Reklama
Reklama

Konflikt jedinca

Stáva sa nepísaným pravidlom, že v určitých periódach, podobných návratom komét, sa na filmovom nebi objaví už vopred dlho očakávaný a avizovaný nový film významného režiséra. Pozornosť Slovenska posledných dní sa sústredila na premiéru posledného filmu Miloša Formana, ktorý významný v našom kontexte určite je.
Počet zobrazení: 452

 

Stáva sa nepísaným pravidlom, že v určitých periódach, podobných návratom komét, sa na filmovom nebi objaví už vopred dlho očakávaný a avizovaný nový film významného režiséra. Pozornosť Slovenska posledných dní sa sústredila na premiéru posledného filmu Miloša Formana, ktorý významný v našom kontexte určite je.

Ako pôvodom českému režisérovi patria jeho prvé filmy do histórie československej kinematografie, ktorá sa vyprofilovala v šesťdesiatych rokoch ako československá nová vlna a pod týmto názvom prenikla aj do medzinárodného povedomia. Odvtedy však uplynulo veľa rokov. Forman tvorí dlhú dobu v Amerike (od začiatku sedemdesiatych rokov), kde je uznávaným režisérom, o čom svedčia dve najvyššie ocenenia americkej filmovej akadémie v podobe prestížnych Oscarov. Na druhej strane sa však jeho povesť vyznačuje aj tým, že vzhľadom na pozíciu odkrývača tabuizovanejších oblastí "istých fenoménov americkosti" sú jeho filmy prijímané aj kontroverzne. Neraz ako skúsený psychoanalytik (psychoanalýza - forma prevencie tak vysoko cenená v Amerike) svojimi filmami odhaľuje témy, vo veľkej miere ovplyvňujúce spoločnosť. Tieto filmy pôsobia ako svedomie, ako nemá výčitka, alebo výsmech. Jednoducho povedané - sú Američanom nepríjemné. Podobný osud stihol aj jeho posledný film Muž na Mesiaci, ktorý napriek Formanovým očakávaniam nebol nominovaný na Oscara ani v jedinej kategórii. Odpoveď sa však dostavila z Európy, a to v podobe dvoch prestížnych ocenení - Zlatý Glóbus a Strieborný medveď - za réžiu na Berlinale. Pripomeňme si v krátkosti jeho filmografiu, ako aj niekoľko životopisných faktov, aby sme si bližšie osvetlili základy jeho tvorby, ktoré vyústili do Muža na Mesiaci.

Vybrusovanie kritického zrkadla Miloš Forman sa narodil v roku 1932 v Čáslavi. So svojimi vrstovníkmi začínal ako člen ochotníckeho divadelného združenia, čo ho podnietilo v úsilí študovať divadelnú réžiu na pražskej DAMU. Keďže ho na réžiu neprijali, z určitého zúfalstva skúsil šťastie na inej fakulte a na vlastné prekvapenie ho prijali na FAMU na odbor dramaturgia. Prvé kontakty s filmom sú teda pre Formana v znamení scenáristiky. Po určitom čase privoňal aj do praktickej filmovej kuchyne. V roku 1957 nakrútil režisér Ivo Novák podľa jeho scenára komédiu Šteňatá. Ďalšou kľúčovou skúsenosťou sa pre Formana stala spolupráca s výraznou osobnosťou českého povojnového filmu a divadla, spolupráca s Alfrédom Radokom. Asistoval mu pri realizácii veselohry Dědeček automobil.

Postupne, ako nadobúdal profesijné skúsenosti a sebavedomie, zasiahla do jeho osudu nepredvídateľná skutočnosť. Začiatkom šesťdesiatych rokov, v období kultúrno-politického oživenia, sa v Prahe na trhu objavili "šestnástky" - kamery typu Pentaflex. Forman správne pochopil ponúknutú výzvu zo strany osudu a chytil sa šance. Spolu s kamarátom, neskôr významným českým kameramanom a jeho dlhoročným spolupracovníkom, Miroslavom Ondříčkom začali nakrúcať "len tak zo zábavy" výjavy z pražských ulíc, "ako sa ľudia otáčajú za dievčatami". Práve v tomto období nastal ten správny čas, aby do svetla projektorov prenikol prvý formanovský fenomén.

