Státisíce v nedôstojnej biede

V článku 39 Ústavy SR sa píše: "Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok." Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom - to je zase citácia zo zákona o sociálnej pomoci z roku 1998.
Počet zobrazení: 882

V článku 39 Ústavy SR sa píše: "Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok." Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom - to je zase citácia zo zákona o sociálnej pomoci z roku 1998.

Existuje, pochopiteľne, aj zákon o životnom minime, ktorý explicitne nariaďuje každoročnú úpravu životného minima v závislosti od rastu životných nákladov alebo čistých peňažných príjmov. Z uvedeného vyplýva, že každý sociálne odkázaný občan má právo na sociálnu pomoc aspoň v sume životného minima. To po júlovej valorizácii činí 3790 korún. Zákon o životnom minime dokonca vo svojom názve "ustanovuje sumy na účely štátnych sociálnych dávok".

Trochu komplikované, ale predsa jasné, nie? Žiaľ, zdanie klame. Do zákona o sociálnej pomoci sa pred niekoľkými rokmi dostalo rozlíšenie z "objektívnych" a "subjektívnych" dôvodov. Tie subjektívne predstavuje občan, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako dva roky. Aby však ani tí nepomreli hladom, zákonodarca im veľkoryso odklepol polovicu životného minima. Základné životné podmienky za 1900 korún mesačne?

Toto skvele vystihuje brutalitu súčasného systému, ktorý státisíce ľudí vrhá do najponižujúcejšej, nedôstojnej biedy. Lenže v súčasnosti aj "objektívne" odkázaní (tí, čo sú nezamestnaní menej ako dva roky, momentálne asi 180 tisíc) dostávajú o tristo korún menej, ako je životné minimum! Takýto stav je prinajmenšom protizákonný. Ale právni experti na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ľudí presviedčajú o opaku.

Napokon, špekulovanie býva v tejto krajine jedným z najpopulárnejších športov, keď sa cynické hľadanie právnych kľučiek osvedčilo ako výnosný kšeft a v extrémne komplikovanej legislatíve sa vyzná máloktorý neprávnik. Nezávisle od nezrozumiteľných právnych kotrmelcov však ide o škandalózny stav, pričom by ho jedno vládne nariadenie mohlo zmeniť. Ako to, že na tento problém neupozornil minister Peter Magvaši, člen SDĽ? Vláda má zrejme iné starosti a priority, no šetrenie na najchudobnejších je krajne nehumánne. Najmä, ak im aj samotná výška životného minima ťažko zabezpečí "základné životné podmienky". Práve v ich praktickom definovaní sa úspešne približujeme krajinám tretieho sveta.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984