Reklama
Refundo.sk
Reklama

TASR pracuje príkladne

V čom sa odlišuje úloha štátnej tlačovej agentúry od úlohy tej, ktorú štát nepodporuje? Predmet činnosti tlačovej agentúry je v podstate rovnaký, či už je štátna alebo súkromná. Ambíciou akejkoľvek by malo byť poskytovať objektívne, nekomentované, rýchle spravodajstvo pre mediálnych zákazníkov.
Počet zobrazení: 1243

Ivan Čeredejev, generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR)

Ivan Čeredejev (narodený 5. marca 1952) po ukončení Stavebnej fakulty na SVŠT v roku 1976 začal pracovať ako stavebný inžinier. V roku 1993 nastúpil do medzinárodnej redakcie TASR, o rok neskôr sa stal jej vedúcim. Po nedobrovoľnom odchode v roku 1994 bol politickým komentátorom a spravodajcom pre rozličné médiá, neskôr spravodajcom DPA na Slovensku. Od roku 1995 pracoval na založení prvej komerčnej tlačovej agentúry SITA, ktorá v roku 1997 začala svoju činnosť. Pred poslednými parlamentnými voľbami z nej odišiel, neskôr ho vymenovali za generálneho riaditeľa TASR.

V čom sa odlišuje úloha štátnej tlačovej agentúry od úlohy tej, ktorú štát nepodporuje?

Predmet činnosti tlačovej agentúry je v podstate rovnaký, či už je štátna alebo súkromná. Ambíciou akejkoľvek by malo byť poskytovať objektívne, nekomentované, rýchle spravodajstvo pre mediálnych zákazníkov. Má to byť informačný zdroj a zároveň servis pre elektronické a tlačové médiá. Štát kontroluje agentúru, na ktorú vynakladá prostriedky. Ona teda ručí štátu za to, že informácie idúce na okruh sú relevantné, objektívne. Súkromná agentúra ručí za svoju produkciu len svojmu majiteľovi, a tu je trochu rozdiel. Áno, vláda istého štátu môže mať záujem, aby niektoré informácie išli na okruh a iné nie. Takýto záujem však môže mať aj vlastník súkromnej agentúry a bude ho presadzovať. Tu sa už ten vzťah stáva neprehľadný. TASR má za sebou obdobia, keď ju zneužívali isté politické kruhy a na okruh sa úmyselne vydávali jednostranné, dokonca nepravdivé správy. V prípade súkromnej agentúry však nie je možné určiť osobu za nejakou dezinformáciou a v akom záujme tak konala. Vo svete sú súkromné agentúry veľmi zriedkavé. Štandardom je, že každá krajina má agentúru viac alebo menej napojenú na štát, buď legislatívne alebo finančne. Alebo oboje.

Obhajujete existenciu štátnej agentúry, ale predpokladáme, že nepopierate potrebu súkromnej.

Popieram.

Hovorili ste predsa, že štátna agentúra bola zneužitá. Neprebrala jej úlohu pri objektívnom informovaní práve súkromná agentúra?

Áno, lebo ja som založil tú súkromnú. Vtedy to tak bolo.

Takže by na mediálnom trhu mohli existovať vedľa seba aj dve?

Môže ich existovať i osemnásť, ak ich mediálny trh uživí. Ale ten slovenský uživí len jednu.

Prečo si to myslíte?

To si nemyslím, to je objektívna realita. Tak, ako uživí iba dve alebo, povedzme, tri televízie, tak len jednu agentúru. Slovenský mediálny trh je podkapitalizovaný a niet na ňom peňazí. Okrem toho, tu nie sú dve agentúry, ale päť, čo je úplne absurdná situácia. Všetky predávajú a ponúkajú svoje produkty za nehorázne dampingové ceny, pretože si ich nemohli dovoliť zreálniť. SITA to ponúka zadarmo, ČTK dáva svoje medzinárodné spravodajstvo za tritisíc korún.

Ako dlho môžu jestvovať vedľa seba na mediálnom trhu?