Celovečerný debut dostal názov Konkurz (1963). Český úsek Formanovej kinematografie, tak dôležitý pre pochopenie jeho najslávnejších zámorských diel, pokračoval vo filmoch Černý Petr (1963), Lásky jedné plavovlásky (1965) a vyvrcholil jeho prvým farebným filmom, lepšie povedané "hasičskou groteskou" Hoří má panenko (1967). Tieto filmy, vytvorené "doma", patria medzi tie, ktoré predznamenali a vypichli svojím nábojom charakter jeho ďalších snažení.

Už debut bol svojím spôsobom originálny a neopakovateľný. Konkurz sa skladá z dvoch stredometrážnych filmových poviedok. Prvá s názvom Kdyby ty muziky nebyly rozpráva o osude dvoch mladíkov, hrajúcich v dvoch rozdielnych dychových telesách. Kvôli pretekom na motorkách sa nezávisle na sebe, bez toho, aby sa poznali, nezúčastnia na skúške svojich dedinských orchestrov. Keď ich následne na to "za nezodpovednosť" z kapiel vyhodia, len si vymenia miesta. V podtexte tejto filmovej reportáže sa skrýva rys medzigeneračného nedorozumenia. Téma, ktorá sa bude prelínať celým Formanovým dielom. Vrchol dosiahne v Čiernom Petrovi. Forman si v Konkurze vzal na mušku a formou metafory satiricky zobrazil českú "dychovkovú kultúru". Zobrazil istý mentálny rys s prímesou prežívajúcej provinčnej konformnosti. Určite nám neujde, že podobné mentálne rysy si všímal aj v Amerike. Metódu Konkurzu, ako akéhosi filmového skúmania, použil aj pri odhaľovaní spoločenských problémov v kultúrne väčších celkoch, akým Amerika a jej história rozhodne je. (Škoda, že Forman neprišiel nakrúcať na Slovensko.)

Druhú časť Konkurzu tvorí rovnomenná poviedka, v ktorej ide o záznam konkurzu do divadla Semafor. Autenticky zachytáva slávne i neslávne tváre dievčat, snažiace sa preraziť si cestu do divadla. Je to pozoruhodný anonymný záznam jednej generácie. My sme tí diváci, ktorí pozorujú a odhaľujú autentické záchvevy a zakolísania na tvárach anonymných hrdiniek pokúšajúcich osud. Nám sú vystavené na posudzovanie ich nedostatky i kvality, rozdiely vystupujúce na povrch. Myslím, že paralela javiska a hľadiska z Konkurzu je aj jednou zo základných čŕt, ktoré Forman zobrazil a vyjadril formou dialektického vzťahu diváci - komik v postave Andyho Kaufmana vo filme Muž na Mesiaci. A tak, ako kamera v Konkurze oddeľuje zaujímavé a výnimočné talenty dievčat od priemeru a banálnej mnohosti, tak aj Andy Kaufman ako komik skúma, kde sa nachádzajú neprekročiteľné hranice šoubiznisu. Ako komik z javiska odhaľuje a mieri provokujúcimi gagmi na priemernosť a úbohosť svojich divákov, ich duševnú tuposť.

Vráťme sa však k Formanovým začiatkom. Čierny Peter opäť autentickým spôsobom vypovedá o generačnom odcudzení. V počiatočnom období si Forman vyberal nehercov, neskôr používal na dosahovanie presvedčivej autentickosti svojich filmových hrdinov špičkových hercov (Jack Nicholson, Jim Carrey).

