Ako blato tancovalo
"Stal sa zázrak, slnko zašlo za mrak," spieva kapela Neuropa. Tieto slová síce naozaj z úst hlavného usporiadateľa festivalu Michala Kaščáka odzneli, neboli však ani prinajmenšom myslené vážne. Vyzneli skôr ako tichý povzdych za predchádzajúcim sparným a slnečným víkendom, kedy by našli svoje opodstatnenie.
Teraz však pršalo a ani ďalšie predpovede neboli optimistické. S touto skutočnosťou sa bolo treba vyrovnať. A takmer 18 tisíc návštevníkov hudobného festivalu Topvar POHODA 2001 v Trenčíne sa s ňou zmierilo veľmi rýchlo a dobrovoľne. Areál Trenčín mesto módy Pod Sokolicami a k nemu priľahlý športový štadión, kde sa podujatie konalo, naozaj dostal zabrať. Nielen vďaka množstvu hudby a iných lákadiel- chtivých návštevníkov, ktorí prekonali úvodný, takmer bezvzdušný nápor na hlavnú vstupnú bránu, ale aj vďaka piatkovej prietrži mračien a, až na malé výnimky, neutíchajúcemu dažďu.
Inak areál, po ktorom sa v časoch rozličných kontraktačných výstav prechádzajú dámy v lodičkách a páni v oblekoch, sa premenil na obrovské močarisko. A zo štadióna, na ktorom preháňajú lopty nádejné trenčianske futbalové hviezdy, sa stala zmes bahna a vody. Napriek tomu, ak ste sa kohokoľvek z festivalového davu spýtali, ako sa cíti, odpoveď znela jednoznačne: "V pohode."
Malý exkurz do histórie
Prvé podujatie v tomto duchu sa uskutočnilo v roku 1997 na mestskom štadióne v Trenčíne a nieslo názov Kráľovská POHODA. Malo jednu hlavnú scénu, ťahákmi bola skupina Laura a její tigři, česká legenda undergroundu Garage, či slovenskí Polemic a Bez ladu a skladu. Pred pódiom tancovalo 2000 ľudí. Rok nato sa už akcia presunula do areálu Pod Sokolicami. Na Dobre zvolenú POHODU prišla pred 3000 divákov opäť česká Garage, francúzsky Useless, spieval Jaro Filip, Žena z lesoparku. Pribudla tanečná scéna, kde "dídžejili" Smoove z Rakúska, či Galager z bývalého Radia Ragtime. POHODA ´99 už trvala dva dni, predstavilo sa na nej do štyridsať účinkujúcich, medzi nimi Ali Ibn Rachid, Mňága a Žďorp, Psí vojáci, The Plastic People of the Universe, ruský Auktyon a každý deň ju navštívilo takmer 8000 tisíc ľudí.
V roku 2000 sa hlavným sponzorom podujatia stáva slovenský pivovar Topvar, čo sa prenáša aj do názvu - Topvar POHODA 2000. Pribudli nielen priestory Výstaviska TMM, ale aj druhá tanečná scéna, "rock stage" a rozličné sprievodné akcie. Na hudobnej produkcii množstva účinkujúcich sa zabávalo 22 000 ľudí.
Na piatom ročníku hudobného festivalu Topvar POHODA 2001, v piatok a sobotu 20. a 21. augusta 2001, sa na šiestich pódiách predstavilo vyše 70 hudobných formácií a takmer 50 hudobníkov - jednotlivcov a dídžejov z 19 krajín sveta. Už vlani osvedčený nočný filmový maratón ponúkol tucet zaujímavých projektov. Za svojimi potenciálnymi čitateľmi prišli v rámci literárnej sekcie so svojimi najnovšími titulmi levické vydavateľstvo L.C.A a banskobystrické Drewo a srd.
Jediné, čo sa nedalo kúpiť
Festivalovou novinkou bola zriadená Net caffé, v ktorej zároveň prebiehala výstava fotografií z minulých ročníkov POHODY. Tridsať počítačov bolo k dispozícii na bezplatné pripojenie sa na internet non stop. I keď spočiatku slúžil tento pavilón naozaj pôvodne plánovaným službám, po nočnom vytopení blatom stanového tábora sa z miestnosti stalo doslova útočisko pred dažďom.