Dokiaľ bude ktosi ochotný dávať do toho peniaze. Agentúry ako Reuters nemajú s cenami žiadne problémy, pretože náklady si vykrývajú v materskej krajine. Reuters, ak niečo predá za korunu, to sú pre neho peniaze navyše, s ktorými ani nerátal. Takisto ČTK. Rovnakú politiku robí aj TASR vo vzťahu k českému trhu. Českému rozhlasu predávam produkty za smiešny peniaz. Mám problémy pokryť svoje náklady na Slovensku.

Takže popri TASR môžu stále existovať štyri súkromné agentúry. To znamená, že slovenský trh ich dokáže uživiť.

Samozrejme, ich existenciu nevylučujem. Reuters ani ČTK nezaniknú. Pôsobia na nepomerne bohatšom trhu.

Vnímate ich ako ohrozenie existencie TASR?

Nie. Ohrozenie TASR vnímam jedine zo strany politikov, ktorí sú ochotní prijímať rozhodnutia v prospech súkromnej firmy na úkor majetku, ktorého sú administrátormi a o ktorý by sa mali starať. To je jediné ohrozenie, v súčasnosti veľmi reálne.

Môžete tých politikov konkretizovať?

Ide o vládu SR, ktorá prijala vo vzťahu k agentúre koncepciu gazdu, ktorý sa rozhodol odnaučiť svojho koňa žrať. To znamená, sústavne znižovať peniaze určené pre agentúru bez prijatia akéhokoľvek zásadného rozhodnutia o tom, čo sa s ňou má stať.

Hovoríte o slovenskej vláde. Tam je niekoľko ministrov. Majú všetci rovnaký názor? A potom, veď vy sám máte veľmi dobré kontakty, vaše väzby na premiéra Mikuláša Dzurindu sú známe. Nelobujete?

Z vlády nik o TASR nič nevie, táto téma jej členov nezaujíma. K tomuto presvedčeniu som došiel po mnohých krokoch, ktoré som podnikol na to, aby som upriamil pozornosť vážených pánov ministrov na tento problém. Naposledy pred prerokovaním návrhu rozpočtu na rok 2002. Všetkým som zaslal listy, kde som ich upozornil na situáciu, na absenciu politického rozhodnutia o smerovaní TASR alebo o jej ďalšej možnej existencii či neexistencii. Pokiaľ ide o moje vzťahy, áno, sú výborné. Poznám všetkých členov vlády a so všetkými mám veľmi príjemné a priateľské vzťahy. Ale to len ilustruje ich nezáujem o riešenie problému.

Máme to chápať tak, že vládu nezaujíma informovanie vlastných občanov o dianí v štáte?

Nezaujíma. Svojím postojom to jasne deklarovala. Žiadna z doterajších vlád na Slovensku sa takýmto šokujúcim a ignorantským spôsobom nepostavila k TASR. Asi polovica výdavkov agentúry v súčasnosti kryjú zdroje zo štátneho rozpočtu. Druhú polovicu tvoria tržby a dokonca vlani prvýkrát v histórii prevýšili tržby príspevok. Agentúra na rozdiel od iných verejnoprávnych inštitúcií nerobí dlhy, pracuje príkladne a s vyrovnaným rozpočtom. Je rok pred voľbami a ak k nám neprídu peniaze, ktoré máme dostať, tak tu vypneme svetlo, zamkneme dvere a odídeme. Pred voľbami bude hlad po naozaj neskreslených objektívnych informáciách väčší ako inokedy. Vláda by mohla povedať, že priveľa míňame a nemôžeme si to dovoliť. Keby sa také niečo prijalo, každý to musí akceptovať. Ibaže vláda sa takouto myšlienkou ani len nezaoberala. Alebo keby povedala generálnemu riaditeľovi, že v rámci šetrenia verejných financií bude klesať príspevok do ŠR po piatich alebo desiatich miliónoch, ja sa podľa toho zariadim a urobím iný plán. Ale robiť to spôsobom, že jeden rok nám odseknú financie na štyri mesiace a ďalší rok na ďalšie štyri, to sa nedá.

Minister kultúry Milan Kňažko tvrdí, že nové definovanie agentúry ste si mali vypracovať vy sám, pretože ste dávno vedeli o tom, aký bude rozpočet.

