Protestom chýba gándhíovský rozmer

"Nebolo treba zabíjať. Mohli strieľať do vzduchu alebo na nohy," povedal pre taliansky denník Corriere della Sera nemenovaný karabinier na adresu veliteľov policajného zásahu v Janove, ktorí v meste, podľa neho, rozmiestnili neskúsených a zle vycvičených mužov.
Počet zobrazení: 948

"Nebolo treba zabíjať. Mohli strieľať do vzduchu alebo na nohy," povedal pre taliansky denník Corriere della Sera nemenovaný karabinier na adresu veliteľov policajného zásahu v Janove, ktorí v meste, podľa neho, rozmiestnili neskúsených a zle vycvičených mužov.

Počas konania vrcholnej schôdzky predstaviteľov najbohatších krajín sveta združených v G 7 bolo v Janove pri demonštráciach zranených okolo 500 ľudí, väčšinou z radov protestujúcich, ktorých sa v severotalianskom meste zhromaždilo do 200 000. Boli medzi nimi väčšinou takí, čo si prišli len zakričať svoj názor, alebo ho zviditeľniť na transparente. No opäť sa našli v tomto dave mladí ľudia, ktorí chceli zobudiť svedomie sveta násilím a vandalstvom. Radikáli doslova spustošili centrum starobylého mesta. Také škody ako v Janove dosiaľ mladí antiglobalisti na žiadnej zastávke pri svojej šnúre protestov nenapáchali. Polícia odpovedala svojimi prostriedkami. Bezpečnostné sily pritom stĺkli rad demonštrantov, ktorí s násilnosťami nemali nič spoločné, avšak nezabránili vyčíňaniu príslušníkov radikálnych úderiek z tzv. čiernych blokov. Evidentne šlo o "oddelenie zrna od pliev" s cieľom zastrašiť násilím tých, ktorí čoraz viac rozširujú rady protestujúcich a namiesto kameňa používajú svoj hlas.

Začalo sa to v Seattli

Fenomén násilných protestov proti globalizácii je pomerne nový. Zasadania svetových organizácií, v ktorých rozhodujú mocní tohto sveta o osudoch národov, štátov, ba i kontinentov (Afrika), už veľa rokov sprevádzajú demonštrácie ich odporcov. Skutočný zlom v charaktere protestov však nastal až od konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v americkom Seattli v decembri 1999. Proti tisíckam demonštrantov vtedy polícia použila slzný plyn a plastické projektily a v meste museli vyhlásiť nočný zákaz vychádzania. Neostalo len pri Amerike. Mesiac nato protestovali dve tisícky demonštrantov vo švajčiarskom Davose proti Svetovému hospodárskemu fóru (WEF). K slznému plynu a projektilom pribudli v rukách polície vodné delá. V apríli sa protesty presunuli opäť do USA, kde tisícky ľudí vo Washingtone blokovali ulice pri sídlach MMF a Svetovej banky v snahe zabrániť účastníkom zasadania v príchode na rokovania.

V septembri 2000 zažili protesty na austrálskom kontinente, keď demonštranti v Melbourne zablokovali štvrtine delegátov prístup do hotela, kde sa konala konferencia WEF. Z Austrálie sa "antiglobalistickí kočovníci" presunuli na starý kontinent - do Prahy. Pri protestoch proti zasadnutiu MMF a Svetovej banky demonštranti použili aj dlažobné kocky a zápalné fľaše. Nasledovali decembrové zrážky s demonštrantmi v Nice počas summitu EÚ a v marci 2001 zažilo prvú akciu Taliansko - domov známej antiglobalistickej skupiny Ya Basta! (Už dosť!). Na protestoch proti konferencii WEF v Neapoli sa zúčastnilo asi 50 000 demonštrantov. O mesiac neskôr sa dejisko protestov presunulo do Kanady. V Quebecu sa stretli antiglobalisti s políciou pri otvorení celoamerického summitu. Demonštrácie pri príležitosti vrcholnej schôdzky EÚ v júni vo švédskom Göteborgu, pri ktorých postrelili dvoch demonštrantov a zranili 56 policajtov, máme ešte stále v čerstvej pamäti. O Janove ani nehovoriac. Ďalším míľnikom má byť decembrový summit EÚ v Bruseli a Praha sa už teraz pripravuje na stret s demonštrantmi pri summite NATO v novembri 2002.

Nebezpečná fáza

Streľba vo švédskom Göteborgu a prvý mŕtvy v Janove nielen naznačuje, ale priam varuje, že konfrontácia medzi odporcami globalizácie a ochrancami poriadku (a pokoja mocných) prechádza do nebezpečnej fázy. Čo bude nasledovať, keď pár mesiacov pred protestmi v Bruseli tamojší policajný komisár vyhlasuje, že sa "nebudú s demonštrantmi maznať ako Švédi"? Čo ak prídu k slovu ťažké zbrane (v Göteborgu vraj polícia zabavila granátomety)? Čo ak sú tieto konfrontácie len provokáciami s cieľom zastrašiť či zdiskreditovať antiglobalizačné hnutie, v ktorom sa pod myšlienkou boja za spravodlivejší svet spojili anarchisti, marxisti, ekológovia, feministky, mladí katolíci… Antiglobalizačné hnutie nesporne pritiahlo pozornosť médií, no teraz treba ukázať, že protestujúci vedia nielen kričať a rozbíjať výklady či autá, ale aj formulovať svoje návrhy, predstavy, požiadavky.

Počas protestných akcií sa síce v daných miestach konajú osvetové semináre a tlačové konferencie, no túto časť kampane treba prehĺbiť. V 26 štátoch sveta už existuje hnutie Attac (Spoločenstvo pre zdaňovanie finančných transakcií v záujme ľudstva), ktoré združuje ekológov, odborárov a ďalších odporcov ekonomickej globalizácie. Hlavnou úlohou Attacu je regulácia medzinárodných trhov o. i. aj zavedením dane na medzinárodné finančné transakcie (daň navrhol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu J. Tobin), ďalej zvýšené zdanenie kapitálu a zamedzenie daňovým únikom. Na kongrese Attacu v Berlíne 19. až 21. októbra bude prebiehať kritická debata práve k týmto témam a ku globalizácii.

Rinčiace sklá výkladov prebúdzajú u mnohých ľudí len averziu a nevraživosť voči mladým ľuďom, ktorých myšlienky sú im vcelku sympatické. Násilnosti a vandalizmus tiež ničia dobrú a vzmáhajúcu sa povesť viacerých mimovládnych a občianskych organizácií, ktoré majú šancu spojiť svoje sily a osloviť masy ľudí odmietajúcich čoraz evidentnejšiu diktatúru mafií a finančného kapitálu. Tesne pAred protestmi v Janove prišli ekologické organizácie združené pod medzinárodnú federáciu Friends of Earth s výzvou minimalizovať strety s políciou a viesť rozumný a vecný dialóg. Väčšina ekologických organizácií má, ostatne, priamo vo svojich stanovách napísané, že protesty majú prebiehať nenásilnou formou. Nenásilie ako rozhodujúcu formu svojho boja za odchod britských kolonizátorov z Indie využil aj Máhatmá Gándhí. Dnešní antiglobalistickí radikáli však vyznávajú skôr poučky niekdajších talianskych Červených brigád. Pri dialógu so Svetovým policajtom treba zrejme hovoriť rečou, ktorej rozumie, no nemožno prejsť na jeho pozície a uplatňovať v praxi metódy degradujúce ľudskú osobnosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984