Pyrrhovo víťazstvo SLD
"Paradoxom stredoeurópskej politiky je, že tradičné ľavicové strany, ako sú poľskí exkomunisti, preberajú stratégiu voľného trhu, zatiaľ čo nacionalisti majú socialistickú rétoriku" - konštatovali The Times v súvislosti s výsledkami parlamentných volieb v Poľsku. Na základe nich štvrtinu nového parlamentu obsadili populistické strany, dve dosiaľ vládne pravicové strany sa doň ani nedostali a ľavicová SLD napriek očakávaniam nezískala potrebnú väčšinu na zostavenie jednofarebnej vlády.
Zdá sa, že Solidarita (ako píše The Times) sa bude musieť vrátiť k svojim mimoparlamentným koreňom a nájsť pre seba inú rolu. Teraz úlohu niekdajšej odborárskej Solidarity prebrali populisti a dnešná Solidarita (pod značkou AWS) je čisto pravicovým subjektom, ktorý s liberálnou Úniou slobody (UW) priviedol krajinu do stavu považovaného mnohými Poliakmi za horší než pred pádom komunistov. Štyri roky vlády premiéra Jerzyho Buzeka priniesli Poľsku nielen korupčné aféry a večné spory medzi vládnymi subjektmi, ale predovšetkým ekonomické problémy.
Platforma ako záchranca
V posledných rokoch vzrástla nezamestnanosť z 10 na 16 percent a pätina vidieckeho obyvateľstva žije v prehlbujúcej sa biede. S rastúcim rozpočtovým deficitom, ktorý by v budúcom roku vystúpil až na 90 miliárd zlotých, hrozí ekonomike vysoká inflácia, chýbajú prostriedky na verejné výdavky. Hospodárstvo, ktoré predtým rástlo ročne o päť percent, sa počas vládnutia pravicových strán zaseklo a začalo stagnovať. Vládni politici pritom odmietli hľadať iné riešenia a dať priestor alternatívnym osobnostiam zo svojich radov. Práve z nich sa vytvorila Občianska platforma (PO), ktorá dnes fakticky ako jediný subjekt v parlamente zastupuje liberálnu pravicu. "Keby sme neutvorili Platformu, došlo by ku katastrofe. Naša myšlienka zachraňovať čo sa dá priniesla, našťastie, dobrý výsledok," konštatoval jeden z trojice jej zakladateľov, bývalý predseda UW Donald Tusk.
Keďže Platforma získala po poldruharočnej existencii druhý najväčší počet poslancov v parlamente, ide nesporne o úspech. Nielen Tusk, ale i maršálek Sejmu Maciej Plažyňski a exminister zahraničia Andrzej Olechowski však evidentne očakávali viac. Najmä po tom, ako vlani v prezidentských voľbách obsadil Olechowski prekvapujúce druhé miesto. Keďže sa PO nedohodla s Úniou slobody rozdrobil sa voličský potenciál stredopravicových zoskupení na dve skupiny a značná časť hlasov inak pravicových voličov sa vypadnutím UW stratila. Otázne tiež zostáva, či voľné zoskupenie troch strán nezaznamená odstredivé tendencie pre postoj k SLD alebo pre osobné ambície šéfov PO. Podľa Tuska sa na zjednocovacom zjazde Platformy musí prejaviť sebazáchovný inštinkt, aby sa pravica opäť nedostala do deštrukčných sporov, ktoré odsunuli od moci oba predtým vládnuce subjekty.
Tlačenica v strede
Hoci sa teoreticky zvažovalo, či Platforma nevstúpi do vládnej koalície s víťazným subjektom (aj ten je vlastne "dvojstranou" Zväzu demokratickej ľavice a postsolidaritnej ľavicovej Únie práce - UP - vedenej Marekom Polom), podľa očakávania sa tak nestalo. Pred formálnymi povolebnými rozhovormi predstaviteľov PO a SLD, keď bola ešte stále v hre teoretická šanca na vstup Platformy do vlády, ocitlo sa centristické zoskupenie pod nečakaným tlakom zo strany poľských podnikateľov. Tri vplyvné zoskupenia biznismenov si zaplatili celú stranu najvplyvnejšieho liberálneho denníka Gazeta Wyborcza a formou inzerátu vyzvali na vytvorenie vlády SLD-UP-PO ako garanta racionálnej hospodárskej politiky a integrácie Poľska s Európskou úniou.
