vytrhnuté z internetu
Webovské stránky venované známym osobnostiam sú dvojakého druhu: oficiálne a neoficiálne. Tie neoficiálne vytvárajú buď fanúšikovia alebo odporcovia. Lenže aj neoficiálna stránka je symptómom popularity. Nedávno sa u nás odohrala mimoriadne komická história. Stránka www.musickirschner.host.sk, hoci predstierala, že je oficiálnym sajtom populárnej speváčky, patrila do tej druhej kategórie. Navyše jej prevádzkovateľ, ktorý používa pseudonym Kvazar Design predstieral, že sprístupňuje jej e-mailovú adresu, kde fanúšikovia mohli nielen písať tejto star slovenskej pop-music, ale dokonca dostávali odpovede podpísané jej menom. Táto história má dve stránky: komickú a smutnú. Manažér hviezdy vyhlásil, že nechápe, načo by internetovská stránka jeho klientky mala existovať. Je vecou Jany Kirschner, že platí človeka, ktorý nechápe význam internetu a nevie, že medzi jeho hlavných používateľov patrí najmä mládež. Tragickým momentom však je, že prostredníctvom vytvárania falošnej identity na internete boli už mnohí ľudia pripravení o vysoké sumy. Takže žart z našej hviezdy nebol až taký nevinný.
Na adrese www.mvcr.cz/policie/udv/zpravy/moskva68.html je uverejnený jeden z dokumentov, ktorý sa týka bolestnej spomienky na august 1968. V Moskve sa 18. augusta onoho tragického roku stretli stranícki a vládni predstavitelia piatich krajín Varšavského paktu, aby rokovali o posledných prípravách na okupáciu našej krajiny. Brežnev tu vyslovene menuje, kto sa u nás podieľal na príprave vpádu. Je tu aj podrobný scenár toho, čo sa malo udiať na zasadnutí politbyra KSČ v noci 20. augusta. Každý, kto len trocha pozná priebeh vtedajších udalostí sa tu dozvie, že podpisovatelia zlopovestného pozývacieho listu zlyhali ešte niekoľko hodín pred okupáciou. V plnej nahote sa ukázala politická neschopnosť tých, čo sa o pár mesiacov neskôr mali stať poprednými normalizátormi.
Na internete potupili nielen Janu Kirschner, ale aj slávnu bábiku Barbie. Jej výrobcovia prehrali ďalší súdny spor. Firma už svojho času prehrala spor s dánskou skupinou Aqua, ktorá sa vo svojej piesni opovážila kritizovať tento symbol konzumnej spoločnosti. Na adrese www.creativefreedomdefense.org môžeme vidieť fotografie artefaktov istého amerického sochára, ktoré natoľko pohoršili manažérov firmy, že ho žalovali.
Na internete by tiež mal byť prenos z vyťahovania zvyškov ruskej havarovanej ponorky Kursk. Verejnosť sa sťažovala, že doteraz nebola oboznámená s príčinami katastrofy. Možno aj preto existuje adresa www.kursk141.org, aby sa aspoň prostredníctvom internetu verejnosť čosi dozvedela. Mám však pochybnosti, či práve tieto zábery prinesú odpovede na tie otázky, ktoré trápia Rusov.
