Svet v roku jeden po zničení WTC
Aj tá najväčšia tragédia prejde časom z etapy prevládajúcich vášní do obdobia chladných úvah a konštatácií. Výnimkou zrejme nebude ani teroristický útok na symboly americkej moci - Svetové obchodné centrum (WTC) a Pentagon - budovu Ministerstva obrany USA.
Prvým problémom, ktorým sa ľudstvo bude v takýchto úvahách zaoberať v roku jeden po tomto násilnom čine, sa nepochybne stane otázka terorizmu a čo s ním.
Je nešťastím tohto sveta, že bolo treba vidieť tento akt násilia proti civilistom doslova v priamom prenose, aby sa ľudstvo začalo hlbšie zamýšľať nad fenoménom terorizmu, ktorý sa vo viacerých regiónoch sveta a pre niektoré ideológie stal náhradou za vojnu. Voľne interpretujúc poučku Karla von Clausewitza, terorizmus je pokračovaním v politike inými prostriedkami. Akceptácia terorizmu ako prostriedku násilného pretláčania svojho ideologického názoru alebo mocenského pôsobenia viedla k tomu, že mnohé vlády začali rozlišovať medzi dobrým a zlým teroristom.
Niet rozdielu
Treba dúfať, že najnovšia tragédia pomôže zmeniť takýto náhľad a prispeje k tomu, že terorista je sprostým teroristom bez ohľadu na to, či útočí na Svetové obchodné centrum v New Yorku alebo na obytné domy v Moskve. Nebudú sa robiť rozdiely medzi tým, či obeťou atentátnikov sú arabské alebo židovské rodiny. Vzniká nádej, že sa do tej istej kategórie zaradia aj teroristi kladúci nálože do základov pravoslávnych kostolov či mešít v Kosove a Macedónsku.
Skrátka, terorista musí byť označený dobre viditeľnou nálepkou bez ohľadu na farbu svojej pleti, národnosť, vierovyznanie, politické presvedčenie, či cieľ násilného útoku.
Je možné, že takáto požiadavka sa teraz, po masakre v New Yorku a Washingtone zdá zbytočným nosením dreva do lesa, ale pre poučenie z histórie treba poukázať na príklady benevolencie k teroristom a ich akciám. Ešte stále existujú v Európe, ba dokonca aj u nás, radikálne politické zoskupenia, ktoré nevidia v čečenskom terorizme nič zlé len preto, lebo terčom ich útokov je im nesympatická Moskva. Dvojaký meter sa zvykne používať aj pri posudzovaní násilia na Balkáne. Na Blízkom východe, po desaťročiach každodenného násilia, je jasanie nad kalužou krvi nepriateľa takmer dôkazom správneho vychovania.
Pripomeňme si, že známy terorista Carlos alias Šakal nachádzal v minulosti často útočisko v krajinách východnej a strednej Európy. Lenže, Spojené štáty zasa otvorene podporovali afgánskych fundamentalistov preto, lebo sa ich útoky zameriavali na bezbožného diabla v podobe sovietskych jednotiek. Iróniou osudu tí istí islamskí fundamentalisti poskytli úkryt v súčasnosti najhľadanejšiemu teroristovi Osamovi bin Ladínovi, s ktorého menom sa najčastejšie spája najnovší teroristický útok v USA.
Stačí lietadlo
V roku jeden po teroristickom útoku na New York a Washington sa nepochybne budú analyzovať aj vnútroamerické príčiny. Treba si povšimnúť, s akou nástojčivosťou terajší prezident George Bush presadzoval vybudovanie nového systému protiraketovej obrany (NMD). Odôvodňoval to obavami, že niekedy o päť či sedem rokov by niektoré nepriateľsky naladené krajiny mohli vlastniť rakety schopné zasiahnuť územie Spojených štátov a ak v týchto krajinách aj vtedy budú existovať protiamericky zmýšľajúce vlády, mohli by podľahnúť pokušeniu takéto rakety použiť.
Pre spomínané argumenty zabudol prezident zahľadený do budúcnosti na súčasnosť. Teroristi nepotrebujú zložité a drahé rakety. Stačí im civilné dopravné lietadlo, z ktorého sa ihneď po únose stáva riadená raketa. Ochranným štítom zabezpečujúcim takúto strelu pred zostrelením sú pasažieri vo forme rukojemníkov a namiesto zložitého elektronického navádzacieho systému sedí v kokpite pilot - samovrah, ktorý má za sebou niekoľko hodín výcviku podľa príručky "pilotom lacno a rýchlo".
Amerika bude teda musieť zabudnúť na fiktívne hrozby budúcnosti často motivované záujmami veľkých korporácií a zamerať sa na reálnu hrozbu. Je ňou terorizmus nachádzajúci živnú pôdu predovšetkým v skupinách islamských fundamentalistov. Terčom útokov nie sú iba Spojené štáty. Je ním aj Rusko ako hlavný nárazníkový štát vystavený hrozbám bojového islamu. Obeťou sú aj národy Kaukazu a mnohé islamské krajiny, ktoré sa rozhodli ísť cestou modernizácie. Vzniká tak vhodná príležitosť vysporiadať sa globálne s terorizmom, ktorý si ľudstvo ako železnú guľu privlieklo so sebou do 21. storočia, často označovaného rozličnými lichotivými a optimistickými prívlastkami.
