Nevhodné správanie sa občanov
Po páde Devín banky sa opäť otvorila otázka bankového dohľadu a vyplácania vkladov. Ministerka financií Brigita Schmögnerová predložila do parlamentu novelu zákona o ochrane vkladov v bankách. Za závažnú ju pritom označili viacerí zákonodarcovia. Poslanec za KDH Július Brocka zároveň upozornil, že doterajšie znenie zákona podporovalo nevhodné správanie sa vkladateľov. Brocka teda nakoniec obvinil vkladateľov z toho, že si dávajú peniaze do bánk, ktoré neskôr krachujú. Takže máme už len jednu možnosť: stať sa veštcami, aby sme predpokladali prípadný krach niektorej banky. Veď ako inak má obyčajný občan vedieť, ktorá banka bude neúspešná? O tom predsa nemôžu nič vedieť ani renomovaní finanční analytici. Na druhej strane, na čo máme Bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS)? Práve ten by mal kontrolovať činnosť peňažného ústavu, prípadne upozorniť ľudí na jeho nesolventnosť. Za krach banky predsa nemôže občan tým, že si tam vložil peniaze. Zatiaľ to teda pôsobí tak, že štát sa chce zbavovať svojej zodpovednosti. Ťažko teraz niekomu, kto mal napríklad v Devín banke uložené všetky úspory, tvrdiť, že sa správal nevhodne, keď ich tam vkladal. Je predsa zrejmé, že občan sa takpovediac ulakomí na vysoké úroky. Veď práve to je kritériom výberu banky. A potom už len naivne dôveruje bankovému dohľadu, že mu dá na jeho peniaze pozor. Nemožno sa preto slabej činnosti tejto inštitúcie čudovať, že ľudia čoraz častejšie vkladajú svoje peniaze do rozličných nebankových finančných inštitúcií. Vidia totiž, že i v banke s dozorom štátu nemusia mať svoje financie v bezpečí. Okrem toho, o nebezpečenstve spomínaných nebankových subjektov sa hovorí akosi málo. Nebolo by preto lepšie skúsiť nejakým spôsobom obmedziť aj ich činnosť, nielen výšku chráneného vkladu občana v bankách?