Ak mal ktosi z obrasletovaných návštevníkov, rozumej vlastniacich kontrolné farebné prúžky zdobiace ruky účastníkov festivalu, chuť si zašportovať, organizátori mu vyhoveli. Z viacerých ponúkaných možností sa najväčšiemu záujmu tešil bungee jumping. Elastické lano upevnené na 32 metrov vysokom žeriave bolo v permanentnej prevádzke i napriek nie práve ideálnemu počasiu.
Achillovou pätou na akciách podobného charakteru bývajú sociálne zariadenia. V tomto roku štvornásobne vzrástol počet WC-kabínok, pribudli sprchy, nezastrešené pisoáre pre mužskú časť návštevníkov. K dispozícii boli desiatky stánkov ponúkajúce vegatariánsku, mäsovú i tekutú, najmä pivnú stravu. Rozdávali sa "úsmevné smintky", prezervatívy istej značky. Jediné, čo sa nedalo kúpiť, bola slnečná obloha. Poveternostné podmienky rozdelili návštevníkov na dve skupiny: na konzervatívnych tribunistov (tých, čo si uchytili suché miesto na tribúne pred hlavnou scénou) a blaťákov (ako ich nazval spevák Hexu Yxo), ktorým dážď a blato, ako sa zdalo, ešte viac pridávali na pohode.
Požiadavka na čierne ponožky
Ako najväčší headliner festivalu sa avizovala formácia Fun Lovin´ Criminals. V Trenčíne sa zastavili v piatok, v rámci turné k najnovšiemu albumu Loco. Chlapíci z New Yorku mali na usporiadateľov viaceré nevšedné požiadavky. Ale čo je už pri hviezdach nevšedné? Počas ich vystúpenia nesmela byť ochranka oblečená v bielych košeliach a viazankách, po vystúpení ich mali v šatni čakať viaceré páry čiernych značkových ponožiek, samozrejme, aj s pokladničnými blokmi, aby si mohli skontrolovať, či boli naozaj kupované v značkovej predajmi.
Na ich vyspievané žalúdky čakali po koncerte pravé talianske pizze so striebornými príbormi, ktoré chceli zapíjať nealkom a alkoholom vychýrených značiek. Za svoje hodinové vystúpenie, ktoré sa pre búrku posunulo o vyše hodiny, si vypýtali približne milión slovenských korún. No napriek nečasu ich v pomaly sa rozrastajúcom a hlbšom blate čakali pred pódiom tisícky divákov a ďalšie stovky spolu s nimi podupkávali v rytme funky, hip-hop, džezu a rocku v o čosi suchšom teréne.
S plynutím času akoby pribúdalo aj množstvo vody, ktoré dopadalo na hlavy divákov. Niektorí mali šťastie a ukrývali sa pod hlavnou tribúnou, niektorí v krytých halách v areáli výstaviska, iní pod bundy, čiapky, pršiplášte, či dáždniky. Väčšine to však bolo jedno. Polnočnú piatkovú hudobnú omšu mal v duchu šlágrov Františka Krištofa Veselého odohrať Milan Lasica so zoskupením Bratislava Hot Serenaders. Pre dážď a opršaný klavír na pódiu ani nevyrazili z domu.
K šťastiu nám nič nechýba
Napriek tomu, že mnohí tajne dúfali a niektorí aj verili, že sa v sobotu počasie aspoň trošku umúdri, nestalo sa tak. Naďalej sa striedali svetlejšie okamihy s tými usmoklenými a keď nie slnko, na hudobnú oblohu postupne vychádzali aspoň hviezdy hudobného neba. Český Ivo Pešák síce vystúpil bez známeho baviča Luďka Sobotu. Ten však, hneď ako vystal rad na slovensko-českých hraniciach, vystúpil v humorných slovno-hudobných dialógoch so svojou manželkou (aspoň tak ju predstavil). V jeho prípade mali usporiadatelia kúsok šťastia, pretože v inak takmer presne dodržiavanom časovom programe jednotlivých interpretov sa objavila diera - očakávaným Rusom zo skupiny Auktyon sa ešte mimo územia Slovenska pokazil autobus. A tak mohol Luděk bez problémov predviesť svoje rozkošne trápne dialógy.
Bonbónikom k poobednému nedeľňajšiemu čaju bolo vystúpenie českej rómskej speváčky Věry Bílej so skupinou Kale. Tá zažiarila na čiernom blate (lebo ani interpreti to nemali ľahké dostať sa na pódium) v ružových šatách. Poslednou piesňou z jej úst bol hit Ó maňo, ktorý divákov, najmä tých v blate pred pódiom, dostal do celkom slušného varu. Túto pesničku pôvodne naspievala spolu s Jankom Kuricom z Vidieku, a tak sa dalo len očakávať, že zaznie aj pri vystúpení Vidieku o niekoľko hodín neskôr. Zaznela. A spolu s ňou aj ďalšie doterajšie vidiecke hity.
Ak sa za headlinerov piatkového programu pokladala kapela Fun Lovin´ Criminals, v sobotu by si toto označenie určite zaslúžil práve Vidiek. Atmosféra, ktorá ich vystúpením nastala, to tancujúce a rozospievané "blato", sa už nemala šancu zmeniť. Aj preto mal Janko Kuric značné problémy s ukončením diváckeho šalenia za ďalším prídavkom, keďže už musel Vidiek pre časový harmonogram zísť z pódia. Preto i Kuricov popevok "Ku šťastiu nám už nič nechýba" a uvedenie nasledujúceho Šumu svistu s prenikavo žltým Danom Nekonečným bolo viac ako galantným vyriešením situácie.
I keď hlavná scéna zaznamenala vo svojom programe počas dvoch dní niekoľko malých zmien, vystúpenie kapiel ako Hex, Buty, či dvanásťčlennej srbskej dychovej kapely Boban Markovic Orkestar, ktorá hrala aj vo filmoch známeho Emira Kusturicu, boli pre usporiadateľov a divákov slušným zadosťučinením. Atmosféru uvoľnenej zábavy vystihla v závere aj jedna z hviezd - anglický interpret menšinových štýlov reagge, dub Mad Professor. Festival sa za šumu pomaly ustávajúceho dažďa skončil v nedeľu predpoludním vystúpením slovenských a zahraničných dídžejov na troch tanečných pódiách.
"Boh funguje mysterióznym spôsobom," okomentoval ešte v piatok večer líder Fun Lovin´Criminals trenčianske počasie. V tom s ním možno len súhlasiť.
Prvoradý príjemný pocit
Je pravda, že festival mnohých, najmä starších obyvateľov Trenčína neteší, povedala by som, prekáža im. Tohtoročná pošpinená zapáchajúca stanica, odpadky v okolí miesta konania i zopár "nezlomných" jedincov môžu síce tiež v niečom svedčiť o kultúrnosti mladých ľudí (ako sa dosť nahlas vyjadrovala staršia pani v trenčianskej MHD: "Sú to samé nekultúrne ľudské zvery."), v konečnom dôsledku však musia byť na takéto sprievodné javy pripravení najmä usporiadatelia. V porovnaní s mnohými zahraničnými podujatiami podobného druhu, avšak už oveľa viac zabehnutými, sa je ešte čo učiť. Nad vyjadreniami spomínanej panej, že "na takúto akciu môžu ísť len dementní ľudia, slušný človek by tam nikdy nešiel", sa dá len v duchu pousmiať. Sama mám vysokoškolské vzdelanie, ktoré by som vďaka istému stupňu demencie pravdepodobne neabsolvovala a pokladám sa za slušného a celkom normálneho človeka. To však už pani nemala záujem počuť.
"Nechceme byť najväčší, ale najkvalitnejší a najpríjemnejší pre ľudí," tvrdil ešte pred podujatím jeho duchovný otec a dramaturg Michal Kaščák. Najväčším festivalom tohto roku na Slovensku sa pravdepodobne stala práve POHODA 2001, i keď vlaňajší počet divákov napriek očakávaniu neprekonala. Predsavzatie byť aj najkvalitnejší - opäť vzhľadom na slovenské reálie - takisto splnila. Svedčia o tom reakcie zúčastnených. A príjemná, napriek nepriazni počasia, bola tiež. Veď z vydareného podujatia iný pocit ako príjemný ani nemôžete mať.