Lásky jedné plavovlásky hovoria intímnym spôsobom o prebúdzajúcom sa sexuálnom vedomí, o hľadaní jeho naplnenia. Hoří má panenko, film, ktorým sa Formanove české pôsobenie uzatvára, je "hasičská" groteska a satira par excellence. Hasičský bál sa stane miestom odhalenia necnosti a porúch v spoločnosti všeobecne. Po uvedení sa jeho stiahnutia dožadovali hasiči, ktorí ho pociťovali ako urážku hasičského stavu. Treba pripomenúť, že Lásky jedné plavovlásky a Hoří má panenko boli nominované na Oscarov za najlepšie neanglicky hovorené diela.

Amerika - dobrý pozorovateľ zmenil pôsobisko Je ťažké zhodnotiť, aké ťahanice musel Forman prekonať, kým realizoval v Amerike prvý projekt. Jeho prvým americkým dielom bol film Taking off (1971), v ktorom nadviazal na tému o mladých ľuďoch a medzigeneračných konfliktoch. Podal sociologické svedectvo o diametrálne odlišnom pohľade na skutočnosť medzi "deťmi kvetov", pochádzajúcimi neraz z dobre situovaných rodín, a ich nechápavými rodičmi. Pôvodným impulzom na nakrútenie filmu bola tragická udalosť zavraždenia dievčaťa z dobrej rodiny, ktorá počas víkendov jazdila medzi hippies. Film napriek jeho kvalite nezarobil ani cent a Forman pravdepodobne pochopil, že v Amerike na to treba ísť inak.

Odklon od jeho predchádzajúcej práce spočíva v tom, že odteraz začne preberať témy z amerických bestsellerov, aby sa väčšmi priblížil všeobecnému vkusu. Avšak zmení aj prístup a stratégiu zobrazovania príbehov. V nasledujúcich amerických "veľkofilmoch" vytvoril Forman veľkolepé podobenstvá konfliktov pozoruhodných jedincov s inštitucionálnymi, organizovanými a militantnými zástupcami strnulých poriadkov a konvencií. Tento prístup sa ukázal ako šťastná voľba, o čom svedčí aj posledná alegória o "mužovi na Mesiaci".

V krátkosti si pripomeňme americké úspechy, ktoré mu zabezpečili svetové uznanie a slávu. Po Taking off nasledovala adaptácia populárneho románu Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom (1975) v hlavnej úlohe s neopakovateľným Jackom Nicholsonom. Obľúbená americká téma založená na konflikte jedinca proti nespravodlivej presile väčšiny. Forman zobrazil príbeh zdravého drsného chlapa uväzneného v psychiatrickej liečebni a jeho boj proti systematickému manipulovaniu súkromia pacientov a ich labilného podvedomia zo strany lekárskej mašinérie, ktorá má na to svoj vlastný termín - terapia. Formanovi sa podarilo vniesť do predstáv divákov filmu trhlinu v uvažovaní o povážlivom diktáte väčšiny voči menšine v otázke normálneho a nenormálneho chovania. Film získal 5 Oscarov.

Formanove úspechy pokračovali filmovým muzikálom Vlasy (1979) o typicky súdobých amerických témach, ako sú militarizmus, ktorý vyústil do nezmyselnej vietnamskej vojny, problém drog, erotický liberalizmus a rasizmus. V tomto prípade ide o romantické oživenie životných ideálov a rytmov šesťdesiatych rokov. Ďalej nasledoval film Ragtime (1981) podľa bestselleru E. L. Doctorowa a mozartovská dráma Amadeus (1984) - historický veľkofilm a metafora o geniálnosti a jedinečnosti zastúpenej božským Mozartom v kontraste so závistlivou priemernosťou, ktorá sa jej chce stoj čo stoj podobať i keď nemá na to potrebný talent. Amadeus bol natáčaný aj v Prahe a získal dokopy osem Oscarov.

