľudí v ohrade, za pletivom, kde jednotlivé oka plotu predstavujú už spomenutý labyrint. Ľudia sú v ňom uväznení, sloboda je mimo plotu, tam, kde sú cesty vyznačené, kde sa spoľahlivo orientujeme, slobodne myslíme. Možno sa v ohrade nenachádza "anjel smrti", možno tam smrť priamo nehrozí, no aj tak sa každý, kto sa v nej ocitol, usiluje dostať sa čo najskôr von.

Orientácia diváka Predstavenie vnímam ako výtvarne zaujímavú meditáciu. Divák sa v ňom orientuje až priveľmi sebavedome. Režisér ho vedie svojou cestou priamo k východu. Neumožňuje mu nahliadnuť do takých tajomných zákutí labyrintu, aby si našiel svoju vlastnú cestu. Jednoduché výrazové prostriedky, úspornosť gest, mimiky, pohybového slovníka však nezanechávajú v divákovi hlboké vnútorné, citové a myšlienkové zážitky.

Autor (1973) je študent teórie tanca a divadelnej vedy na VŠMU

Labyrint MM - Koniec a začiatok Námet a umelecké vedenie: Milan Sládek Premiéra: 13. - 15.1. 2000, 20. - 22. 1. 2000, Divadlo Aréna

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984