Stroj na boj
Neviem, za ktorého režimu a v ktorom batalióne slúžila v armáde Jana Matúšová (ku glose Profesionálna armáda či domobrana? SLOVO, č. 35/2001), keď má také nepodarené skúsenosti zo základnej vojenskej služby. Ja som slúžil vlasti za generála Alexeja Čepičku - ministra obrany, zaťa Klementa Gottwalda, v západočeských kúpeľoch. Charakteristickým pre to obdobie bol drevený kufor, dlhý bodák, onuce a výborná strana. Šikanovanie? Také slovo sme nepoznali. Možno to bolo buzerovanie, o ktorom sa občas hovorilo. Jedno sme však vedeli určite: na konci týždňa je sobota a nedeľa. To znamenalo pivo a baby. Žold a rodičovská dotácia bohato postačovali. A že povinná základná vojenská služba zneucťuje osobnosť? Somarina! Osobnosť zneucťuje nezamestnanosť. Nakoniec to najväčšie nedorozumenie - profesionalizácia. Tú treba preto, lebo platený žoldnier s vymytým mozgom sa rovná stroj na boj. V tejto súvislosti si predstavujem seba ako nezamestnaného. Čo by som asi urobil, keby som dostal do rúk zbraň ako vojak základnej služby? Pokiaľ sa trocha poznám, tak by som po vyfasovaní zbrane mašíroval za nepodareným zamestnávateľom najkratšou možnou cestou! Preto je potrebná profesionalizácia armády. Alebo odstaviť bedač od zbraní a tak chrániť kapitalistické mafie? Názor, že sa neprofesionálne vojsko ochránilo pred akýmkoľvek ohrozením? To hádam autorka nemyslí vážne. Stačí sa pozrieť na mapu sveta - Slovensko tam figuruje ako šapitó pre blchínec.
Ján Šimko, Žiar nad Hronom