Štart bez decentralizácie financií
Po schválení tzv. kompetenčného zákona znie pre predstaviteľov územnej samosprávy jedna z najčastejších otázok takto: "Zákony sú schválené, ste spokojní, nie?" Odpoveď však nie je taká jednoduchá, ako by sa zdalo na prvý pohľad.
Na prijatie zákonov sa musel vyvinúť enormný tlak napriek tomu, že zámer reformovať verejnú správu obsahovalo aj programové vyhlásenie vlády z decembra 1998, bokom nezostalo ani ZMOS, médiá, Európska únia. Nedostatky a stále otvorené problémy poukazujú na to, že tlak síce viedol k prijatiu zákonov, ale nie vždy k ich skutočne proreformnému duchu. Toto konštatovanie sa najväčšmi dotýka zákona o rozpočtových pravidlách, pretože ani jeho prijatie neznamenalo razantný nástup finančnej decentralizácie.
Reálny začiatok
Dnes teda existuje súbor legislatívnych noriem, ktorý vyznačuje reálny začiatok reformy verejnej správy v SR. Sú to dva úplne nové zákony - o samospráve vyšších územných celkov a o majetku VÚC a štyri novely existujúcich právnych noriem - tzv. kompetenčný zákon (v skutočnosti ide o novelu asi dvoch desiatok iných zákonov), novely zákonov o obecnom zriadení, o majetku obcí a o rozpočtových pravidlách. Tento štart nemožno neoceniť, avšak "boj" nie je ani zďaleka vyhraný: až priveľa podstatných otázok sa bude musieť riešiť na pochode. Nie vždy sú však odrazom budúcnosti, ktorú naozaj nemožno odhadnúť. Občas sú aj odrazom neochoty podriadiť sa konečnému cieľu. A práve to vedie územnú samosprávu na existujúcej, teda miestnej úrovni, k veľkej obozretnosti.
Posudzovanie tzv. kompetenčného zákona prinieslo v NR SR pomerne bohatú diskusiu o problémoch financovania budúcich presunutých kompetencií. Je preto dosť zaujímavé, že diskusia o návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách príliš bohatá nebola. Na dôležitosť finančných otázok bola vlastne neúmerne skromná... Viackrát odznel názor, že s touto novelou ZMOS súhlasilo. To je iba čiastočná pravda - ZMOS a ministerstvo financií sa na samostatnom rokovaní v septembri dohodli predovšetkým na určení charakteru podielových daní (ostali vlastnými príjmami obcí), na ochrane obcí pred tzv. preúverovaním a pri zavádzaní nútenej správy. To však ani zďaleka nevyčerpáva všetky otázky.
Zatiaľ iba ústne prísľuby
Výsledná podoba zákona o rozpočtových pravidlách nepriniesla zásadný posun vo vytvorení zodpovedajúceho mechanizmu a dostatočnej garancie financovania výkonu presúvaných kompetencií. Týka sa to prenesených i originálnych kompetencií nielen ku dňu ich prechodu, ale aj v nasledujúcich rokoch. Nie sú známe východiská a kritériá na uplatňovanie decentralizačnej dotácie, nie je známy spôsob určovania, ani vývoj jej ročného objemu. V súčasnosti existujú iba ústne prísľuby, že decentralizačná dotácia bude mať výšku príslušných finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na tento rok. A keď nebude?
Podľa koncepčných materiálov reformy je podmienkou plnohodnotného výkonu všetkých presunutých kompetencií posilnenie finančnej autonómie územnej samosprávy. Novela zákona o rozpočtových pravidlách neodráža tento princíp: nevytvorila na to konkrétny legislatívny rámec. No a napokon, zákon nepriniesol nijaké prvky stabilizácie príjmov rozpočtov obcí na viacročné obdobie. A tak sa nedoriešené zásadné otázky posúvajú do budúcnosti. Tie, ktoré sa viažu na budúci kalendárny rok, by mal riešiť zákon o štátnom rozpočte, ostatné, prekračujúce horizont jedného roka, musia na svoje legislatívne riešenie čakať...
K ostatným zákonom stručne: rozsah a druh majetku stačí na výkon kompetencií, ktoré prechádzajú na územnú samosprávu (zákony o majetku obcí a majetku VÚC), v zásade sa legislatívne vyriešila povinnosť štátu odovzdať samospráve majetok oddlžený, bez prevádzkových dlhov. Vyčíslenie tzv. kapitálovej zadlženosti sa však nerieši a územná samospráva sa k nej dostane hádam prostredníctvom odovzdávacích protokolov. Možno, ale nie určite, pretože takúto povinnosť zákon pre nikoho neformuloval.
Už sedemnásta novela
Poslednou zo šestice legislatívnych noriem bola novela zákona o obecnom zriadení, v poradí už sedemnásta (!) od roku 1990. Tento zákon je moderný a odráža realitu demokratických štátov, ktoré sa budujú na samostatnosti územnej samosprávy. Väčšinou sú na ňu dokonca hrdé a nielen slovne, ale naozaj od nej odvodzujú vysokú úroveň demokracie. Táto novela mala tri ciele: obsiahnuť časti novely Ústavy SR o územnej samospráve, premietnuť poznatky vyše desaťročného uplatňovania zákona v praxi a zohľadniť okolnosti reformy verejnej správy. ZMOS vyjadrilo so zákonom celkovo spokojnosť, väčšinu nových ustanovení bude môcť územná samospráva akceptovať. To isté sa zrejme bude týkať aj rozsahu a druhu právomocí, ktoré na územnú samosprávu prejdú podľa tzv. kompetenčného zákona.
Nedoriešené otázky necelé tri mesiace od počiatočného dátumu 1. januára 2002 svedčia o tom, že sa podarilo posunúť dopredu decentralizáciu kompetencií a politickej moci, nie však decentralizáciu financií, ktorá nebezpečne zaostáva. Okrem jej absencie nie sú zriedkavé najmä skryté pokusy neposunúť územnej samospráve na výkon kompetencií financie, za ktoré ich dnes vykonáva štátna správa. Ide o dokonalú štartovaciu čiaru pre budúce možné negatívne hodnotenie: Vážení občania, mestá, obce a regióny svoje kompetencie nezvládli, preto to, čo potrebujete, nie je svojbytná samospráva, ale silný štát... Neúplnosť a nedostatky jedného okruhu - financovania - tak môžu ovplyvniť výsledok a dopad celej reformy napriek tomu, že ostatné zákony jej štart umožňujú.
Autorka (1958) je hovorkyňa Združenia miest a obcí
