Mohol to byť Gerlach
Chýbalo málo a z tradičného výstupu na Rysy by bol výstup na Gerlach. V roku 1957 dostal Jaroslav Prísuda za úlohu zorganizovať dajakú akciu na počesť svetového festivalu mládeže v Moskve. Navrhol výstup desiatich ľudí na najvyšší štít v Československu, kde by sa zapálila symbolická vatra. Pri návšteve u kolegov v Poľsku dostal však iný nápad - namiesto symbolického výstupu na Gerlach bude výstup mládeže na Rysy. Vybral ich preto, lebo sú pre svoju rozlohu ideálnym miestom stretnutia väčšieho počtu turistov a na tento vrch sa dá vystúpiť i z Poľska. Hneď na 1. ročníku sa zúčastnilo 400 až 600 mladých Slovákov, Čechov, Poliakov, Francúzov, Nemcov a Rusov.
O rok neskôr stúpol počet účastníkov Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy na 3000 a v roku 1961 do Tatier zavítalo v dejinách najviac - takmer 12 000 chlapcov a dievčat, ktorých ubytovali v 43 táboriskách. Samozrejme, všetci na Rysy nevyšli. Od tých čias sa hľadalo jedno miesto, kde by mohli zložiť hlavu všetci účastníci podujatia. Postupne sa vystriedali Tatranské Matliare, Stará Lesná, Gerlachovské lúky pod Tatranskou Poliankou, Štrbské lúky Lieskovec a od roku 1975 je stabilným miestom Športcamp pod Tatranskou Lomnicou. Ako sme sa na slávnostnom stretnutí pamätníkov dozvedeli, veľmi podarený dokumentárny film o Rysoch svojho času nakrútili podľa scenára nášho kolegu Mira Procházku.
Ako nám povedal predseda občianskeho združenia KLUB RYSY a zároveň šéf tohtoročného organizačného štábu Medzinárodného stretnutia mládeže Rysy 2001 Ján Pavlovčin, od roku 1970 sa pri príležitosti výstupu organizujú brigády na pomoc Tatrám. V roku 1973 vyniesli dobrovoľníci na chatu v Sedle Váha 400 kilogramov asfaltu, o tri roky neskôr zas vyše 5000 tehál na jej rekonštrukciu. I na tohtoročnom podujatí ste mohli stretnúť na vrcholových chodníkoch mladých ľudí s nákladom stavebného materiálu či potravín.
