Hľadá sa účinný pesticíd

Záhradkári a lesníci lamentujú, že sa u nás rozmohol boľševník obrovský. Všetky prostriedky proti rastline s vysokou byľou pripomínajúcou kmeň stromu sa ukazujú neúčinné.
Počet zobrazení: 852

Záhradkári a lesníci lamentujú, že sa u nás rozmohol boľševník obrovský. Všetky prostriedky proti rastline s vysokou byľou pripomínajúcou kmeň stromu sa ukazujú neúčinné. Táto prudko jedovatá rastlina dusí okolo seba kultivované i prirodzene rastúce jedince. Vraj ho k nám doviezli pred rokmi z Kaukazu, možno priamo z Gruzínska, nadšenci, ktorým sa zapáčil ako okrasná rastlina s veľkými súkvetiami. Podtatranská príroda nebola naň pripravená, a tak ju tento ničím neohrozený plevel zaplavuje.

Svojho času u nás zasiali politický smer s podobným názvom, ktorý sa viac hodil kdesi do Orientu ako do strednej Európy. Tiež sa medzi demokracii iba učiacimi Slovákmi rozrástol do nebývalých rozmerov. Hoci režim, ktorý ho chtiac-nechtiac podporoval, definitívne padol, naďalej pretrváva v mnohých z nás. V niekom potichučky drieme, no keď dostane šancu, takisto "prekvitá" jedna radosť. Boľševizmus ako metóda politického zápasu už dávno nie je tým, čím sa vyznačoval pri polarizácii názorov v ruskej sociálnodemokratickej strane pred sto rokmi, či pri sovietizácii Československa. Do 21. storočia vstupuje ako diagnóza, hrubá charakterová chyba. Vyznačuje sa aroganciou, intoleranciou, dogmatizmom, intrigátorstvom, tvrdohlavým presadzovaním dávno prekonaných názorov, neznášanlivosťou voči každému, kto má trocha iný postoj. A už vôbec sa neviaže na konkrétnu svetonázorovú orientáciu, vek, či národnosť. Jeho nositeľov nájdeme - rovnako ako cholerikov - v každej časti politického spektra. Zďaleka nejde iba o straníkov. Veď len koľkými jedovitými stalinčíkmi sa to hemží v štátnej správe, medzi súkromnými podnikateľmi, v rodinách, v riadiacich funkciách na pracoviskách, či v profesii, ktorej príslušníci sa radi označujú za strážcov demokracie.

SLOVO je jediné periodikum na Slovensku, ktoré sa nehanbí hlásiť k ľavici. Súčasne sa otvára aj prívržencom ostatných, neextrémistických prúdov. Nedávno sme uverejnili zásadný článok nabitý racionálnymi argumentmi, ktorý nabúral bludy páchnuce inkvizíciou. Autorom bol hádam posledný liberálny rytier, ktorý ostrým perom zvádza boj s hlúposťou. Išlo o reakciu na stať istého kresťanského demokrata publikovanú v inom týždenníku. Tam mu ohlas odmietli vydať v plnom znení, vybrali iba úryvok, aj ten v rozpore s novinárskou etikou opatrili "duchaplnou" poznámkou. Napriek tomu, alebo práve preto sme fundovanú reflexiu publikovali.

Po istom čase dotyčný autor ponúkol do média dotovaného štátom príspevok na celkom inú tému. Šéfredaktor mu ho vrátil, pričom precedil pomedzi zuby, že nič z toho nebude, lebo dotyčný píše do boľševického plátku, akože do SLOVA. Iróniou osudu bolo, že liberála vyhodili z komunistickej strany (i zo zamestnania) v čase jej tuhej boľševizácie začiatkom 70. rokov. Práve vtedy, keď spomínaný šéfredaktor do nej ako mládenec nadšene vstupoval a hovkal si v nej dve desaťročia, kým sa situácia nezvrtla. Obdobnú skúsenosť zažil náš mladý prispievateľ. Naivne sa domnieval, že myšlienku, aby politici, politológovia, žurnalisti a vôbec všetci tí, čo majú hlbší záujem, diskutovali a definovali národnoštátne záujmy SR, môže propagovať na stránkach viacerých novín. "Videl som vašu stať v Literárnom týždenníku," povedal pán Zodpovedný, "v podstate nemám proti nej nič, no keď uverejňujete tam, tak je nemožné, aby to bolo aj u nás!"

Netuším, či sa raz odborníkom podarí vynájsť pesticídy, ktoré by úspešne likvidovali boľševníkov bez neblahých účinkov na okolitú prírodu. Najúčinnejším pesticídom na ľudskú formu tohto nezmara je čas, more času, potrebného na kultivovanie našej spoločnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984