Oko za oko a svet bude slepý
"Zažila som dve veľké vojny a nechcem, aby niečo podobné zažili aj moje vnúčatá," povedala novinárom 91-ročná Nemka, ktorá sa nikdy neangažovala v strane či organizácii, no v uplynulú sobotu musela vyjsť do berlínskych ulíc, kde protestovalo vyše 20 000 prevažne mladých ľudí proti útokom na Afganistan.
Heslá na transparentoch vyjadrovali pocity, s ktorými demonštrujúci vyjadrovali svoje obavy: "Vojna nie je riešením!", "Nechceme vojnu kvôli rope!", "Nechceme policajný štát!", "Zastaviť inváziu veľmocí!", "Oko za oko a svet bude slepý!". Protesty zachvátili nielen Berlín, ale i Stuttgart a niektoré ďalšie nemecké mestá a podporilo ich okolo 140 mierových hnutí, organizácií a odborových zväzov. Americké útoky kritizovalo aj katolícke mierové hnutie Pax Christi. Podobné akcie sa, mimochodom, uskutočnili aj týždeň predtým.
Prerod Zelených
Prevažná väčšina Nemcov (59 %) pod dojmom tragédie v USA podporila nálety na Afganistan, no tiež drastické zostrenie bezpečnostných opatrení, ohraničenie občianskych slobôd ba i zvýšenie daní vo vlastnej krajine. Podporu spomínaným krokom vyjadrujú najmä stúpenci liberálov, CDU a CSU, no tiež SPD. Odmietavo sa k náletom stavajú obzvlášť voliči postkomunistickej PDS (tá je v odpore proti náletom najjednoznačnejšia), no tiež sympatizanti Zelených a väčšina Nemcov z bývalej NDR.
Zaujímavé je, že predstavitelia Zelených sa svojim postojom vzďaľovali od voličskej základne. Tento prerod v pôvodne pacifistických postojoch voči medzinárodným intervenciám nastal od obdobia vojny v Kosove. Vtedy sa konali v strane ekológov posledné búrlivé debaty okolo zasahovania NATO. Radikáli vo vlastných radoch nazývali v tom čase šéfa diplomacie Joschku Fischera Hitlerom a oblievali ho roztopeným maslom. Dnes vedenie Zelených drží vládnu líniu. Napriek tomu však strana ekológov v pondelok vyzvala USA aby okamžite ukončili bombardovanie Afganistanu, čím sa v očiach mnohých prívržencov rehabilitovala.
Labouristi sa hádajú
Jedna z najväčších víkendových protivojnových demonštrácií pod heslom Mier a spravodlivosť pre všetkých sa uskutočnila v Londýne. Vyše 20-tisícový pochod zorganizovaný ľavicovou iniciatívou Kampaň za jadrové odzbrojenie (CND) a Stranou zelených označili niektoré médiá za prvý otvorený nesúhlas britskej verejnosti s náletmi na Afganistan. Podľa denníka The Guardian hovoria prieskumy verejnej mienky o 74-percentnej podpore Britov zásahom v Afganistane a len 16 percent sa údajne deklaruje ako odporcovia vojny. (Angloameričania sú ostatne od počiatku najhorlivejší stúpenci vojenských akcií. A nielen tej proti Afganistanu.)
Aj vo Veľkej Británii sa demonštrácie uskutočnili na viacerých miestach (o.i. v Glasgowe) a boli pokračovaním protestov z predchádzajúceho víkendu, keď pred sídlom premiéra Blaira na Downing Street 10 demonštrovali odporcovia hneď po prvých náletoch. Tony Blair si nemohol dovoliť radikálnejšie postoje nielen vzhľadom na multikulturálnosť krajiny, no tiež kvôli rozporom v jeho vládnej Labour Party. V parlamente najdlhšie "slúžiaci" labourista Tom Dalyell vyslovil aj v mene viacerých kolegov "hlboké znepokojenie" a ďalší labouristický poslanec Alan Simpson upozornil, že "bombardovanie znamená prechod od stíhania teroristu k útoku proti krajine".
