O informácii má rozhodnúť trh
Pavol Múdry, generálny riaditeľ Slovenskej tlačovej agentúry (SITA)
Pavol Múdry (narodený 31. augusta 1950) bol po ukončení strednej školy a odboru angličtina-telovýchova na UK v Bratislave do roku 1992 asistentom na Vysokej škole ekonomickej. Po novembri 1989 začal pracovať v TASR, najskôr ako vedúci anglickej redakcie, neskôr ako člen vedenia agentúry. Po rozviazaní pracovného pomeru sa stal novinárom na voľnej nohe, korešpondentom rakúskej tlačovej agentúry APA a spolu s ďalšími novinármi pripravoval založenie prvej súkromnej komerčnej tlačovej agentúry SITA. Od roku 1997 je jej generálnym riaditeľom a členom predstavenstva.
Minulý týždeň ste vyšli s informáciou, že by ste chceli nahradiť štátnu agentúru. Čo vás k tomu viedlo?
Musím to dať na správnu mieru. Nikdy sme nehovorili o nahrádzaní štátnej agentúry. Povedali sme, že služby, ktoré robí zo zákona, sme schopní urobiť lacnejšie. To je všetko.
Nemyslíte si, že by potom TASR stratila svoje opodstatnenie?
To je širšia otázka. Keďže smerujeme do EÚ, nech mi tam ktosi nájde agentúru, ktorá je priamou kapitolou štátneho rozpočtu. Také niečo neexistuje.
Šéf TASR však tvrdí opak.
Niektoré agentúry sú napojené na štát v rámci komerčných vzťahov, niekde sú kombinácie, čo je atypické vo Francúzsku, kde má štát určitý vplyv v dozorných radách. V Čechách je verejnoprávna agentúra, ktorá má parlamentnú radu ako u nás Slovenská televízia. V Maďarsku ide o štátnu akciovú spoločnosť. V Poľsku bola štátna akciová spoločnosť a teraz už predávajú vyše 45 percent jej akcií a ďalej sa ide privatizovať. Niekde zase menuje riaditeľa parlament, ale nikde nie sú samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu.
Aká je vaša predstava o slovenskom mediálnom trhu a agentúrach, ktoré by na ňom mali pôsobiť?
Po prvé, nemáme a nikdy sme nedeklarovali záujem zlikvidovať TASR ako takú. Máme záujem, aby tu boli rovnocenné podmienky trhu. To znamená, keď tu pôsobia dva subjekty, nech majú rovnaké podmienky. Dá sa hovoriť o rovnakých podmienkach, ak niekoho dotuje štát, tomu istému štátu svoje produkty predáva a ešte má aj komerčné úlohy? Druhý si musí na seba sám zarobiť. Sú to rovnocenné podmienky alebo nie?
Ide vám teda o liberalizovaný mediálny trh?
Alebo o určenie pravidiel trhu. Jednoducho, keď máme absolútne voľný trh, pokiaľ ide o tlačové médiá, prečo máme mať štátom dotovanú tlačovú agentúru?
Generálny riaditeľ TASR hovorí o úlohách, ktoré sú výlučne štátne, napríklad rozličné mimoriadne situácie a podobne, objektívne informovanie. Toto by mala byť úloha štátnej agentúry.
S tým sa netreba sporiť. To je normálne. To obsahuje aj najnovší návrh mediálneho zákona v definovaných prípadoch pre všetky subjekty mediálneho trhu ako povinnosť.
Tvrdíte teda, že tie úlohy dokážete spĺňať lacnejšie a bez dotácie štátu?
Zase to treba povedať inak. Štát si môže u nás objednať služby, my mu ich predáme. Povie, tieto služby potrebujem, dáme im cenovú ponuku a máme medzi sebou čistý komerčný vzťah. Ale nebudeme deklarovať, že máme podporu štátu. To neprichádza do úvahy. Ono to totiž vo vyspelom svete chodí trochu inak. Najlepší príklad je Nemecko, podobne funguje Rakúsko. Štát má záujem dostať informácie na verejnosť i nejaské získať. To mu robí čosi ako tlačová agentúra, ale volá sa to Spolkový tlačový úrad, ktorý však nemá komerčné úlohy. Ide o obrovskú agentúru na zber a selekciu informácií a ich distribúciu na potrebné miesta. Opačne, výstupy zo štátu si robia oni, a na báze komerčného vzťahu ich zverejňuje DPA, ktorá je absolútne súkromná akciová spoločnosť.
Ako riaditeľ agentúry isto viete, akú váhu má informácia a jej pustenie na okruh. Ako chcete z pozície súkromnej agentúry zaručiť, že tie informácie budú objektívne a relevantné?
Zvyknime si konečne aj v našich podmienkach na to, že informácia je tovar. My sa tým netajíme, my s informáciou obchodujeme. Je to určitá forma obchodu. Tým, že budem za niekoho "kopať", si predsa odseknem niekoho iného. To by bolo od nás hlúpe.
Dokáže si teraz SITA na seba zarobiť?
SITA si viac-menej pokrýva svoje náklady.
Myslíte si, že je štátna agentúra voči vám zaujatá?
Nedovolil by som si to teraz tvrdiť. Keď som ešte pracoval v TASR, pripravovali sme jej odštátnenie. Ale politici vtedy oznámili: Nie, idú voľby, potrebujeme agentúru. Žiaľ, takáto bola situácia.
A dnes?
Túto otázku kladiete na nesprávnom mieste.
Pýtame sa na váš osobný názor.
Skúste o tom porozmýšľať. Zase idú voľby. TASR je, aj podľa slov jej generálneho riaditeľa, odkázaná na štátnu dotáciu, a poriadne vysokú. Dám tam dotáciu s podmienkou. Treba to viac rozvádzať? Nehovorím, že sa to stane, ale tá hrozba tu existuje.
Môžeme teda vašu iniciatívu chápať tak, že máte záujem o štátnu dotáciu?
Nemáme. V takej forme absolútne nie. Buď sa dohodneme na obchode, alebo nie. My už aj teraz obchodujeme so štátom. Predávame mu svoj tovar.
Za aké ceny?
Neviem porovnávať ceny, lebo neviem, aké má TASR. My sme s médiami vždy na cenotvorbe dohodou a ak sme posledné tri roky ceny zvyšovali, tak o výšku inflácie určenú Národnou bankou Slovenska.
Preto, aby ste sa udržali na trhu?
Preto, že médiá sú u nás finančne veľmi slabé. Vieme, že si treba zarobiť peniaze niekde inde - u ekonomických subjektov. Pri stavbe agentúry sme sa pozerali na to, ako to funguje vo svete, v Európe. Reuters napríklad zarába na mediálnom trhu celých päť percent svojich tržieb. A o tom to celé je. Aby som nebol tak ďaleko, rakúska APA má pomer tržieb 30 percent z médií a 70 z iných činností. My dnes máme vyše 60 percent tržieb z iných oblastí. Ide tu o prispôsobenie sa trhu. Keďže médiá nemajú dosť finančných prostriedkov, tak je predsa hlúposť, aby som im zvyšoval ceny.
Spomínali ste, že naše médiá nemajú dostatok prostriedkov. Je na Slovensku, podľa vás, dosť veľký priestor na to, aby sa tu uživilo toľko agentúr?
To je otázka, ktorá sa neustále opakuje. Trh je malý a ešte sa, podľa mňa, bude zužovať, no ustavične sa vyvíja. Neviem vám povedať, čo bude o tri alebo štyri roky s trhom agentúrneho spravodajstva. Viem, že v súčasnosti je pre tieto dve agentúry tak -tak na prežitie. Tým skôr sa musíme pozerať na každú korunu. Od nikoho totiž naša agentúra zadarmo nič nedostane. Druhá stránka veci je, či je potrebné, aby každý robil všetko. To ukáže vývoj. Keď sme v roku 1997 prišli na trh, tak sa ukázalo, že záujem o druhú agentúru je. Ako dlho bude trvať, neviem povedať. To by bola veštba. Mediálny trh sa však nebude zväčšovať. Vieme len jedno - sme podstatne prispôsobivejší ako veľké kolosy a úmyselne nebudem nikoho menovať. Zatiaľ tu dve agentúry rovnocenne nežijú. To sú fakty. Naším záujmom je nechať rozhodnúť trh.
Ešte raz si však ujasnime vaše minulotýždňové vyjadrenia.
Nikdy sme nepovedali, že chceme štátnu dotáciu. Nikdy sme nepovedali, že chceme nahradiť TASR. Povedali sme, že služby, za ktoré zo zákona platí štát niekoľko miliónov, by sme dokázali urobiť za nižšiu sumu.
To znamená, že by ste dokázali plniť tie úlohy za 27 miliónov?
Áno, to tvrdíme a vieme dokázať. Prepočty a kalkulácie, ktoré sme si urobili na základe dostupných informácií a so znalosťou našich možností, dokazujú, že sa to dá.
Hovorili ste, že ste boli nútení postaviť šport.
Neboli sme nútení, médiá si oň požiadali.
Čo so spravodajstvom, ktoré nie je až také lukratívne, ale niektoré médiá si ho žiadajú? Ktosi bude mať napríklad záujem o spravodajstvo z kultúry, ale pre vás to nebude natoľko výrazná požiadavka, aby ste sa jej prispôsobili.
Presne na toto sa dá odpovedať veľmi jednoducho. Hovoríme o štátnom a komerčnom záujme. Keďže štát má záujem v určitých verejnoprávnych inštitúciách, má televíziu, rozhlas, plne to akceptujem a myslím si, že to tak má aj zostať. Na druhej strane, ide o spravodajstvo. Vždy sa budeme riadiť tým, čo od nás klient žiada. Vy teda budete chcieť kultúru, dohodneme sa, čo by ste v nej chceli mať a koľko na to potrebujeme. Spočítam si náklady a ponúknem vám určité podmienky.
Takých oblastí však môže byť veľa.
Viete, čím sa riadi agentúrne spravodajstvo ako také na celom svete? Tým, čo je zaujímavé. V zákone o TASR o takýchto veciach nie je ani slovo.
Zaujímavé je však relatívny pojem. Niečo iné môže byť zaujímavé pre vás, iné pre nás. No vy ste ten, ktorý hovorí, čo je zaujímavé.
Nie. Trh to hovorí.
Poznali ste TASR a zároveň ste poznali aj podmienky, za akých SITA vznikala.
Ja som ich vytváral.
V tom čase tu bola objednávka na agentúru s objektívnym informovaním obyvateľstva.
Ešte vám skočím do reči. Nepoužívam výraz objektívne informovanie, vytvára to subjekt. Hovorím o férovom spravodajstve - dám každému slovo a nezaujímam stanoviská. Objektívne spravodajstvo neexistuje.
Myslíte si, že tu ešte tá spoločná objednávka je?
Fungujeme, objavujeme sa v médiách, máme klientelu v ekonomických oblastiach. Takže je.
Znamená to, že podmienky, ktoré viedli ku vzniku vašej agentúry, tu zostali?
Nie, to boli iné podmienky. SITA preukázala svoju životaschopnosť a potrebnosť pre svojich klientov. Podmienky pri vzniku boli trochu iné. Nevznikli sme na politickú požiadavku, ale na požiadavku trhu.
Ste schopní poskytovať jednotlivé služby v takej miere ako TASR?
Kladiete mi otázku, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. Už do detailov neviem, za akých podmienok TASR produkuje to, čo produkuje.
Isto ste informovaný...
Sledujem médiá. Vidím, že napríklad v zahraničnom spravodajstve sa objavuje ČTK. Moja otázka znie: Prečo? TASR nestačí? Keď sa začala kríza v Amerike, tak sme sa proti našim plánom rozhodli, že toto klienti určite potrebujú a tak to budeme robiť aj my. A začalo sa to objavovať v médiách pod našou značkou. Ide o to, že štát bol zatiaľ rozhodnutý mať svoju agentúru, financovať ju. Nepozeral sa na to, či je to dobré alebo zlé. A tento štát teraz nemá peniaze.
Vravíte, že štát nemá peniaze, ale predsa aj vám ich musí dávať, keď si chce od vás kupovať produkty, nie? Ste teda schopní ponúknuť svoje služby za nižšie ceny?
Naše služby už teraz štát na základe normálnej zmluvy kupuje. Inak ale zo štátu žiadne peniaze neberieme. Daňový poplatník si za správy štátnej agentúry zaplatí trikrát - raz v dotácii, druhýkrát v tom, čo štát nakupuje a nakoniec ako konzument verejnoprávnych médií alebo tlače, lebo aj tam štátna agentúra predáva servis. To je hádam nelogické.
Znamená to, že štátne orgány si od vás kupujú aj celé servisy?
Áno.
V čom to spočíva? V nedostatočnom servise konkurencie?
V tom, že aj štátne orgány konečne pochopili, že treba byť informovaný. Už neexistuje, našťastie, takzvané unifikované spravodajstvo - stačilo si prečítať jedny noviny a vedeli ste všetko. Keď chce byť zodpovedný štátny pracovník informovaný, tak z viacerých zdrojov. Nemôže sa spoľahnúť na jeden. Otázne ostáva, koľko je schopný trh vstrebať.
V minulosti sa často medializovali vaše spory s TASR. Čoho konkrétneho sa týkali?
Niektoré spory ešte prebiehajú, takže nebudem predbiehať. Začiatok celého bol, že sa akýmsi spôsobom objavila správa s domicilom SITA v servise TASR, na čo nás upozornili médiá. Všetky tieto hádky považujem za zbytočné.
Na to, aby sa úloha TASR minimalizovala a vy ste mohli úplne zabezpečiť servis, treba aj štátnu vôľu. Čo všetko ste v tomto smere podnikli?
Zrejme im dodávame kvalitný servis, ktorý štátne inštitúcie od nás kupujú. Takisto množstvo štátnych funkcionárov sa na tieto veci pýta a my im vysvetľujeme. Jednoducho sa nedá, aby štátny činiteľ vedel všetko. Dali sme im niekoľko podnetov. Dokázali sme, že prežijeme. Takisto vieme, že nech tu bude akákoľvek vláda, nás už obísť nemôže. To nie je otázka toho, či tu TASR bude alebo nie. To nie je náš záujem. Stále sme iba pri podmienkach, ktoré nie sú rovnocenné.
Povedali ste, že štátni činitelia sa pýtajú. Nie je to skôr tak, že vy ich oslovujete? Nejde o určitú formu lobingu?
Áno, prečo nie. Vráťme sa do reality. Zvyknem hovoriť, že Slovensko je jedna veľká dedina. Každý každého pozná. Pre mňa priateľstvo neovplyvňuje, kde je kto postavený. Nemôžem za to, že kopa vládnych činiteľov ku mne chodila do školy. Keď sa stretneme, tak sa asi bavíme aj o tom, čo kto robí. To je logické. Takisto chceme chrániť naše komerčné záujmy. A tie sú dodávať servis, komu sa len dá. Neberme to inak.
Len sa pýtame, či lobujete.
Tiež ma hnevá, že u nás je lobing ako niečo negatívne. V Amerike i pri EÚ existujú oficiálne lobistické skupiny. To znamená iba jedno: činiteľom, ktorí rozhodujú, dodávať potrebnú sumu informácií. Jednoducho chránime svoje záujmy v zmysle rovnocenného podnikania. Ak to chcete nazývať lobingom, nech sa páči. Mne to neprekáža. Chápem lobing ako normálnu legálnu činnosť.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová
