Reklama
Reklama

SDĽ: Chybu urobila vláda aj my

Až donedávna sa zdalo, že postoj koaličných strán k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu je viac menej zhodný. Napokon, priamy predaj 49 percent jeho akcií už schválili. Minulý týždeň však predostrela vážne výhrady voči tomuto kroku SDĽ.
Počet zobrazení: 1493

Až donedávna sa zdalo, že postoj koaličných strán k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu je viac menej zhodný. Napokon, priamy predaj 49 percent jeho akcií už schválili. Minulý týždeň však predostrela vážne výhrady voči tomuto kroku SDĽ.

Celý kolotoč sporov sa spustil vo chvíli, keď Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) predložilo vláde Návrh postupného prechodu cien zemného plynu na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk. Hovorilo sa v ňom o zvýšení ceny k prvému októbru 2001 v priemere o 19,3 percenta, nakoľko rozdiel medzi aktuálnou predajnou cenou zemného plynu a tou, ktorá by zohľadňovala náklady a tzv. primeraný zisk, je približne 65 percent. Pritom vlani zaznamenali stratu z distribúcie plynu vo výške 17,2 miliardy korún.

Zmena podmienok i postoja

Materiál predpokladá, že v roku 2001 bude výška straty viac ako 20 mld. Podľa MH SR je preto nevyhnutné upraviť ceny tejto suroviny ešte do 1. januára 2003, keď má o cene zohľadňujúcej pomer nákladov a zisku rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Inými slovami, návrh MH SR znamená vychádzanie v ústrety subjektu, ktorý odkúpi 49 percent akcií, pretože krytie nákladov z distribúcie bude preň jednoduchšie. Navyše, zvýši sa výnos z privatizácie a hádam ešte ďalšie finančné položky.

Nesúhlas SDĽ v otázke privatizácie SPP sa prejavuje v dvoch smeroch: prvým je privatizovaný objem, druhým spomínané zvýšenie cien plynu. Keďže privatizácia má byť zdrojom financií pre uskutočnenie dôchodkovej reformy a zvýšenie cien by sa malo zohľadniť pri novelizácii zákona o príspevku na bývanie, angažoval sa v tejto veci minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Práve on (a s ním celý republikový výbor) tvrdia: "SDĽ chce posúdiť doterajší priebeh prípravy privatizácie prirodzených monopolov a jasne prediskutovať ešte skôr, než príde k finálnemu rozhodnutiu, akým spôsobom, v akých časových horizontoch, komu a v akých balíkoch bude štát odpredávať 49 percent."

Hlavným argumentom SDĽ pritom je, že vláda schválila harmonogram zvyšovania cien plynu a to, čo sa dnes navrhuje, je v rozpore s týmto harmonogramom. Ako ďalej uvádza Magvaši, "nehovoriac o tom, že tohto roku NR SR schválila zákon 276 o regulácii v sieťových odvetviach, kde je explicitne v paragrafe 18 napísané, že tento úrad pre reguláciu sieťových odvetví určí výpočet maximálnych ciest, cien alebo taríf na dodanie zemného plynu pre jednotlivé skupiny odberateľov tak, že sa táto deregulácia uskutoční od 1. 1. roku 2003 do 31. 12. roku 2005".

Končene náznak sebakritiky

Všetko by bolo v poriadku, keby sa už nepísal začiatok októbra 2001. S touto výhradou súhlasí aj podpredseda SDĽ Braňo Ondruš: "Je problém, že vláda už schválila takýto postup aj s hlasmi ministrov SDĽ. Toto sa rozhodne nemalo stať, malo to byť hlbšie prediskutované. (...) Chybu urobila vláda, keď sa bez hlbšej diskusie pustila do privatizácie. Chybu sme urobili aj my, že sme neprišli s návrhmi v čase, keď sa spúšťal proces výberu strategického partnera na predaj plynární." Ďalej Ondruš hovorí o tom, že pred pol rokom nik netvrdil, že treba rýchlo zvyšovať cenu plynu pre domácnosti a podniky, lebo to podmieňuje privatizáciu: "Naši koaliční partneri mali byť takí korektní, aby povedali, že vládou schválený kalendár zvyšovania cien je nereálny. Ak my teraz zistíme, že sa objavujú nové a nové podmienky, aby privatizácia SPP bola úspešná, tak je namieste vrátiť sa k zásadnému rozhodnutiu."

Iste, ak sa zmenia východiskové podmienky, mali by sa prehodnotiť aj postoje. Ale: Vari ministri za SDĽ neboli pri schvaľovaní kalendára zvyšovania cien? Jednou z možností, ktorou sa v súčasnosti SDĽ zaoberá, je otázka využitia 49 percent akcií formou podielových listov na vybudovanie druhého kapitálového piliera dôchodkovej reformy. Výnos z podielových listov by bol konkrétnym výnosom pre dôchodok. Podľa Magvašiho by 24- alebo 25-percentný podiel tiež mohol byť pre záujemcov o privatizáciu SPP lukratívny, najmä z hľadiska strategického významu svojho tranzitného systému. Nuž, a to je práve to druhé nesúhlasné stanovisko SDĽ.

Ani Fico neostal bokom

Kritika návrhov Republikového výboru SDĽ sa začína v jej samotných radoch, u ministerky financií Brigity Schmögnerovej. Aj ona argumentuje potrebou financií na dôchodkovú reformu. Občasný spojenec ľavicových demokratov - SOP presadzuje potrebu privatizácie celého 49 percentného balíka, ale bez zvyšovania cien plynu, pretože obyvatelia SR nedosahujú platy, aké sú v krajinách EÚ. SMK, SDKÚ a prezident Prezídia FNM Jozef Kojda majú na problém iný názor: o predaji nižšieho podielu tiež nemienia diskutovať, no zvýšenie cien plynu je podľa nich nevyhnutné.

Z celého spektra názorov sa vymyká ten, ktorý zastáva strana Smer. Jeho šéf Robert Fico kritizuje SDĽ za to, že jej predstavitelia vyzývajú ku konaniu, ktoré je v rozpore s uznesením vlády SR o postupe pri privatizácii SPP, za ktoré hlasovali. Súčasne pripomína, že Smer nie je proti privatizácii, ale mieni podporovať iba taký jej rozsah, ktorý zabezpečí kontrolu štátu nad strategickým majetkom. Vyhlásil o.i.: "Ak vláda nezmení postup pri privatizácii SPP, ktorý ohrozuje štát a jeho ľudí, tak Smer je pripravený požiadať NR SR, aby prijala uznesenie o vyhlásení referenda o privatizácii strategických podnikov." Korením v guláši je Ficovo tvrdenie, že celý tento spor je bojom o provízie, ktorých sa SDĽ nedostalo v takej miere, ako očakávala. Škoda len, že to tvrdí bez dôkazov - jeho slová by iste vyznievali vierohodnejšie.

Priveľa usilovnosti

V Návrhu, ktorý sme spomínali na začiatku, sa počíta so vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004. Zámerom Európskej komisie, zatiaľ však neschváleným, je dosiahnuť, aby v roku 2004 nastalo úplné otvorenie trhu s plynom pre všetkých odberateľov okrem domácností. MH SR chce preto svojím návrhom "ponúknuť zákazníkom podmienky v cenovej oblasti, ktoré sú porovnateľné so štandardom vo vyspelých krajinách západnej Európy". Či to však musí byť práve na úkor občanov, nech si odpovedia kompetentní. Dá sa súhlasiť s tým, že strata z predaja plynu v rámci Slovenska je veľká, ale škandály okolo finančných machinácií v tomto podniku v prospech rozličných jednotlivcov neboli o nič menšie. Od politických nominácií do čela SPP, cez Duckého zmenky až po neoprávnené výhody predchádzajúceho manažmentu. Nečudo, že terajší generálny riaditeľ Miroslav Lapuník nechce mať s politikou nič spoločné, a preto podľa neho vedenie SPP odmieta akékoľvek politikum v návrhoch na úpravu cien zemného plynu. Či sa to podarí, je otázne.

Napokon, osem krajín EÚ chce otvoriť väčšie či menšie podiely svojho trhu s plynom až v roku 2008, postupný prechod s horizontom v roku 2008 presadzuje Česko, Maďarsko nebude pred vstupom do Únie implementovať vôbec žiadnu smernicu. Slovensko chce otvoriť 36,5 percenta svojho trhu už začiatkom budúceho roka. Keby sme boli takíto "usilovní" aj v iných oblastiach...

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama