Nie je všetko zlato, čo sa blyští

V Spojených štátoch som navštívil niekoľko rodinných lekárov i nemocníc, na stole mám poisťovacie zmluvy viacerých zdravotných poisťovní a všelijaké oficiálne údaje o zdravotníckej starostlivosti. Keď som dlhé roky študoval americké medicínske žurnále informujúce o používaní modernej techniky v tunajších nemocniciach, mal som dojem, že tu ochorieť je hotová radosť.
Počet zobrazení: 983

V Spojených štátoch som navštívil niekoľko rodinných lekárov i nemocníc, na stole mám poisťovacie zmluvy viacerých zdravotných poisťovní a všelijaké oficiálne údaje o zdravotníckej starostlivosti. Keď som dlhé roky študoval americké medicínske žurnále informujúce o používaní modernej techniky v tunajších nemocniciach, mal som dojem, že tu ochorieť je hotová radosť.

Pri špičkovej technike majú Američania veľa pracovísk s vynikajúcimi odborníkmi. Veď únia s najväčším ekonomickým potenciálom na svete má na to, aby si vychovala a aj skúpila z celej planéty najlepších špecialistov. Lenže všetko, čo sa ligoce, nie je zlato. Nech už chytím do rúk ktorúkoľvek z poisťovacích zmlúv, každá vo väčšej alebo menšej miere ráta so spoluúčasťou poistenca pri hradení nákladov na vyšetrenie a liečbu. Istú časť poistného zamestnancovi a členom jeho rodiny platí zamestnávateľ, rozsah platby záleží na tom, či ide o bohatú, prosperujúcu firmu, alebo o živoriaceho vlastníka menšej opravovne áut.

Nemá každý poistenie

Slabšie prosperujúci remeselníci a farmári i menej kvalifikovaní ľudia s nízkym platom si zdravotné poistenie často ani neplatia. V USA je podľa oficiálnych údajov 37 miliónov občanov nepoistených a 22 miliónov poistených len čiastočne. Každý mesiac dva milióny strácajú nemocenské poistenie a počas dvoch nasledujúcich rokov každý štvrtý Američan nebude zdravotne poistený. Strata či zmena zamestnania často vedú k strate poistenia. Kto je vážne chorý, alebo trpí na dlhodobé chronické ochorenie, nezíska nemocenské poistenie, prípadne ho stratí.

Nedostatočná je aj starostlivosť o starých a bezvládnych ľudí. Dlhodobú starostlivosť o pacienta nemá kto uhradiť. Starí ľudia, odkázaní na pomoc, ju musia vyhľadávať v domovoch dôchodcov, hoci by s minimálnou opaterou mohli ostať doma. Ale tu vstupuje do vzťahov príbuzenstva spôsob života, aký v Amerike panuje. S materskou dovolenkou, platenou, či neplatenou, a právom vrátiť sa po vychovaní dieťaťa na pôvodné pracovné miesto, sa tu vôbec neráta. V bohatších rodinách zveria starostlivosť o bábätko aupairke, čo nenapomáha k upevneniu vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Nedospelí šuhaji a dievčatá sa osamostatňujú, mnohí opúšťajú rodinné hniezdo, a puto s rodičmi sa nikdy neupevní. Rozletia sa po obrovskom kontinente medzi Atlantikom a Pacifikom, s rodičmi sa stretávajú zriedkavo.

Aký požičaj, taký vráť...

Ak matka či otec ostarne a potrebuje opateru, v tom lepšom prípade mu deti nájdu opatrovníčku. Aký požičaj, taký vráť... Chudobné rodiny si môžu dovoliť najviac jedno dieťa, ak ich majú viac, z biedy sa nikdy nedostanú, ďalším deťom sa bránia antikoncepciou a interrupciou. Kríza rodiny ako inštitúcie sa v USA prehlbuje. A, žiaľ, nielen tam. Starostlivosť o starých preberajú na seba, okrem domovov dôchodcov, charitatívne organizácie, v ktorých pôsobia miestni občania. Tí, čo ešte vládzu, pomáhajú tým, čo sú už odkázaní na pomoc, dúfajúc, že v prípade núdze ani oni neostanú osamotení a čo najdlhšie budú môcť žiť vo svojom dome, na ktorý si zvykli.

Môj priateľ, dôchodca v Lebanone, mal službu v charite dôchodcov. Ponúkol mi, že ma s ňou zoznámi. Vzali sme podľa zoznamu raňajky vari pre desiatich a služobným autom sme ich rozvážali dôchodcom, ktorí sa už motkali len po svojom dome. Spýtali sme sa ich, ako sa majú, či dačo nepotrebujú. Popoludní sme porozvážali obed, posedeli sme si s každým a podebatovali. Nazdávam sa, že takéto príkladné správanie sa dôchodcov mestečka voči sebe si vynútil život a osamelým ľuďom ho spríjemňuje.

Podľa Národného plánu ochrany zdravia z roku 1993 mnoho Američanov miest i vidieka nemá pre nedostatok lekárov, sestier, nemocníc a iných zariadení prístup ku kvalitnej zdravotníckej starostlivosti. Odvetvia verejného zdravotníctva nie sú koordinované tak, aby mali pod kontrolou otravy olovom. Starostlivosť o tuberkulotikov, rezistentných na liečbu, nie je adekvátna a ohrozuje ich život.

Dôsledky zdražovania liekov

V roku 1980 federálna vláda poskytla na zdravotnícku starostlivosť 9,1 percenta HDP, roku 1999 to už bolo 14 a vlani sa predpokladalo 19 percent. Kanada vyčleňuje na tento rezort čosi vyše desatiny HDP, Japonsko, Francúzsko a Nemecko po deväť percent. Napriek tomu, že Spojené štáty poskytujú na zdravotnícku starostlivosť oveľa viac peňazí ako ostatné ekonomické veľmoci, zdravotníctvo nie je schopné poskytnúť kvalitnú zdravotnícku starostlivosť všetkým Američanom. Problémom je, ako pravdepodobne všade na svete, neprimerané a ustavičné zdražovanie liekov a zdravotníckej techniky. Poisťovne v dôsledku toho zvyšujú poistné a čoraz viac chudobných farmárov a ľudí s nižším platom si poistenie nemôže dovoliť.

Národný plán ochrany zdravia poukazuje aj na byrokraciu v zdravotníctve. Lekár potrebuje na vypĺňanie 19 rozličných formulárov pre poisťovne 80 hodín mesačne, čo je viac ako tri hodiny denne, a poisťovne sa neusilujú pomôcť zlepšiť zdravotnícku starostlivosť o pacientov. V Národnom pláne sa uvádza, že hoci majú USA najlepších lekárov na svete, Američania, ktorí ochorejú, vysoko odbornú pomoc často vôbec nedostanú.

Dostala sa mi do rúk štúdia Halth Care Financing Administration, ktorá hodnotila financovanie nemocníc a liečebnú starostlivosť v nich. Zamerala sa na výsledky liečby pacientov s koronárnymi a mozgovými príhodami, srdcového zlyhávania, zlomenín krčka stehnovej kosti a zápalu pľúc. Konštatovala, že dĺžka hospitalizácie osôb, ktoré ešte potrebovali nemocničnú liečbu, klesla o štvrtinu. Percento prepustených z nemocnice, napriek tomu, že u nich pretrvávalo zlyhávanie jedného zo životne dôležitých orgánov, vzrástlo na 43 percent. Štúdia zároveň upozornila, že skoršie prepustenie pacientov z nemocnice nemalo vplyv na dĺžku ich života.

Konkrétne prípady zo života

Sused si v domácej dielničke poranil prst. Jeho syn sadol za volant a odviezol ho do nemocnice. Za zašitie rany zaplatil 40 dolárov. Trovy za ošetrenie do 50 dolárov si pri úraze hradí pacient. Ak si úraz vyžiada hospitalizáciu, liečbu platí poisťovňa.

Manžel mojej známej je diabetik. Predávkoval si inzulín a nízka hladina cukru mu spôsobila bezvedomie - hypoglykemický šok. Zavolali lekársku pohotovosť. V Spojených štátoch lekár nevykonáva návštevu v byte pacienta. V urgentnom prípade ide k postihnutému s dobre vybavenou pohotovostnou sanitkou paramedik, špeciálne vyškolený stredný zdravotnícky pracovník. Zavítal aj k mojej známej. Odobral jej manželovi z prsta kvapku krvi a vyšetrením zistil, že má nízku hladinu krvného cukru. Telefonicky to oznámil lekárovi a podľa jeho inštrukcie aplikoval pacientovi cukor. V prípade, že by išlo o mozgovú porážku, paramedik, inštruovaný telefonicky, by v sanitke na ceste do nemocnice poskytol pacientovi všetko potrebné na záchranu života, vrátanie resuscitácie prístrojmi, na čo je vyškolený.

Ak ide pacient k rodinnému lekárovi, zaplatí desať dolárov, u gynekológa to stojí pätnásť, u stomatológa oprava zubov do 70 dolárov, ďalšie výdavky hradí poisťovňa. Liečbu v nemocnici hradia väčšinou poisťovne, no pacient si podľa zmluvy pripláca. V lekárni musíte zaplatiť za liek osem dolárov. Ak stojí menej, platíte menej, ak viac, hradíte rozdiel medzi cenou generického lieku, ktorý je lacnejší, a cenou predpísaného, ak je drahší ako generický. Na Západe už dávno prišli na to, že farmaceutické firmy sú schopné za neprimerane drahé lieky pohltiť všetky peniaze určené na zdravotníctvo. Vlády prekonali silu ich loby, vytisli ich zvrchstola trhu a uzákonili výhodnejší predpis generických liekov, rovnako účinných ako drahé lieky ziskuchtivých firiem.

Ako zhumanizovať celý systém?

Bohatí nemajú problémy so zdravotníckou starostlivosťou nikde na svete. Ak ochorie v USA nepoistený farmár, liečenie si musí zaplatiť. Ak nemá peniaze, musia zaňho uhradiť výdavky deti a príbuzní, ktorí sú nútení urobiť to podľa zákona. Ak nepoistený občan nemá príbuzných, jednoducho príde o majetok. Ak ani ten nemá, liečenie zaplatí štát. Nikoho tu nenechajú umrieť bez pomoci. Ale žiť bez práva na zdravotnícku starostlivosť a strachovať sa, že ak ochoriem, prídem o všetko, a ak nemám nijaký majetok, dostanem sa na milosť a nemilosť zdravotníckemu zariadeniu, nie je príjemné a ani dôstojné občana ekonomicky najbohatšej krajine na svete. Uvedomuje si to aj vláda Spojených štátov.

Keď bol prezidentom Bill Clinton, spolu s ďalšími poprednými osobnosťami spoločenského života bil na poplach a hľadal taký systém organizácie zdravotníckej starostlivosti, ktorý by ju sprístupnil všetkým a zabezpečil by im dôstojný život bez strachu z ochorenia. Zhumanizovať tento celý systém nebude pre Američanov prechádzka ružovou záhradou. Ak nepreklenú hlbokú priepasť medzi čoraz bohatšími a čoraz chudobnejšími, nedosiahnu nič. Aj na Slovensku sme si zaumienili transformovať socialistické zdravotníctvo na trhové. Len aby nebolo jarmočné, lebo to nevychádza z ľudskosti. God help us! Boh nám pomáhaj! Nám - aj im.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984