Olivovník opäť vädne
Niekoľko tisíc osôb demonštrovalo cez víkend aj v Ríme, Neapole a ďalších mestách na Apeninskom polostrove. Mnohotisíc stúpencov mieru vyjadrilo svoje názory počas protivojnového pochodu medzi Perugiou a Assisi. Postoj k bombardovaniu Afganistanu rozdeľuje stredoľavicovú opozičnú koalíciu Olivovník. Jej šéf Francesco Rutelli s väčšinou predstaviteľov koalície podporil kroky Berlusconiho vlády smerujúce k plnej podpore americkej akcie, zatiaľ čo komunisti a zelení boli jednoznačne proti intervencii. Predstaviteľka zelených Grazia Francescato dokonca Rutellimu vytkla, ako sa môže za tejto situácie zúčastniť mierového pochodu do Assisi. Opäť sa opakuje história. Počas intervencie NATO v Juhoslávii pred 2 rokmi ohrozili komunisti fungovanie stredoľavej vlády premiéra Francisca D´Alemu, keď na rozdiel od neho zásah USA odmietli podporiť.
Hneď po začatí akcie v Afganistane sa Talianskom prehnala vlna antiamerických a pacifistických demonštrácií pod heslami "Najskôr Belehrad, potom Kábul", "NATO von z Talianska, Taliansko von z NATO" a pod. Hoci premiér Berlusconi prezidentovi Bushovi všemožne lichotí a označuje Taliansko za najvernejšieho európskeho spojenca USA, od Bieleho domu sa veľkej dôvery nedočkal. Viceprezident Cheney ho o útoku na Kábul informoval až po jeho začatí a Bush vo svojom prejave nespomenul Taliansko medzi americkými spojencami, čo v Ríme spôsobilo rozčarovanie. Denník La Stampa prilial olej do ohňa kresleným vtipom, v ktorom sa slzami zaliaty Berlusconi telefonicky pýta Busha prečo mu neoznámil včas začatie útokov. Odpoveď znie: "Pretože vy, Taliani, by ste začali vojnu na našej strane a skončili by ste ako partizáni bin Ládina".
Nezhody ekológov
Francúzsky prezident Jacques Chirac bol o útoku na Kábul informovaný Bielym domom včas, takže už hodinu po začatí akcie mohol vystúpiť v televízii a v prejave k obyvateľom deklarovať podporu Spojeným štátom. Francúzi už poslali do Afganistanu skupinu "špecialistov" a vyslovili ochotu poskytnúť aj viac vojenských jednotiek a techniku. Podľa prieskumu sa dve tretiny Francúzov vyslovili za účasť krajiny vo vojne, no podľa ankety l´Humanité sú dve tretiny proti bombardovaniu ohrozujúcemu životy nevinných civilov. Mimochodom, vo francúzskych mestách taktiež takmer každý deň manifestujú pacifisti, anarchisti a prívrženci krajnej ľavice proti zásahu v Afganistane.
Vládnuca ľavica sa v postoji k náletom čiastočne rozdelila. Všetci vládni spojenci socialistov - zelení, komunisti aj hnutie exministra vnútra a obrany Jean-Pierre Chevenementa - odsúdili terorizmus. Chevenement, ktorý roku 1991 podal demisiu z postu ministra obrany na protest proti Bushovej vojne v Zálive, teraz jeho syna v Bielom dome podporil. Šéf komunistov Robert Hue síce vládu podporil no varoval pred následkami eskalácie vojenských akcií. Rozkol nastal u zelených, ktorý majú vo vláde dvoch ministrov. Ich význačný predstaviteľ Noel Mamare označil útoky za vojnový akt proti afganskému ľudu, no šéfka ekológov Dominique Vianetová vyjadrila plnú podporu vláde v jej postupe. Značná časť zelených poslancov však stojí za názorom Mamarea a žiadali hlasovanie proti účasti Francúzska na vojnových akciách, čo premiér Lionel Jospin odmietol a súhlasil len s debatou. Napriek tomu socialista Jospin vyčíta prezidentovi, že v deklaráciach o vojenskej podpore USA zašiel priďaleko.
Protesty proti americkým útokom voči Afganistanu vyjadrili počas víkendu aj vo Švajčiarsku a ďalších európskych krajinách, no tiež vo viacerých štátoch Ázie (Pakistan, India), Afriky (Nigéria) a spoločná protivojnová demonštrácia moslimov a kresťanov sa uskutočnila aj v austrálskom Sydney. Smutné je, že v niektorých európskych krajinách spôsobujú rozdielne postoje rozpory v ľavicovom hnutí. Žiadna strana by nemala prehliadať názory svojich sympatizantov, voličov, členov a nemožno tiež zatvárať oči pred varovaniami, ktoré na demonštráciach zaznievajú. Pri odpovediach typu "oko za oko" a minimalizovaní snáh o politické riešenie konfliktov by svet skutočne mohol raz "oslepnúť" navždy.
