Právny štát verzus morálka

Možno si o amnestiách Vladimíra Mečiara myslieť čokoľvek, ale právne nie sú spochybniteľné, vyslovil podpredseda HZDS Vojtech Tkáč svoj názor na to, čo sa u nás deje po tom, čo prvý senát Ústavného súdu SR (ÚS) zverejnil verdikt, že bývalého námestníka riaditeľa SIS nesmú stíhať, ba dokonca ani vyšetrovať v kauze odvlečenia Michala K. ml. do zahraničia.
Počet zobrazení: 846

Možno si o amnestiách Vladimíra Mečiara myslieť čokoľvek, ale právne nie sú spochybniteľné, vyslovil podpredseda HZDS Vojtech Tkáč svoj názor na to, čo sa u nás deje po tom, čo prvý senát Ústavného súdu SR (ÚS) zverejnil verdikt, že bývalého námestníka riaditeľa SIS nesmú stíhať, ba dokonca ani vyšetrovať v kauze odvlečenia Michala K. ml. do zahraničia.

Nič na tom nemení fakt, že sa Jaroslav S. k spoluúčasti na akte štátneho terorizmu priznal a dokonca označil aj ideového otca celého sprisahania. Nie je to prvý raz, čo sa Tkáč odmieta priamo vyjadriť k tomuto závažnému trestnému činu, ktorý v HZDS označovali za samoúnos. Dnes sa však už nehádajú o to, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zločinu, ale o to, či bývalý Lexov podriadený svoje priznanie v žiadosti o milosť napísal v kolúznej väzbe pri plnom vedomí alebo pod akýmsi psychologickým nátlakom.

Náhla zmena na puristov Ak je Slovensko právny štát, rozhodnutia Ústavného súdu sa nemajú komentovať, ale plniť, zdôraznil Gustáv Krajči v televíznej relácii. Práve ten, ktorý vo funkcii ministra vnútra v roku 1997 akosi pozabudol zobrať na vedomie uznesenie ÚS, týkajúce sa referenda o začlenení SR do NATO a priamej voľbe prezidenta. To, že osobne zmaril všeľudové hlasovanie so štyrmi otázkami, pred necelými troma rokmi demonštratívne zobral na svoje plecia. Ale dnes, keď treba predložiť účet za handlovanie s paragrafmi a ústavnými právami občanov, sa už nechová tak hrdinsky. Nie je dobre, že sa na tento škandál v závetrí prechmatov riaditeľa SIS Ivana L. pozabudlo. Pritom aj on bol plnohodnotnou súčasťou kontroverzných amnestií. Právnemu povedomiu a určitému zadosťučineniu za predchádzajúce desaťročia nezákonnosti v našich zemepisných šírkach nepridali ani amnestie najvyšších ústavných činiteľov od decembra 1989. Či už išlo o hromadné prepúšťanie ťažkých zločincov po zvolení Václava Havla za prezidenta ČSSR, o Kováčov pardon synovi a jeho kumpánom v kauze Technopol, o Mečiarovu dupľovanú amnestiu únoscom a mariteľom referenda, alebo na ne nadväzujúcu amnestiu Mikuláša Dzurindu.

Práca pre ústavných právnikov Odborníci na ústavné právo, ktorí chystajú novelu Ústavy SR, by mali prečistiť viaceré jeho články a následne i paragrafy iných právnych noriem. Najmä tých, čo sa týkajú Ústavného súdu. Ten by mal dostať možnosť, či dokonca povinnosť posúdiť ústavnosť každej otázky všeľudového hlasovania ešte predtým, ako sa uskutoční. Už len preto, lebo táto "švanda" stojí daňových poplatníkov okolo 150 miliónov korún. Súčasne treba riešiť situáciu, keď k tej istej veci dva senáty ÚS zaujmú diametrálne odlišné stanoviská. Mala by sa vylúčiť i relikvia monarchistického absolutizmu - aboličná forma amnestie, teda to, aby prezident už nemohol prikázať zastavenie trestného stíhania predtým, ako by bola kauza spoľahlivo prešetrená a vinník braný na zodpovednosť. Konečne sa vzdajme ilúzie, že na čele štátu bude niekedy stáť bezchybný osvietenec. Politici a právni experti HZDS sa vzdali aspoň ilúzie, že raz presvedčia verejnosť o tom, že so zavlečením Kováčovho syna do Rakúska nemajú bývalí šéfovia SIS nič spoločné. Teraz sa upriamujú na procesné otázky pri vyjasňovaní celého prípadu. Do karát im prihral Šafárikov senát ÚS. Morálka ostala kdesi bokom. Úplne falošne znejú tóny z Krajčiho novej pesničky. Zaprisaháva sa, že Vladimír Mečiar amnestiami nechcel dosiahnuť nič iné len to, aby sa všetky háklivé kauzy nadobro uzavreli a aby sa tým v predvolebných mesiacoch upokojila politická situácia. Podpredseda KDH Vladimír Palko bol bližšie k pravde, keď tvrdil, že Krajči zmaril referendum preto, aby nemohol byť zvolený prezident a aby vtedajší premiér po skončení Kováčovho mandátu mohol udeľovať amnestie.

Retroaktivita tak či tak Dnes minister spravodlivosti J. Čarnogurský a generálny prokurátor SR M. Hanzel hovoria o troch formách nápravy. Podaním odvolania na ÚS proti rozhodnutiu jeho prvého senátu sa však kardinálny problém Mečiarových amnestií nevyrieši. Hádam by pomohla dosiaľ bližšie nešpecifikovaná novela zákona o konaní pred ÚS. Po počiatočnej váhavosti SDĽ chce vláda urýchlene prerokovať aj návrh ústavnej zmeny na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o ochrane osôb pred núteným zmiznutím. Podľa nej by sa na trestný čin únosu či zavlečenia nesmela vzťahovať nijaká amnestia. Prečo sme tento medzinárodný dokument, ktorý má pre nás iba odporúčací charakter, už dávno neratifikovali, resp. neprispôsobili mu náš právny poriadok, ostáva záhadou. Urobíme to až teraz, so spätnou platnosťou?

Ukazuje sa, že nie morálka, ale právny štát musí niekedy stáť za dverami. Ako vyplýva z vyhlásení viacerých politikov z vládnej koalície, právnici a poslanci budú podľa všetkého musieť privrieť jedno oko pri novelách ústavy a zákonov, ktoré účelovo prinesú po dlhších rokoch do nášho zákonodarstva určitú retroaktivitu. Ak to nie je v záujme úzkej skupinky "vyvolených", ale v mene odhalenia zločinu a satisfakcie demokracie v našej krajine pred tvárou medzinárodnej verejnosti, privrime to oko aj my. Súčasne majme to druhé dokorán otvorené, aby nedochádzalo k novým neprávostiam v obrátenom garde. Úplne ideálne by bolo, keby sa právo a morálka nikdy neocitli proti sebe. Na to by sme potrebovali lepšiu legislatívu. Ak ju nebudeme mať hneď zajtra, usilujme sa k nej aspoň priblížiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984