Po takomto obrovskom úspechu sa krivka úspešnosti začína pomaly obracať a klesať. Valmonta na celej čiare v úspešnosti prekonala adaptácia toho istého námetu, ktorú v tom čase nakrútil aj Stephen Frears pod originálnym názvom predlohy Nebezpečné známosti. Potom nasledoval zatiaľ predposledný, z nedávneho škandálu aj u nás známy film Ľud versus Larry Flynt (1996). Svoju škandalóznu pozornosť si vyslúžil tiež vďaka plagátu, na ktorom bol hlavný predstaviteľ ukrižovaný v ženskom lone na ikone americkej zástavy. Cirkevní predstavitelia nemohli zniesť rúhačský náboj obrázku a podnietili kampaň proti filmu. Film o mužovi, ktorý zarobil na erotickom priemysle, bol zle prijatý pravdepodobne pre nestráviteľnosť témy. Forman dosiahol za Flinta uznanie len v Európe, kde jeho tvorbu vždy lepšie prijímali a chápali a za réžiu si odniesol Zlatý glóbus. Na jeho tvorbe je hádam najtypickejšie to, že skúma aktuálne drážky, konvencie a vynáša na povrch niečo nevšedné a pod istým zámerom radšej skryté - my sami to nechceme vidieť a keď nám to niekto ukáže, tvárime sa, že je to jeho chyba. Forman sa asi rád pohráva s osím hniezdom, čoho dôkazom je aj jeho "poslednina" Muž na Mesiaci.

Prečo je Andy Kaufman "mužom na Mesiaci"? Určite to bude kvôli tomu, že bol ako komik a človek nepochopený. Forman zobrazil tragický osud komika, ktorý sa chcel stoj čo stoj vystrčiť zo zabehnutých úpadkových foriem showbusinesu a svojou aroganciou a výstrednosťami si vydobyť pozornosť verejnosti. Snažil sa o obrátenie vzťahu, preto si vytvoril alter-ego a show obrátil zo vzťahu pre divákov smerom proti nim. Ako komik sa sústredil na klamanie a manipuláciu publika. Priestor jeho práce tvorili javiská, ring wrestlingu a televízia (slap stick comedy). Pri gagoch nebavil len divákov, ale na absurdnosti, drzosti a arogantnosti svojich kúskov sa bavil len on sám. Avšak Andyho konanie, akokoľvek šokujúce pre jeho publikum v sále i zákulisí, nebolo pre neho len balíkom výstredností pod stromček. Pravdepodobne sa snažil poraziť mašinériu showbusinesu jej vlastnými zbraňami. Poukázaním na populárnosť úpadkovej zábavy, na nereálnosť a umelosť TV reality, hlúposť zábavy, ako je wrestling - tak úboho obdivovaný "južanmi" - chcel upozorniť na klam a demagógiu široko rozptýlenú medzi ľuďmi. Jeho provokácie proti zabehaným očakávaniam a zmanipulovanému vkusu ho stáli popularitu i miesto. Ako komik nedráždil centrá smiechu, ale centrá hnevu a arogancie. Andy Kaufman sa stal, napriek počiatočnej maximálnej popularite, obeťou ankety o tom, či má i naďalej vystupovať v televízii, keď sa začal správať proti zabehnutým očakávaniam divákov, ako sú zabávať, nerušiť a správať sa podľa predpísanej úlohy. Snažil sa vydobyť si sledovanosť individuálnym prístupom, škandálmi, ale narazil na stenu nepochopenia - stal sa mužom na mesiaci. Tragédia sa naplnila: ochorel na rakovinu a nikto tejto "senzácii" neuveril s odôvodnením, že je to ďalší z jeho kúskov. Film je vynikajúci a Američania zjavne nestrávili iný a hlavne prenikavý pohľad európskeho režiséra na ich kultúrnu kuchyňu showbussinesu.

Alegória trafila do čierneho a je pozoruhodným najnovším Formanovým dielkom .

Autor (1977) je študent filmovej vedy na VŠMU

Muž na Mesiaci (Man On The Moon, 1999) Réžia: Miloš Forman Scenár: Scott Alexander, Larry Karaszewski Hrajú: Jim Carrey, Danny de Vito, Courtney Loveová

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama