Hákový kríž v Tokiu
Zahliadol som ho náhodou vďaka svojmu obstojnému periférnemu videniu neďaleko tokijského parku Ueno, kde sa vraj často zhromažďujú cudzinci. Najskôr sa mi zdalo, že zle vidím. V záplave japonských znakov tento nejako vyčnieval svojou strohosťou a vonkoncom nepôsobil malebne ako väčšina ostatných v miestnej "abecede". Až keď som sa uličkou priblížil na primeranú vzdialenosť, prerástlo tušenie v istotu. Ďaleko od Európy (a vlastne aj od Indie, odkiaľ spomínaný znak historicky pochádza) som zahliadol fašistami uctievaný hákový kríž.
V okolí parku prívrženci Hitlerovej ideológie povylepovali aj menšie plagáty, na ktorých bol pri čiernej svastike v bielom kruhu na červenom podklade text "Zbavme sa cudzincov - kriminálnikov, ktorí ničia našu vlastnú kultúru, zvyky a bezpečnosť". Svastiku však bolo vídať nielen na plagátoch rozširovaných Národnosocialistickou ligou, vedenou istým 32-ročným biznismanom. Odevy a prívesky s týmto symbolom nosia aj niektorí členovia motocyklových gangov a mladí ľudia prijímajúci xenofóbne heslá ako recept na riešenie problémov stagnujúcej ekonomiky s jej sociálnymi následkami.
Japonský hospodársky zázrak na konci 80. rokov do krajiny prilákal množstvo cudzincov hľadajúcich prácu, obživu, šťastie. Číňania, Thajčania, Filipínčania, Iránci i obyvatelia ďalších ázijských národov prichádzajú zväčša ilegálne, na palubách rybárskych lodí. Niektorí cudzinci však chodia aj legálne na krátkodobé vízum, aby si zarobili vykonávaním podradných prác s nízkymi platmi, no po skončení platnosti víza zostávajú mnohí v krajine pracovať ilegálne.
V dnešných ťažkých časoch, keď aj slabšie platená práca priťahuje záujem miestnych nezamestnaných, sa prisťahovalcom žije ťažšie. Živia sa ako vedia - od predaja zabudnutých telefónnych kariet až po distribúciu drog. Narastá kriminalita, počet incidentov a konfrontácií medzi cudzími etnikami, no tiež medzi domácimi a prisťahovalcami. Konzervatívnym Japoncom prekáža neprispôsobivosť cudzincov miestnym zvykom a tradíciam.
Po stáročia udržiavaná homogénna spoločnosť sa musí zmieriť s nastupujúcimi demografickými zmenami, podobne ako na druhej strane zemegule Veľká Británia. Multikultúrny svet s rovnakými príležitosťami pre všetkých sa stáva skutočnosťou, s ktorou sa budú musieť naučiť žiť v Japonsku, vo Veľkej Británii i v strednej Európe. Odpoveďou na túto výzvu nie sú svastiky a xenofóbne heslá, ale hľadanie riešení v rámci zákonov a vzájomnej ľudskej empatie. Nie je to ostatne tak dávno, čo aj naši predkovia hľadali prácu a šťastie v ďalekej Amerike...
