G ako globalizácia
Niektorí ju úporne kritizujú, iní zas vychvaľujú do neba a ďalší prosto tvrdia, že nič také neexistuje. Zatvárať oči však nepomôže. Globalizácia je tu. Nie ako novinka. Vracia sa ako filmový remake: zmodernizovaný, s novým názvom a novými hercami, ale s rovnakým cieľom - vytĺcť čo najväčšie "prachy" od tých, ktorí sú odsúdení do úlohy obyčajných divákov.
Český ekológ a brat ministra životného prostredia ČR Petr Kužvart pripomína, že antická civilizácia bola v časoch svojho najväčšieho rozkvetu do značnej miery globálnou trhovou spoločnosťou zahŕňajúcou takmer celý vtedy známy svet a svoj vplyv exportovala z imperiálnej metropole do provincií v Afrike, v Gálii, na Rýne a pod. Po rozpade antiky na čas zanikla vyspelá trhová ekonomika a globalizácia sa začala obnovovať vlastne až po objaviteľských cestách z 15. až 17. storočia a vykorisťovaním kolónií. Ďalším impulzom k rozvoju ekonomickej globalizácie bola priemyselná revolúcia z 2. polovice 18. storočia. Potom prichádza revolúcia v elektronike, oznamovacej technike a informatike, čo akcelerovalo rozvoj globálneho hospodárskeho systému.
Nadnárodný nátlak
V reálnom čase pracujúci svetový trh kapitálu dnes umožňuje špekulantom a nadnárodným spoločnostiam uskutočňovať národnými vládami nekontrolovateľné finančné operácie, kontrolovať a ruinovať národné meny a ekonomiky. Zneužívanie moci prostredníctvom výdobytkov globalizácie je tak hlavnou výhradou tých, ktorí protestujú v uliciach miest počas konania rôznych vrcholných akcií politických a ekonomických vládcov tohto sveta. Globalizácia (médiami väčšinou spomínaná len v tomto širšom slova zmysle) je teda vlastne ako jav len zástupným problémom a zatieňuje tak jeho podstatu, ktorou sú konkrétne činy konkrétnych nadnárodných spoločností prehlbujúce biedu väčšiny obyvateľstva tejto planéty a prinášajúce so sebou ekologické hrozby tlačiace našu civilizáciu k jej zániku.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan upozornil na to, že veľké nadnárodné monopoly si čoraz viac nárokujú to, čo dosiaľ patrilo len nositeľom atribútov zvrchovanosti. Nadnárodné monopoly sa usilujú nahradzovať úlohu štátov a postupne si vytvárajú svoje vlastné mocenské mechanizmy. Paralelne tak vzniká nová štruktúra konkurujúca suverenite štátov, ich výlučnému postaveniu v medzinárodných vzťahoch. Zároveň sa formuje nový druh ekonomickej i politickej integrácie sveta, v ktorej superštáty malých účastníkov celkom pohltia. Budujú sa základy nového svetového poriadku, kde má suverenitu národných štátov vystriedať nová suverenita megacelkov. Úlohu OSN pomaly preberá voľné združenie ôsmich vplyvných krajín združených v skupine G 8. Rozvojové štáty sú odsunuté do druhej kategórie, s ktorou sa môže manipulovať a vykorisťovať ju.
Rozvojová budúcnosť
Existuje viacero definícií globalizácie a charakteristiky jej následkov. Americký profesor George Ross tvrdí, že dnešná globalizácia znamená rozvoj obchodu, liberalizáciu finančných trhov, víťazstvo voľnotrhovej ideológie, nekontrolovanú moc nadnárodných spoločností a internacionalizáciu pracovného trhu. Vedie to k reštrukturalizácii ekonomík, k bezmocnosti národných štátov, k oslabeniu odborov a k zvýšeniu sociálnych rozdielov i chudoby stratégiou nízkych miezd a nezamestnanosti. Aj nestor americkej diplomacie Henry Kissinger uznáva, že dôsledky globalizácie dopadajú vo svete, kde sa môže kapitál voľne pohybovať, krutejšie na rozvojové krajiny. Veľké ekonomiky s vyspelými kapitálovými trhmi a kvalitnou sústavou obchodného práva (ako napr. v USA a v Európe) sa s výkyvmi ekonomiky dokážu lepšie vyrovnať ako zraniteľné štruktúry rozvojových štátov. Preto investície logicky pôjdu za stabilitou a najvyššími ziskami.
My si pod rozvojovým svetom predstavujeme len vzdialené africké krajiny, no po rozprivatizovaní nášho národného hospodárstva, prehajdákaní devízových rezerv, zbedačení obyvateľstva a po postupnom výpredaji nášho národného bohatstva začíname aj my patriť do tohto sveta druhej kategórie, kde pre niekoľko grošov a pracovných miest ponúkame slobodu vykorisťovania nadnárodným spoločnostiam. Ich vzťah k pracovnej sile je známy. V rámci racionalizácie siahajú k stláčaniu miezd a prechodu na čiastočnú zamestnanosť. Keďže nadnárodné spoločnosti nemajú rady vysoké dane, presúvajú výrobu tam, kde je to pre ne najvýhodnejšie. Dnes sú pre ne naše nízke platy výhodné, no zajtra sa im v globalizovanom svete oplatí presunúť sa ako stádu kobyliek, do Malajzie alebo Barmy. Štát ochudobnený o dane nemôže dostatočne uplatňovať svoju sociálnu funkciu a nadnárodné monopoly ju rozhodne nepovažujú za svoj "džob". Výsledkom je prehĺbenie biedy a rast sociálnych nepokojov.
Zlyhávajúci experiment
Deklarácia Medzinárodného fóra o globalizácii, ktorú podpísalo vyše 40 mimovládnych organizácií, hovorí: "Namiesto toho, aby ekonomická globalizácia všetkým prinášala úžitok, privádza planétu na pokraj ekologickej katastrofy a bezprecedentných sociálnych nepokojov. Hospodárstvo vo väčšine krajín leží v troskách, chudoba sa prehlbuje, ľudia trpia hladom a nemajú kde žiť. Dochádza k migrácii a narušeniu spoločenských štruktúr. O celom experimente možno hovoriť ako o zlyhaní." Dokonca aj bývalý riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Michal Camdessus tvrdí, že globalizácia (rozumej ekonomická) priniesla rad nemorálnych zväzkov medzi štátmi, veľkými spoločnosťami a bankami. Na tieto neresti mocných a bohatých sa dosiaľ nevynašiel iný liek, než zmysel pre zodpovednosť, solidaritu a občianskosť. Na tomto základe stojí a s ním aj padá akékoľvek úsilie o humanizáciu globalizácie.
Bohatí si pretvárajú svet podľa svojich záujmov a prehlbujú tak nerovnosť medzi ľuďmi, roztvárajú nožnice medzi príjmami jedných a druhých. V úvode spomínaný ekológ Petr Kužvart poukazuje v súvislosti s terajšou etapou globalizácie na to, že sa potvrdzujú slová Karla Marxa, podľa ktorých "všeobecnou tendenciou kapitalistickej reprodukcie nie je snaha priemernú úroveň miezd zvyšovať, ale naopak, znižovať alebo stláčoť hodnotu práce na čo najnižšiu možnú medzu". Keby žil Marx dnes, nazval by existujúcu epochu najvyšším štádiom kapitalizmu - imperializmom. Nezáleží však na slovíčkach, rozhodujúci je obsah a ten charakteristiku ním predpovedaného javu potvrdzuje.
Známy sociológ Ralf Dahrendorf upozorňuje v súvislosti s globalizáciou na jeden dôležitý moment, a síce, že tento proces vedie v politickej rovine skôr k autoritatívnemu než k demokratickému riadeniu. Je to logické, pretože nadnárodné monopoly potrebujú vlády, ktoré zaistia v triedne rozpornej spoločnosti pokoj a poriadok, a to autoritárskym alebo totalitným systémom. Treba si tiež uvedomiť, že na primeraný rast globalizovanej ekonomiky bude stačiť 20 % pracovných síl. Štyri pätiny bude treba otupiť masovou zábavou a inými drogami, dať im náhradný model života. Pokiaľ nedôjde k náhlemu zrúteniu sa globalizovanej ekonomiky priveľmi jednostranne založenej na hlinených nohách informačných technológií, budeme si teda môcť zatancovať valčík či disko na obrovskej palube nášho globálneho Titaniku.
