Hranie sa na Boha
Vkročením do nového tisícročia ľudstvo vstúpilo aj do oblasti tajov základov života. Tie ležia v molekulárnej úrovni DNA, ktorá je formou existencie živej hmoty. Poznanie vnútornej štruktúry genetickej "pamäti" každej bunky, ale i nebunkových štruktúr, vytvorili podmienky na manipulácie s genetickou informáciou.
Genetická informácia je vlastnoť živej hmoty vytvárať vlohy, dispozície a najmä prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Čítanie genómu človeka je jedným z megaprojektov najbohatších krajín sveta. Skôr ako sa začne geneticky manipulovať genóm človeka, vytvorili vedecké komunity genetickú hru s rastlinami a živočíchmi, ktorá sa často prirovnáva k "hraniu sa na Boha".
Gény na tanieri
Každý organizmus s umelo pozmeneným genómom je vlastne geneticky modifikovaný organizmus (GMO). Informácie o tejto problematike vo verejnosti sú slabé až skreslené. Preto vznikajú obavy z potravín a produktov z GMO. To, že ich máme na tanieri, neznamená neznalosť problematiky zo strany spotrebiteľa. Sója a jej produkty sú dodávané práve z GM rastlín, ktoré sa začínajú zavádzať do praxe. Tomuto procesu sa nevyhne ani Slovensko. Aj preto je pripravený na jesenné rokovanie Národnej rady SR návrh zákona o genetických manipuláciách, ktorý plne korešponduje so zásadami EÚ. Jeho schválenie je nevyhnutné, tak ako úsilie a možnosť priblížiť sa do spoločenstva európskych krajín. Súčasne sa vytvorili poradné a expertné orgány Ministerstva životného prostredia SR k vydávaniu súhlasu na import geneticky modifikovaných osív, rastlín, ako aj produktov z nich. Popri týchto kontrolných orgánoch vznikla na pôde SAV Stála konferencia o biologickej bezpečnosti a bioetike, ktorá bude pripravovať stanoviská ku biotechnológiám a globálnym problémom výživy a zdravia obyvateľstva.
Obavy spotrebiteľa z tzv. frankenfood sú opodstatnené asi tak, ako bol parný stroj postrachom pre ľudí, dobytok a sliepky, ktoré prestanú zo strachu niesť vajcia. Sú teda GMO rizikom pre človeka, pre jeho okolie, pre životné prostredie? S každou ľudskou činnosťou vznikajú necielené vplyvy. Minimalizovať ich si vzali za úlohu tí istí vedci, ktorí sa pustili do genetických manipulácií.
Najviac zmenená repka olejná
Prvé geneticky zmenené rastliny boli kukurica, bavlník, sója, rajčiaky a zemiaky. Implantovali im gén z baktérie Bacilus thuringiensis označovaný ako Bt-gén. Ten vytvára osobitný toxín hubiaci hmyz. Máme teda už dnes zemiak, ktorý sa sám bráni proti pásavke zemiakovej, kukurica proti víjačke kukuričnej. Do rajčiakov sa vložil gén brzdiaci dozrievanie a mäknutie plodu, čo má význam pri exporte. Zemiaky majú gén z morskej ryby studených morí, ktorý vytvára obranné mechanizmy proti zamŕzaniu zemiakov v skladoch, kukurica gén rezistentný pri chemickom posype proti burinám, transgénna ryža zase gén tvoriaci vitamín A a vyššiu produkciu železa. Práve na nedostatok železa v lúpanej ryži trpelo na anémiu a slepotu vyše 1,3 miliardy ľudí. Táto ryža sa označuje ako "zlatá".
Pri každej transgénnej rastline sú už dnes známe a vyčíslené úspory herbicídov, nákladov na transport, zvýšenie produkcie proteínov a ochrany prírody pred chemickými prípravkami biocídmi. Nakoniec, ľudstvo sa pohrávalo už dávnejšie s biotechnologickými procesmi. Výroba syra je na báze tzv. kľaku, enzýmu z tráviaceho traktu oviec a dobytka. Výroba vína prostredníctvom vínnych kvasiniek, podobne piva, či spracovanie cesta na chlieb. V súčasnosti sa mnohé enzýmy vyrábajú biotechnologicky z GMO, a tak sú dnes USA najväčším dodávateľom umelého kľaku, Slovensko má prvenstvo v produkcii inzulínu. Prečo nejdeme vo výrobe klasickou cestou? Jednoducho preto, lebo je nás na svete veľa.
Najviac geneticky zmenenou rastlinou dneška je repka olejná. Jej jeden genetický typ "vyrába" jedlý olej na pečenie a varenie. Druhý produkuje bionaftu, pretože má kyselinu erukovú, ktorá je vhodná ako palivo, no nie ako potravina.
Kto je matka a kto dieťa
S genetickými manipuláciami však vznikajú aj etické, morálne a sociálne problémy. Začiatkom tohto roka povolila vláda Veľkej Británie genetické manipulácie s ľudským embryom do 14 dní od oplodnenia. Tu sa končí "genetická hra" s človekom, avšak nervozita genetických laboratórií narastá. To, že vieme lokalizovať gén zodpovedný za Alzheimerovou a Parkinsonovu chorobu, za imunitu voči AIDS, za dedičné choroby ľudstva, za proces starnutia, nezmanená, že ich budeme môcť ihneď využívať. Nie sme pripravení morálne a eticky na túto historickú zmenu. Produkcia "homoklonov" vytvára priestor aj na rokovanie parlamentov. Pokiaľ oplodníme vaječnú bunku ženy v skúmavke in vitro želateľnou spermiou muža-darcu, vajíčko donosí cudzia žena pre ďalšiu ženu, ktorá si takéto dieťa objednala, vzniká sociálny problém, kto je matka. O tom musí rozhodnúť zákonodarný zbor. Tak sme vložili do rúk politikom to, čo bolo tisíce rokov jasné: Kto je dieťa a kto matka.
Je možné sa tomu trendu vzoprieť a chápať prírodu ako Natura naturata - prírodu stvorenú, nemennú? Dá sa "genetický vlak" zastaviť? Pokiaľ sa stanovili priority krajín OECD ako éra biodigitalizácie, nanotechnológie, biotechnológie, informačnej technológie a vytvorenia sociálneho štátu, máme iba jedinú šancu: naskočiť do tohto vlaku a prispieť k tomu, aby išiel správnym smerom.
Autor (1950) je profesor ekológie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a predseda sekcie environmentalistiky strany Smer
