Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 17.

Malta
Počet zobrazení: 393

Malta

Na ostrove žije 372 000 obyvateľov, z toho 95,7 % Malťanov, z ktorých väčšinu tvoria potomkovia románskych etník, menšinu Arabi. 2,1 % predstavujú Angličania. 98,6 % sa hlási k rímskym katolíkom. Malta vyhlásila samostatnosť v rámci britského Spoločenstva národov v septembri 1964 a o 10 rokov sa stala republikou. Krajina nie je členom NATO. Labouristická vláda odmietala aj vstup do EÚ. Na jeseň roku 1998 v mimoriadnych voľbách vyhrala Národná strana, ktorá hneď začala rozhovory o vstupe do EÚ. Premiérom sa stal Eddie Fenech Adami. Prezident sa volí raz za 5 rokov. Hlavnými politickými stranami sú MLP (Labouristická strana Malty), ktorá predstavuje sociálnodemokratický subjekt s vážnymi výhradami voči súčasnej podobe európskej integrácie a NP (Národná strana), ktorá je ako liberálno-konzervatívny subjekt členom EDU. Z mimoparlamentných strán možno spomenúť predovšetkým ochrancov prírody a ľudských práv združujúcu AD (Demokratickú alternatívu). Parlament má 69 poslancov. Z nich je 65 zvolených spravidla raz za päť rokov. Ďalších štyroch získa strana, ktorá dosiahla najviac voličských hlasov. Po voľbách z roku 1998 majú konzervatívci z NP 35 mandátov a labouristi z MLP 34. Ekologisti získali 1,2 % hlasov a do parlamentu sa nedostali.

Mongolsko

V štáte žije 2,516 mil. obyvateľov, z toho 88,5 % Mongolov (z nich 79 % Chalchov), 7 % Kazachov a ďalších turkotatárskych národov. 90 % obyvateľstva sa hlási k tibetsko-budhistickým tradíciám a 4 % k islamu. Asi tri milióny Mongolov žijú za hranicou štátu, a to najmä vo vnútornom Mongolsku, najväčšej mongolskej oblasti nachádzajúcej sa v Číne, časť aj v Afganistane. Vonkajšie Mongolsko predstavuje severnú časť historického Mongolska.

V júli 1921 sa s pomocou Červenej armády dostal k moci Dambiny Süchbátar. Nový režim znárodnil pôdu, odobral šľachte privilégiá a kruto potlačil lámaistické duchovenstvo. Od marca 1990 reformní komunisti začali uskutočňovať zmeny, ktoré vyústili do prvých slobodných volieb. V roku 1996 sa skončila 75-ročná vláda Mongolskej revolučnej ľudovej strany a veľmi rýchlo sa vytvoril zaužívaný pravo-ľavý rovnovážny stranícky systém. V roku 2000 došlo v krajine v dôsledku klimatických zmien, no tiež necitlivej hospodárskej politiky po prvý raz v histórii k hladu. Vo voľbách v lete 2000 sa vrátila k moci MACN s 95-percentným zastúpením v parlamente, ktoré nemala ani počas monopolného postavenia v predchádzajúcich desaťročiach. Formálne vyzretý stranícky systém sa rozpadol.

Od septembra 1990 bol hlavou štátu Punsalmágín Očirbat (MUAN). V druhých a tretích voľbách (máj 1997 a máj 2001) zvíťazil transformovaný komunista Nacagín Bagabandi (MACN), ktorý je v úrade od júna 1997. Hlava štátu sa volí ľudovým hlasovaním.

K ľavici na politickej scéne patrí MACN (Mongolská ľudová revolučná strana), ktorá monopolne vládla sedem desaťročí. V r. 1991 sa zriekla marxizmu-leninizmu, ktorý nahradila konfucianizmom. Hlási sa k ideám Socialistickej internacionály. MASSN (Mongolská nová demokratická socialistická strana) vznikla odtrhnutím od sociálnych demokratov v r. 2000. Kandidovala v posledných voľbách v koalícii Vlastenecý zväz s Mongolskou stranou práce. MSDN (Mongolská sociálnodemokratická strana) vznikla roku 1990 a MSDN (Mongolská nová sociálnodemokratická strana) roku 2000.

Stred zastupuje Mongolská strana zelených a Strana občianskej odvahy. K pravici sa hlási predovšetkým MUAN (Mongolská národno-demokratická strana), ktorá vznikla roku 1992 a predstavuje rozhodujúcu konzervatívnu proreformnú silu. Pravicová je aj MLAN (Mongolská liberálno-demokratická strana), UNM (Zjednotená strana dedičstva), budhistická Mongolská demokratická strana veriacich a Mongolská republikánska strana.

Parlament má 76 členov, volených spravidla raz za štyri roky väčšinovým princípom v jednomandátových okruhoch. Po voľbách z júla 2000 má najviac mandátov MAKN (72) a po jednom mandáte majú MASSN, MUAN, zelení a nestraníci.

Monako

V krajine žije 34 000 obyvateľov, prevažná časť má francúzsky a taliansky pôvod. 90 % z nich sú rímski katolíci, 6 % protestanti. Malé skupiny sa hlásia k pravoslávnym a židom. V roku 1297 tu vyhlásili kniežatstvo a dnešný štát je podľa ústavy z roku 1962 konštitučnou monarchiou. Na základe zmluvy z roku 1918 je pod ochranou Francúzska, ktoré môže na jeho územie vyslať armádu a zastupuje ho v zahraničí. Na čele štátu stojí od r. 1949 knieža Rainier III. Parlamentné voľby sa konajú každých päť rokov, pričom všetkých 18 mandátov získava takmer pravidelne UND (Národnodemokratický zväz), ktorý založili roku 1962. Spomenúť však možno aj Hnutie národnej jednoty, Monackú akciu, prokomunistický Zväz demokratického hnutia a Socialistickú stranu Monaka.

(V upravenej a skrátenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama