Reklama
Reklama

Principiálni odtiaľ potiaľ

V piatok 24. augusta 2001 Národná banka Slovenska (NBS) uvalila na Devín banku (DB) nútenú správu. Deň nato Republiková rada SMK, ktorá finančné aktivity DB ostro kritizovala, prekvapujúco rozhodla, že z vlády neodíde. Súčasne dala svojim partnerom šancu prijať do konca septembra balík zákonov týkajúcich sa reformy verejnej správy.
Počet zobrazení: 1228

V piatok 24. augusta 2001 Národná banka Slovenska (NBS) uvalila na Devín banku (DB) nútenú správu. Deň nato Republiková rada SMK, ktorá finančné aktivity DB ostro kritizovala, prekvapujúco rozhodla, že z vlády neodíde. Súčasne dala svojim partnerom šancu prijať do konca septembra balík zákonov týkajúcich sa reformy verejnej správy.

Vo štvrtok 21. septembra NBS oficiálne vyhlásila DB za neschopnú vyplácať vklady. Predsedníctvo SMK tri dni nato potvrdilo, že jej ministri a štátni tajomníci nepodajú demisiu. Samozrejme, ide o vzácnu časovú následnosť dvoch rozličných dejových línií, ktoré sotva majú niečo priamo spoločné. Napriek tomu sa nájdu pochybovači, čo tvrdia, že išlo o politický ústupok s ekonomickým podtextom. Revolta SMK okolo reformy verejnej správy trvala dva letné mesiace, počas ktorých novinári mohli rozvíjať analýzy, ako to bude s našou krajinou, ak SMK vyskočí z Dzurindovho kabinetu. Udrží sa pri moci menšinová vláda? Alebo za podpory SDĽ, HZDS-ĽS a SNS prezident vymenuje úradnícku? Len tieňový premiér SNS Jozef Prokeš pri každej príležitosti pred televíznou kamerou mrmlal: "Som presvedčený, že Maďari z vlády neodídu." Ukázalo sa, že mal pravdu.

Zatajované pnutie

Predseda SMK Béla Bugár v súvislosti s prijatím zákona o zriadení vyšších územných celkov (VÚC) zdôrazňoval: "Veľakrát, dokonca ešte rok pred hlasovaním v parlamente, som povedal, že ak prejde osmička, otvoríme odchod SMK z vlády. Hneď po konečnom hlasovaní v NR SR naše predsedníctvo navrhlo odchod z vlády. A to sme prijali aj na republikovej rade." Tvorcovia koncepcie reformy sa tri roky dušovali, že počet VÚC a ich sídla je až druhotný problém, v prvom rade je dôležitý prenos kompetencií zo štátnej správy na samosprávy. No keď začali obiehať Slovensko s mapami, celá debata sa zvrhla práve na túto citlivú otázku. Boj medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o centrum neexistujúcej novohradsko-gemerskej župy sa skončil, našťastie, smrťou iba niekoľkých šokovaných sliepok, prehodených cez plot na Úrade vlády SR. V jeho útrobách však vojna pokračovala a SMK pre zmenu šokovala domácich i zahraničie. Najprv požadovala Komárňanskú župu, potom tzv. Veľkú Nitru a napokon Podunajský VÚC.

Povýšiť etnický princíp nad občiansky bolo podľa komentátorov naklonených SMK v súlade s reformou verejnej správy. Naopak, SDĽ, ktorá sa stavala proti tomuto ultimátu, označovali za zradnú a protireformnú. Dá sa jej vyčítať, že využila nejednotu pravicových síl a s pomocou SOP, opozície a napokon aj SDKÚ presadila osem namiesto tuctu VÚC? Keď sa v júli politici rozchádzali na dovolenky, SMK - s výnimkou vicepremiéra Pála Csákyho - unisono tvrdila, že sa uzákonením ôsmich VÚC zmarila celá reforma, a preto sa už nemajú s kým o čom baviť.

SMK vždy úspešne tajila akékoľvek pnutie vnútri politického subjektu, ktorý vznikol umelo spojením troch strán po nanútení Mečiarovho volebného zákona diskriminujúceho koalície. Navonok zachovávala dekórum jednoty - čo je, samozrejme, nasledovaniahodné pre ostatných na Slovensku - ale neraz to tam vrie.

Prečo sa teda rozhodla napriek počiatočnej "zásadovosti" zotrvať vo vládnej koalícii? Oficiálne zdôvodnenie: vyvíjali na nich nebývalý vnútropolitický a zahraničný nátlak. A to nielen na rokovaniach za zavretými dverami, ale aj pred médiami. Bez SMK vo vláde by sa údajne ohrozila politická stabilita Slovenska, a tým i jeho vstup do euroatlantických štruktúr. Bugárovci akoby obetovali partikulárne ciele v mene vyššieho princípu - celoštátneho záujmu. Navyše sú presvedčení, že sa iba vďaka ich zásadovému postoju zmrazená reforma verejnej správy opäť rozhýbala.

Keď netreba otáľať...

Možno majú na tom svoj podiel. Ale niekoľkomesačné prešľapovanie na mieste, pokiaľ ide o kompetenčný zákon a ďalšie legislatívne predpisy s tým súvisiace, sa skončilo po tom, ako sa svojej zodpovednosti v tomto smere vzdal vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský a vicepremiér Ivan Mikloš. Vláda potom konečne rozhodla, ako to "protireformná" SDĽ už dávno navrhovala, aby koordinačnú funkciu prevzal šéf rezortu vnútra, ktorého sa prechod kompetencií najviac týka. Nový minister Ivan Šimko a jeho odborníci sa tejto úlohy zhostil úspešne, namiesto zbytočného teoretizovania boli o niekoľko týždňov konečné návrhy chýbajúcich zákonov na stole a parlament ich v rámci skráteného konania v septembri a októbri postupne prijal. Priamo k tomu prispel aj predseda NR SR Jozef Migaš, keď ešte koncom augusta vypísal na december 2001 voľby orgánov samospráv druhého stupňa. Tým zamedzil špekuláciám o novele nedávno schváleného zákona, ktorou by sa zvýšil počet VÚC a posunuli sa ich hranice. Koaliční partneri si tak uvedomili, že ak sa má reforma naštartovať ešte v tomto volebnom období, netreba otáľať.

Pravica musela preglgnúť ešte jednu horkú pilulku: reforma sa neuskutoční naraz, ale na etapy, pričom otázka definitívneho zániku okresných úradov ostáva otvorená. Prípadný chaos, ktorý by sprevádzal okamžitý presun vyše 300 kompetencií zo štátnej správy na mestá a obce, by totiž občania vládnym stranám nepochybne spočítali v budúcoročných parlamentných voľbách. S tým, čo sa pred niekoľkými týždňami označovalo ako antireformizmus, sú zrazu všetci spokojní. ZMOS i poslanci svorne tvrdia, že k takému generálnemu rezu vo výkone verejnej správy počas posledných 80 rokov na Slovensku nedošlo. Pravda, tradičnou výnimkou ostávajú odštiepenci z DS.

Doriešia to na straníckej pôde

Pokiaľ ide o kritiku do vlastných radov, líder SMK toho veľa pred novinármi nenahovorí. Tu však predsa len čosi naznačil. Nebol to iba Csáky, kto mal na celú vec iný názor. Našli sa aj iní členovia SMK zo štátnej správy, ktorí neprejavovali mimoriadnu ochotu opustiť svoje teplé miestečká. "Boli ľudia," sťažoval sa redaktorom Domino fóra, "ktorí začali v rámci strany lobovať tak, že sa vyhrážali starostom a ďalším, že ak strana vystúpi z koalície, nedostanú také a také dotácie." Takéto kvázi argumenty si zrejme mohli dovoliť iba členovia vlády, respektíve štátni tajomníci za SMK. Žeby nitky viedli na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré vedie István Harna? Bugár dodáva: "Budeme to neskôr riešiť v rámci strany. A riešiť to treba, pretože ide o neférové hry a v SMK ich nebudeme tolerovať." Čosi podobné naznačil v interview pre TV Global aj podpredseda strany László Gyurovszky.

Bugár verejne označil DB za čiernu dieru, pretože v nej vraj miznú štátne peniaze. Nepochybne, rozhodnutiu NBS sa potešili viacerí obchodníci a podnikatelia - maďarských nevynímajúc - ktorí majú zálusk na jej zahraničné aktivity pri deblokácii ruského dlhu voči SR. Ani by sme im to nemali zazlievať. Budujeme trhové hospodárstvo. Silnejší či šikovnejší berie viac a niekedy aj všetko. Len by sa potom politicky ladené kšefty nemali bohapusto vydávať div nie za vlastenectvo a ochranu základných záujmov štátu.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama