Biela solidarita - bieda zdravotníctva
Po nástupe nového osadenstva na Ministerstvo zdravotníctva SR ustanovili dobre platenú skupinu odborníkov - tzv. Transformačnú radu. Napriek heroickému úsiliu sa jej nepodarilo dosiahnuť želané zvýšenie finančných zdrojov - o. i. aj v rámci odvodovej povinnosti štátu voči pracovne neaktívnym občanom.
Príčina? Nepodarilo sa splniť podmienku ministerstva financií zrealizovať nevyhnutné transformačné kroky, ktoré znížia náklady na zdravotnú starostlivosť až tak, že dôjde k zastaveniu zadlžovania. Súhlasím s ministerkou Brigitou Schmögnerovou, že sa za súčasnej vlády odvody štátu zvýšili, nesúhlasím však s tým, že výrazne. Pre Zdravotnícke noviny ďalej kladie veľmi presnú otázku: "Naozaj budeme podporovať zdravotníctvo, ktoré ešte neustále vyzerá ako loď, ktorá je deravá a z ktorej vytekajú prostriedky?"
Signály ministerky financií
Aký signál smerom k zdravotníkom chcela vyslať? Možno to, že sa v tomto rezorte dosiaľ nehospodári tak, ako je to samozrejmé vo vyspelých krajinách, na ktoré sa lekári tak radi odvolávajú, pričom porovnávajú najmä platy. Alebo sa ich i takto chcela opýtať, prečo ambulancie lekárov prvého kontaktu, či špecialistov v pravidelných intervaloch navštevujú ich kolegovia, lekári pracujúci v záujme farmaceutických firiem, ktoré im za nastavenie pacienta na svoj liek ponúkajú nemalý finančný benefit, resp. iné výhody? Hádam chcela upozorniť na to, ako u nás prebiehajú plošné nákupy drahej, tzv. ťažkej techniky, či rozličné iné plošné nákupy?
Vyhodnotil ktosi napríklad spoločný nákup cytostatík, ktorý realizoval dnes už bývalý hlavný odborník MZ SR pre onkológiu a zároveň riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave Štefan Korec? Aký bol prínos? Aké straty? Podľa zistenia NKÚ a Úradu pre verejné obstarávanie sa aj v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave diali zaujímavé veci. Ministrom zdravotníctva bol vtedy Tibor Šagát a práve na tomto pracovisku je v súčasnosti (okrem poslancovania) prednostom ním "novozaloženého" oddelenia. Vynaložili sa financie na tento projekt naozaj účelne? Alebo podľa zistenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) si časť pacientov musela umelé šošovky priamo nakupovať v zahraničí... Nevyhnutnosť? Podvod? Strata morálky?
Posvietiť by sa dalo i na neefektívne vynaložené zahraničné služobné cesty, na ktorých napríklad aj vodič sanitky reprezentoval Slovensko. Či na fiktívny kongres na Bahamách, ktorý mal za cieľ presadzovanie originálnych liekov pred generickými. A takýchto "výletov" by sa dalo pospomínať veľa. Veď v jednom lietadle letiacom až za oceán boli vraj lekári hádam z každého okresu. Potom sa originálne lieky, ktoré sú až niekoľkonásobne drahšie napriek tomu, že majú svoju generickú náhradu, predpisujú ako na bežiacom páse. Napríklad Omeprazolom môžeme liečiť pacienta za 700 korún, ale Exomprazolom za 1770 Sk. S prvým teda, pri istej dávke zjednodušenia, liečime 2,5 pacienta, s druhým len jedného. Aj na toto chcela ministerka financií asi poukázať.
Limitom štátny rozpočet
Kriticky sa dá zhodnotiť i spôsob schvaľovania zoznamu liekov vládou, a nie parlamentom. Poukázať na nesplnenie sľubu, že sa odstráni korupcia pri ich zaraďovaní do liekového reťazca, keď namiesto názvov sa budú schvaľovať "iba" ceny denných definovaných dávok. Aj v bohatších krajinách majú lekári na objem svojich prác, napríklad pri predpisovaní liekov, stanovené limity. Neodôvodnené prekročenie znamená automatickú platbu zo svojho vrecka. Podobne objem výkonov, ktorý neustále narastá najmä u lekárov špecialistov, čiže tých, čo sú odmeňovaní bodovým systémom. Lekári tvrdia, že ak majú liečiť podľa najnovších dostupných lekárskych postupov, nesmú ich limitovať. Samozrejme, majú pravdu. Ale limit sa na Slovensku volá štátny rozpočet. Áno, vláda sľúbila, že zdravotníctvo dostane v tomto roku sedem percent z HDP. Realita sa pohybuje niečo pod štyrmi percentami. Do zdravotných poisťovní totiž príde o 9,5 miliardy Sk menej.
Keď SLK v minulosti žiadala transformáciu zdravotníctva v duchu odštátnenia jeho primárnej sféry, zavedenia bodového systému odmeňovania a vytvorenia plurality zdravotných poisťovní, nemýlila sa v hodnotení, že tieto opatrenia budú povestným mostíkom, cez ktorý môže tento rezort prejsť na druhú stranu bohatšieho brehu. Dnes profesijné organizácie zastupujúce záujmy jednotlivých segmentov zdravotníctva začínajú priam bezhlavo kritizovať všetko a všetkých. Podobne ako to bolo na záver funkčného obdobia ministra Ľubomíra Javorského v roku 1998. Ich paľba sa upriamila najmä na zdravotné poisťovne, na ich pluralitu. Akoby mohli za mizerný stav v tomto rezorte. Sú jeho verným zrkadlom. Poisťovne iba odrážajú totálnu neschopnosť ministerstva riešiť nahromadené problémy. Pohár horkosti však budú musieť vypiť asi do dna len ony. Palica má dva konce. Silnejší bije zväčša slabšieho. Minister môže odobrať licenciu, môže žiadať fúzie, navrhnúť zrušenie plurality, znepríjemňovať život kontrolami, dávať podnety na trestné stíhania, zastrašovať...
Priveľa vyšetrení
Žiaľ, niektorí "lekárski revolucionári" dosiaľ akosi nepochopili, kde sú príčiny ich mizérie. Útočia na pozície tých, ktorých by mali de facto chrániť, ktorí ich financujú. Vyššie sa totiž veľmi neodvážia. Čo je najpodstatnejšie, zabudli si najskôr pozametať pred vlastným prahom. Napríklad okrem účelnej a ekonomicky najefektívnejšej preskripcii liekov, čo im predpisuje ich deontologický kódex, by sa mali zamerať i na prevenciu. Tá, žiaľ, u väčšiny zostala len v polohe verbálnych proklamácií. Dôkaz? Na Slovensku sa návštevnosť ambulantného lekára neznižuje. V roku 1999 pripadalo na jedného obyvateľa v priemere 16,6 vyšetrení v ambulantnej starostlivosti, vrátane návštevnej služby. Priemer krajín EÚ je 6,15. V prepočte na jedného lekára pripadalo 7571 vyšetrení. V Poľsku, keďže niektorí odborníci sa tak radi odvolávajú na zahraničie, je frekvencia návštevnosti lekára 5,3. O tomto významnom, financie šetriacom vlastnom opatrení, som zatiaľ lekárov veľmi nahlas hovoriť nepočul. Napriek tomuto konštatovaniu sa dá súhlasiť s názorom MUDr. Andreja Janca, prezidenta Slovenskej lekárskej únie špecialistov združujúcich 250 privátnych lekárov, že súkromné ambulancie sú pri relatívne nízkych nákladoch na prevádzku a vysokej efektivite najrentabilnejšou zložkou zdravotníctva.
Pritom celkový počet ambulancii primárnej starostlivosti v SR bol k 30. júnu 2000 (novšie čísla ešte nezverejnili) 7181, z toho 1039 štátnych a 6148 neštátnych. Primárnu ambulantnú starostlivosť poskytuje celkovo 6839 lekárov. Sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti tvorí 6165 jednotiek, v ktorých pracuje 7890 lekárov. Z celkového počtu je 4055 štátnych a 2110 neštátnych ambulancií. Primárna ambulantná starostlivosť sa financuje tzv. kapitáciou, špecializovaná bodovaním. Prechod lekárov od nemocničného lôžka do ambulancie bol úsilím i minulej vlády. Je lacnejším a efektívnejším variantom, no každá minca má dve strany. O jednej, tej odvrátenej, doktor Janco veľa nepovedal.
Nechcú sa vrátiť
V stredu 19. septembra sa asi 90 percent lekárov zúčastnilo na školení bezpečnosti práce. V skutočnosti štrajkujúcich špecialistov zatvorenými ambulanciami podporili aj obvodní lekári, pediatri, Asociácia nemocníc Slovenska, SLK a Asociácia súkromných lekárov. Všetci sa dali počuť, že ak VšZP zníži minimálnu cenu bodu z dnešných 30 na 20 halierov, skrachuje asi 80 percent ambulancií. Je naodškriepiteľnou pravdou, že minimálna výška ceny bodu sa stanovila ešte v roku 1994. Odvtedy ceny vstupov a inflácia utešene rástli. VšZP odpovedala, že na zvýšenie nemá. Tiež sa jej nepáči nivelizácia odmeňovania. Argumentuje tým, že musí k tomuto kroku pristúpiť i preto, že na lekárov potrebuje mať isté ekonomické páky, najmä na množstvo a cenu predpisovaných liekov. Tam vidí najväčšie možnosti úspor, údajne dve až tri miliardy. Na stole riaditeľa VšZP Eduarda Kováča sú denne najmenej štyri žiadosti o prechod lekára do privátnej ambulantnej sféry. Zatiaľ, podľa jeho vyjadrenia, ani jedna ambulancia neskrachovala, ani jeden lekár nepožiadal o návrat do štátnej sféry. Prečo, ak naozaj ide o existenčné prežitie?
Problém tkvie v tom, že ani jednému lekárovi liceniu neodobrali. I keď prípady hrubého správania sa voči pacientom i pod vplyvom alkoholu, alebo zlých stanovovaní diagnóz z dôvodu absencie "samoštúdia", poškodení zdravia pacientov či až ich smrť, nie sú až takými ojedinelými javmi v slovenskom zdravotníctve. Všetko sa však dá potichučky zamiesť pod koberec s pomocou "kolegov". Darmo revízni lekári zdravotných poisťovní posielajú na regionálne lekárske komory oznámenia o "práci" spomínaných "tiežlekárov". Bez akejkoľvek odozvy. Prečo predstavitelia komôr mlčia? Napríklad o tom, ako sa pod ekonomickým tlakom nízkej ceny bodu zvýšili už spomínané objemy vykazovanej práce? Ich obranný mechanizmus je hádam pochopiteľný. Ide o zabetónovanie stavu. Prečo nie? Ale v ňom by mali prežiť len tí najlepší, alebo ešte možno priemerní. Podpriemerní by bez milosti mali ísť z kola von. Chýbať nebudú.
Pre neschopnosť vyššie
Plošné zachraňovanie všetkých ujedá peniaze takým, ktorí by si oprávnene zaslúžili aj stotisíc korún mesačne. Solidarita stavu je však silnejšia ako sebaselekcia. Chýba odvaha! Potom sa však plače na nesprávnom hrobe. Aké kritériá sa podľa komôr v praxi naozaj uplatňujú na odbornú či morálnu selekciu, čiže licencovanie vlastných členov? Zákony o liečebnom poriadku či o zdravotnej starostlivosti hovoria predsa dosť jasne. Je sa o čo oprieť. A keď sme už pri dodržiavaní zákonov, opýtajme sa štrajkujúcich súkromných lekárov-špecialistov, prečo až 90 percent pacientov k nim chodí bez odporúčania svojho obvodného lekára. Vstúpiť do štrajku, zobrať si pacienta ako rukojemníka, a nedokázať odpovedať na vyššie nastolené otázky, hodnotím prinajmenšom ako opovážlivosť.
Oddlžiť zdravotníctvo a pevnou rukou začať s jeho riadením, napríklad včasnou decentralizáciou, sa akosi neustále nemá. Veď decentralizácia, čiže prenos kompetencií, sa mali uskutočniť už počas prvých sto dní súčasnej vlády. Možno dnes by im všetci tlieskali. Do čela rezortu by však nesmeli postaviť Tibora Šagáta, ktorého po totálnej neschopnosti riadiť ministerstvo za odmenu posadili na ešte vyšší post - do poslaneckého kresla. A lekári mlčali. Potom si však musia vybrať medzi "bielou" solidaritou, s ktorou sa spája bieda zdravotníctva, alebo čestnosťou a profesionalitou, s ktorou sa hádam raz dožijú prosperity.
