Namiesto hierarchie hodnôt sloboda
Prekročili sme prah nového tisícročia. Rozdelenie sveta na dva boky sa rozplynulo, diktatúry sa darí viac-menej úspešne potláčať. Demokracia vo vyspelom svete rozkvitá. Vojny boli vytlačené na úroveň regionálnych bitiek. Prvýkrát v histórii sa zdá, že sa Európa sa zjednotí.
Celý svet je zásluhou elektronického a digitálneho spojenia navzájom prepojený. Každý o každom všetko vie. Ľudia na Starom kontinente sú prvýkrát v histórii relatívne bohatí, nezápasia o každodenné prežitie. V podstate nám nič nechýba, žiadne katastrofy nie sú v dohľadne. Naozaj už žijeme v komforte?
V chaose mediálnych banalít
V našom spoločenskom živote sa zaoberáme témami, ktoré dnes charakterizujú atmosféru doby. Zamýšľame sa hlbšie a v širších súvislostiach nad tým, čo prináša informačná spoločnosť s novými technológiami, akým by mal byť vzdelávací systém v 21. storočí, aký je vplyv globalizačných procesov na chod štátu, národa, jeho tisícročnej kultúry, aká je budúcnosť našej planéty, vrátane ekologických hrozieb, ako zmenia nové poznatky a ich aplikácie v genetike, biológii, medicíne, astronómii život človeka, aké sú a o čom vlastne boli dejiny Slovenska...
Nenachádzame sa hádam v spoločnosti, kde na prahu nového storočia postupne vymizli všetky hodnoty, ktoré človeka postupne vyvádzali z jeho závislej funkcie v spoločnosti na slobodné postavenie občana. V spoločnosti, kde sa stratila akákoľvek hierarchia hodnôt, ktorá sa nahradila tzv. slobodou, často chápanou ako chaos mediálnych infantilných banálností. V spoločnosti, kde orientáciu občana v hodnotovom rebríčku začal určovať všemocný trh. V spoločnosti, kde rešpektovanou hodnotou sa stalo všadeprítomné dosiahnutie rastu a zisku, rozkoš nad akoukoľvek banalitou, povinné stotožňovanie sa s novými mediálnymi bohmi atď. Preferencie po jednotlivých tovaroch nahradili všeobecné hodnoty. Občan sa zmenil na UNIVERZÁLNEHO SPOTREBITEĽA, ktorého jediným právom a povinnosťou je nakupovať a predávať (CHLIEB), resp. vložiť do volebných schránok každé štyri roky preferenčné hlasy fanúšika pre svoju obľúbenú politickú stranu (HRY).
Môžeme slobodne myslieť a robiť, čo sa nám zachce, no iba s ohľadom na komerčné využitie a rešpektovanie zákonov trhu, zisku a straty (DOUBLETHINK). Všetko, čo chceš povedať alebo napísať, musí byť zdôvodniteľné a prevoditeľné na jednoduchú reč reklám, kalkulácie ziskov a strát (NEWSPEAK). Pritom súčasným bombovým hitom televíznych médií je dobrovoľné vystavovanie sa kamere, dobrovoľné zbavovanie sa súkromia (BIG BROTHER).
Podniky na riadenie biznisu
Politické strany sa zmenili na podniky, ktorých účelom je riadiť svôj biznis. Percentuálny zisk vo voľbách sa stal celkovým kapitálom, ktorý dáva jednotlivým subjektom možnosť investovať do mocenských hier a jeho maximalizácii sa podriaďuje každý program. Inak je to zdrap papiera. Prieskum verejnej mienky je cash-flow, momentálny stav peňazí na účte, ktorý vymedzuje konanie strán. Program a záujem občanov sa musí podriadiť týmto dvom prioritám všetkých politických subjektov, občan sa stal druhoradý. A to všetko sa starostlivo ošetruje médiami, ktoré sú závislé na licencii od štátu, alebo sa podieľajú na financovaní politických strán, za čo ich majitelia môžu očakávať preferenčné zaobchádzanie.
Poznáte svojho poslanca v miestnom zastupiteľstve? Viete, kto vás zastupuje a riadi veci verejné, ktoré sa vás bezprostredne dennodenne dotýkajú? Pravdepodobne nie. Jeden zo základných kameňov našej vysoko proklamovanej demokracie je úplne narušený. Prídete a zvolíte anonymného straníckeho kandidáta, a tým to pre vás hasne. Kto to je, čo robí a ako to robí, aká je jeho produktivita, profesionalita a čestnosť konania, o tom nevieme takmer nič. Môže si s našimi peniazmi nakladať, ako chce.
Túžite sa podieľať na spolurozhodovaní výstavby vášho mesta (napr. Námestia hraničiarov v bratislavskej Petržalke)? Chcete verejnú kontrolu vašich finančných prostriedkov odvedených mestu? Čo sa s nimi deje? Ste nespokojný? Áno, môžete požiadať o zdôvodnenie a dostanete byrokratickú odpoveď, že nič iného nie je možné ako to, čo si zaumienilo a schválilo zastupiteľstvo. Formálna demokracia! Ako to zmeniť? Byť aktívnejší vo verejnom živote? Zmeniť volebný či rozhodovací systém?
Nájdeme odpoveď v polemike?
Pravdaže, spomenuté témy nie sú výlučne len problémom našej spoločnosti, ale postihujú všetky rozvinuté krajiny. Avšak medzi Slovenskom a vyspelým svetom existuje jeden rozdiel: tam tieto otázky podliehajú celospoločenskej reflexii a diskusii, kým u nás niet o tom ani náznaku. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá: slovenskú spoločnosť tieto nástrahy pravdepodobne vôbec nesužujú, a preto sa ich ani neusiluje reflektovať v širších súvislostiach. Existuje na Slovensku médium - príloha denníka, týždenník, alebo mesačník (ako je to v iných európskych krajinách), ktoré by vytváralo priestor na pretrasiavanie daných tém? Je možné nájsť u nás skupinu ľudí, ktorá by bola schopná permanentne vyvolávať a viesť spoločenskú polemiku, dať danej téme duch a dôležitosť? Našiel by sa na Slovensku dostatok fundovaných prispievateľov?
Pokiaľ by sme sa predsa len odhodlali venovať sa celospoločenskej reflexii o spomínaných, prípadne i ďalších témach, tým sa nezvýši HDP v krátkodobom horizonte, nezmenia sa volebné preferencie jednotlivých strán a ani sa na jej základe nebude rozdeľovať konkrétna politická a finančná moc, ani sa nerozšíri priestor na ideologické vojny. A to by naozaj nemalo byť ani zámerom v normálnej občianskej spoločnosti. Reflexia má viesť k zamýšľaniu sa každého jednotlivca a k vytváraniu predpolia pre politické riešenia a rozhodnutia.
Autor (1968) je odborný asistent na Fakulte manažmentu UK v Bratislave