Minister Kňažko vôbec nie je v obraze. O agentúre nevedel vôbec nič a nezaujímalo ho to. To je úplná táranina. Ja predsa nebudem transformovať TASR. To sa musí udiať politickým rozhodnutím vlády. Ak mi povedia, aby som ju transformoval, tak to dám požiarnemu technikovi, nech to dokončí. To je asi na takej úrovni. Kňažko nevie nič o tom, čo sa tu deje.

No je členom vlády, ktorá má o tom rozhodovať. Nikdy vás nepoveril vypracovaním nového štatútu alebo niečoho podobného?

Pred vyše rokom som predložil vicepremiérovi Ľubomírovi Fogašovi paragrafované znenie návrhu koncepcie agentúry ako verejnoprávnej inštitúcie. Od júna 2000 to má na stole. Všetky materiály, ktoré predkladalo ministerstvo kultúry do vlády o možnostiach transformácie - deväť desatín z toho je môj materiál a tú jednu, chýbajúcu desatinu tvorí návrh, s ktorým predstavitelia SITA obchádzali všetkých politikov do radu. Je to návrh vytvoriť z TASR akýsi informačný servis vlády, čiže scvrknúť ju tak, aby z toho priestoru odišla a uvoľnila ho pre SITA. To, že sa takýto variant dostal do oficiálneho materiálu MK SR považujem za škandál. Nepoznám totiž elegantnejší príklad klientelizmu, o boji proti ktorému sa tu toľko hovorí. Z toho trčia záujmy lobistickej skupiny v prospech súkromnej firmy. Porovnať sa to dá naozaj len s vicepremiérovým návrhom.

Čo ste v spomínanom materiáli navrhovali?

Varianty sú: privatizácia, zmena na akciovú spoločnosť alebo verejnoprávnu inštitúciu a ako jeden bod MK SR doplnilo, že by sa agentúra mala stať informačným servisom a neplnila by také podmienky ako doposiaľ. Myslím si, že by to mala byť akciová spoločnosť, ktorej akcie by vlastnil na začiatku štát a postupne by tam kapitálovo vstupovali vlastníci médií. Ale momentálne sa to urobiť nedá, lebo médiá nemajú peniaze.

Mali by ste vy záujem kúpiť taký podiel v agentúre?

Ja? A z čoho? Momentálne nemám ani na to, aby som si kúpil auto, ktoré mi pred mesiacom ukradli, nieto ešte na agentúru. Ale keď mi Kňažko povie, že to môžem stransformovať za korunu, tak ja si to už vymyslím tak, aby som tú korunu na to zohnal.

Podľa vás potrebuje štát mať svoju agentúru?

Potrebuje. Je dôležité, aby agentúrny servis vytváral základnú sumu objektívnych a neskreslených a nekomentovaných informácií o tom, čo sa deje v krajine a vo svete. Náklady na obrazový servis sú strašne vysoké, takisto zahraničné spravodajstvo a ich suma predstavuje viac ako polovicu celého rozpočtu, teda viac ako celý príspevok od štátu. Viem si predstaviť, že by sa definovalo, aby agentúra dostávala peniaze len na informovanie obyvateľstva o situácii vo svete. Lebo keď zajtra TASR zanikne, tak by na Slovensko dodával medzinárodné spravodajstvo český subjekt - ČTK. Potom však nepotrebujeme novinárov, stačia prekladateľky. Nie som extra patriot, je mi jedno, či budem kupovať Reuters a prekladať ho z angličtiny, ale to sú ukrutné náklady. Štát by v tejto chvíli mal mať agentúru, rovnako ako si myslím, že by malo naďalej jestvovať ministerstvo kultúry. Treba chrániť kultúru, aj tok informácií. Kto však má záujem na tom, aby tu fungovala súkromná agentúra, kto do nej tlačí štyri roky peniaze? Len preto, aby tu vytvoril pluralitný trh? Alebo z nejakého zištnejšieho dôvodu? Neviem, kto je za tým. Za TASR stojí štát, za tou druhou firmou - ťažko povedať.

Veď ste ju zakladali, tak by ste niečo o tom mohli vedieť.

Vtedy som vedel, teraz už nie.

SITA ste zakladali v čase, keď boli politické tlaky na TASR a robili ste tak napriek tomu, že ste vedeli, že trh je malý.

Lenže to bolo práve v čase, keď reputácia TASR bola katastrofálna a médiá boli nespokojné s tým, čo produkovala. Na TASR sa vtedy nedalo spoľahnúť. Nedalo sa vedieť, či správa pochádza z tajnej spravodajskej služby alebo z agentúry. Mimochodom, aj vtedy som hovoril, že trh je malý, lebo celý projekt som pripravil ja. Ale objednávka zo strany médií bola práve pre nespokojnosť s TASR taká veľká, že to vyšlo.

Teda v istom období ste kritizovali TASR, chceli ste ju potopiť, prebrať jej úlohu a potom ste ju išli zachraňovať?

Áno. Presne tak to bolo.

Aké sú vaše vzťahy so súčasným vedením SITA?

Stabilizovali sa na základe zlepšenej činnosti súdov. Pred troma týždňami rozhodol Krajský súd v Bratislave o tom, že sa nám SITA musí ospravedlniť za ohováranie, ktoré šíril jej riaditeľ v médiách. Vyhrali sme pol milióna plus súdne trovy. Hoci rozsudok ešte nie je právoplatný, môžu sa odvolať. Pre mňa je to však veľká satisfakcia, lebo som presvedčený, že predstavitelia SITA vyvíjali značnú aktivitu, aby očiernili meno TASR.

Nebol to osobný spor?

Absolútne nie. Žiadny spor nebol až dovtedy, kým som si v Novom čase neprečítal, že kradnem servis SITA. Ako človek, ktorý prišiel a pomáhal zakladať SITA, som sa dva a pol roka absolútne zdržanlivo správal ku všetkým aktivitám, o ktorých som vedel smerom k politikom, ministerstvám a rozličným tendrom, vďaka ktorým SITA predáva svoj servis rôznym podnikom. To všetko som nechal bez akéhokoľvek komentára. Nikdy som sa k tomu nevyjadroval. Ale predsa ktosi nebude ohovárať dobré meno, keď má také maslo na hlave, že ho pod ním ani nevidno. Keď sa pýtate na vzťahy: chvalabohu po 15 mesiacoch bolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci žaloby na SITA za to, že vstupovala ilegálne do nášho servisu. Je to žaloba za 77 miliónov a pevne verím, že justícia alebo mlyny spravodlivosti zamelú rýchlejšie.

Na to však treba aj politickú vôľu. Kto z politikov by mohol mať záujem na fungovaní jedinej agentúry?

Neviem. Hovorím o zásadnom nezáujme vlády ako celku. Potom môžem upriamiť vašu pozornosť naozaj na návrh vicepremiéra pre ekonomiku a treba sa ho spýtať, ako k tomu došiel, že polovicu rozpočtu treba TASR škrtnúť. Môžeme si povedať súvislosti: jeden zo spoluvlastníkov SITA je členom prezídia FNM a je nominovaný za ten istý subjekt (SDKÚ), ktorého členom je aj Ivan Mikloš. Súčasný technický riaditeľ SITA je jeden z dvorných novinárov vicepremiéra, ktorý pomáhal budovať jeho imidž ekonomického reformátora. To sú veľmi ľahko zistiteľné vzťahy.

Neobávate sa politických tlakov tesne pred voľbami?

Tesne pred voľbami? Veď mne sa minú peniaze vo februári 2002! Buď mi parlament odsúhlasí peniaze, ktoré naozaj potrebujem, pretože vlaňajší, 25-miliónový schodok, o ktorý ma vláda obrala, sme prežili len vďaka tomu, že sa tu tri roky hospodárilo zodpovedne. Ale budúci rok to jednoducho nejde. Dal som si urobiť analýzu likvidity a vo februári alebo v marci už nebudeme mať peniaze na účtoch. Jednoducho odmietam pracovať tak, že sa moje manažérske rozhodovanie sústredí na to, či mám zaplatiť za odvoz smetí alebo za elektrinu.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama