Vláda má málo tromfov
S veľmi málo tromfmi ide vláda do nadchádzajúcej parlamentnej bitky o štátny rozpočet (ŠR) na budúci rok. Naproti tomu opozícia môže pre odmietnutie tohto návrhu využiť nedodržané rozpočtové schodky, nevybrané dane a rastúce zadlžovanie krajiny. Keď kabinet Mikuláša Dzurindu koncom augusta schválil takmer bez výhrady návrh ŠR, tvorcovia predlohy si vydýchli. Podľa ich názoru rozpočet na rok 2002 je možné chápať v kontexte postupného zlepšovania makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky. V porovnaní s vlaňajším ŠR sa počíta so zníženým schodkom z 37, 19 na 37 miliárd korún a celkovým schodkom verejných rozpočtov z 37, 85 na 36,84 mld. To napovedá, že vláda pokračuje v reštrukturalizácii príjmov a výdavkov v súlade s racionalizáciou celkového hospodárenia štátu.
Bez dramatických zmien
Návrh ŠR na rok 2002 pridáva peniaze takmer každému rezortu, zároveň však sľubuje mierne zníženie deficitu v štátnej kase. Štátna sféra sa v budúcom roku nedočká dramatických zmien v príjmoch ani výdavkoch. Návrh predpokladá len nepatrnú redukciu deficitu v hospodárení. Zabezpečiť ju majú priaznivejšie príjmy do štátnej pokladnice v porovnaní s odhadmi na tento rok. Blížia sa voľby a tak je celkom samozrejmé, že v kapitole rozpočtových výdavkoch si vládny kabinet na veľké reformy netrúfol. Rozpočty ostatných zložiek verejnej správy, poistných inštitúcií, Národného úradu práce, Fondu národného majetku a obcí prerokuje exekutíva v polovici septembra. Mali by však hospodáriť aspoň s vyrovnanou bilanciou, aby Slovensko dodržalo záväzok Medzinárodnému menovému fondu, podľa ktorého by deficit verejných financií nemal prekročiť hranicu 3,5 percenta HDP.
Budúci rok je rokom volebným a tak schvaľovanie ŠR bude spojené aj s volebnými programami jednotlivých strán i vznikom nových politických zoskupení. Viacerí analytici nerátajú s tým, že by prešiel na prvý pokus. Záujem podporiť rozpočet, ako ho predkladá do parlamentu vláda, nemá pred voľbami zrejme žiadny politický subjekt. Napokon, situácia v krajine nie je ekonomicky taká, ako voliči očakávali, a tak každé populistické gesto naháňa sympatie.
V zabehaných koľajniciach
Je skutočnosťou, že vysoká nezamestnanosť zvyšuje sociálne výdavky štátu, pomalé tempo reforiem v zdravotníctve a školstve zasa núti vládu viac míňať, aby sa rezorty neúnosne nezadlžovali. ŠR minie v budúcom roku mesačne vyše 10-tisíc korún v prepočte na jedného pracovníka v slovenskom hospodárstve. Je to približne o 800 korún viac, ako vyplýva z augustovej výdavkovej prognózy ministerstva financií na tento rok. Okrem zdraženia služieb, ktoré štát financuje z centrálnej pokladnice, však návrh ponecháva vládne výdavky v zabehaných koľajniciach predchádzajúceho obdobia.
Pokiaľ chýbajú príjmy z privatizácie, nedarí sa naplniť ani príjmy potrebné na dopravu a stavebníctvo, ktoré mali výrazne prispieť k oživeniu ekonomiky. O potrebe reformy verejných financií, vrátane rozpočtových výdavkov, sa hovorí už od roku 1999. K zásadnej reforme však nedochádza. Rovnako dlho sa v oficiálnych prejavoch vládnych predstaviteľov prepiera reforma penzijného systému. ŠR si nevie rady najmä so zdravotníctvom a sociálnymi výdavkami. Zdravotnícky systém je schopný pohltiť v podstate akékoľvek množstvo peňazí. Aj tu sa musia urobiť korekcie cez hospodárenie poisťovní, riadenie zdravotníckych zariadení, liekovú politiku a spôsob oceňovania bodov.
Sociálne výdavky, ktorými štát zvyšuje príjmy najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, aj v tomto roku prekročia plánovaný rozpočet, podľa odhadov ministerstva práce dokonca o päť miliárd korún. V podmienkach vysokej nezamestnanosti však proti tomuto nárastu ťažko bojovať. Ani sprísnenie výplat niektorých sociálnych dávok a volanie po radikálnej reforme dôchodkového systému nevyvoláva súhlas politických strán. Bolo by naivné predpokladať, že sa čosi v predvolebnom období zmení. Práve naopak, politici budú sľubovať voličom opäť "raj na zemi".
Integrácia niečo stojí
Rast výdavkov na zabezpečenie fungovania štátnej správy súvisí s prijatými zákonmi o štátnej a verejnej službe. Mzdové náklady ŠR porastú len vďaka nim o 6,6 miliardy korún. Takmer o pätinu sa zvýšia aj výdavky na obranu krajiny, ktoré súvisia s úsilím Slovenska stať sa členom NATO. Vláda bude navyše prijímať okolo 800 nových úradníkov - to je nevyhnutná daň za ambície vstupu do EÚ. Budúci rok chceme uzatvoriť všetky kapitoly európskej legislatívy. A to znamená aj nárast výdavkov. O viac než 40 percent by sa mali zvýšiť dotácie štátu do ekonomiky. To spôsobilo najmä začlenenie výdavkov rušených štátnych fondov priamo do rozpočtu. Vládny kabinet navyše prestal kamuflovať časť výdavkov na výstavbu diaľnic, ktoré zahrnul do osobitného paragrafu v zákone o ŠR.
Život na dlh, ktorý praktizovala každá vláda od vzniku SR, sa výrazne prejavuje v rozpočtových výdavkoch. Len za úroky vrátane dlhov za banky zaplatí v budúcom roku štát vyše 40 miliárd korún. Je to približne rovnaká suma, akú vláda minie na obranu, verejný poriadok a bezpečnosť. Tento nepriaznivý trend by mal zvrátiť úspešný predaj Slovenského plynárenského priemyslu.
Vládou schválený návrh ŠR sa opiera o nový prvok zvýrazňujúci povahu parlamentnej demokracie, ktorý umožní priamo poslancom prerozdeliť rozpočtové prostriedky v sume jednej miliardy korún. Predpokladané príjmy z privatizácie SPP sa čiastočne použijú na systémové riešenia súvisiace s reformou sociálneho zabezpečenia a v kapitole ŠR týkajúcej sa splácania štátneho dlhu. Z prostriedkov 6,1 miliardy Sk, o ktoré sa podarilo navýšiť príjmovú časť, poputujú štyri miliardy na diaľnice, miliarda na bytovú výstavbu, po sto miliónov do rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia, ministerstva hospodárstva a ministerstva školstva, desať miliónov poputuje do Kancelárie prezidenta SR. Napriek tomu nik nepochybuje, že mimoriadne tvrdým stretom bude schvaľovanie ŠR v Národnej rade. Nejaký čas bude podľa neho hospodáriť nielen súčasná vláda, ale aj tá, čo vzíde z budúcich volieb. Boj o rozpočet sa tak stane skôr "ťahanicou" o volebné preferencie.
Autorka (1945) je zástupkyňou šéfredaktora Hospodárskeho denníka