Platformu s víťazom volieb spája predovšetkým spoločné proeurópske integračné cítenie a ekonomické otázky. PO chce podporovať vládu v opatreniach na nápravu rozpočtu, v ďalších privatizačných krokoch a európskej integrácii. Dobre si pritom uvedomuje, že poľskí socialisti sa posunutím do stredu ocitli v tesnej blízkosti jej politického programu, čím nielen zobrali časť voličov obom centristickým zoskupeniam, ale fakticky prispeli k vyšachovaniu UW z parlamentu. PO bude teraz musieť veľmi zvážiť svoju ďalšiu profiláciu, aby si pred ďalšími voľbami mohla udržať existujúci elektorát a nerozplynula sa v identifikácii s reálnou politikou SLD.
Problematická koalícia
Až po dvoch týždňoch od volieb cez uplynulý víkend sa rozhodlo, či SLD vytvorí vládu menšinovú, alebo koaličnú s Poľskou ľudovou stranou (PSL). Do poslednej chvíle nebolo celkom jasné, ako táto dilema dopadne, pretože aj keď sa predstavitelia socialistov zhodli, že s ľudovcami chcú vo vláde spolupracovať a dokonca aj pri vzájomných rozhovoroch vedúcich predstaviteľov oboch zoskupení sa rozhodnutie posvätilo, všetko mohla zvrátiť záverečná fáza - rokovanie pléna PSL. Jej predsedu Jaroslawa Kalinowského totiž časť vedenia obviňovala z toho, že ľudovci vo voľbách oproti očakávaniam zaostali a dokonca sa umiestnili až za svojou roľníckou "konkurenciou" - populistickou Sebaobranou Andrzeja Leppera. Ak by plénum PSL neodsúhlasilo vstup do vládnej koalície, znamenalo by to odstúpenie predsedu a SLD by buď musel siahnuť k ešte problematickejšej spolupráci s lepperovcami, alebo utvoriť menšinovú vládu.
PSL už v koalícii so socialistami v jednom volebnom období vládla, no spomienky na toto obdobie nie sú celkom idylické. Navyše, dnes oba subjekty vstupujú do vládneho zväzku z iných pozícií. Opäť sa síce SLD prezentuje ako líder koalície, no čiastočne sa zmenilo personálne obsadenie a pomerne značne sa vzdialilo principiálne smerovanie oboch subjektov. Už klasicky sa ľudovci zastávajú roľníkov a všeobecne politiky v prospech vidieka, zatiaľ čo SLD musí brať ohľad aj na ďalšie skupiny obyvateľstva. PSL musí pritom svoju roľnícku orientáciu prezentovať veľmi hlasno, pretože konkurencia zo Sebaobrany určite využije aj najmenší ústupok a zaváhanie ľudovcov, aby ich v očiach vidieka pre budúce voľby zdiskreditovala a nahnala hlasy voličov pre seba.
Proeurópske smerovanie SLD tiež nebude príliš kompatibilné s doterajšími vyhláseniami ľudovcov. Tí v snahe získať si roľníkov museli viesť protiintegračnú rétoriku, keďže práve táto časť obyvateľstva sa azda najviac obáva následkov vstupu do EÚ na poľské poľnohospodárstvo. Posun SLD do stredu znamenal aj väčší príklon k ekonomickej liberalizácii spojenej s radikálnymi ozdravovacími opatreniami, ktoré sa u PSL tiež nestretávajú s jednoznačnou podporou. Budúci minister financií Marek Belka presadzujúci ekonomickú reformu spojenú s problematickými sociálnymi následkami vyvoláva rozporné postoje až odmietanie nielen u mnohých voličov SLD, ktorý ho na post nominoval, ale obzvlášť u ľudovcov. V USA vyštudovaný ekonóm má totiž plnú podporu a pochopenie u guvernéra centrálnej banky, bývalého ministra financií a autora prvých hospodárskych reforiem v postkomunistickom Poľsku, značnou časťou Poliakov nenávideného Leszka Balcerowicza. Bývalý ideologicky tvrdý komunista Leszek Miller (prezývaný svojho času Beton), ktorý dnes presadzuje tvrdú transformáciu, bude mať v premiérskej funkcii mimoriadne ťažkú úlohu skĺbiť ľavicové východiská s krokmi, ktoré boli vždy charakteristické pre vládu pravice.
