Politický zemepis časť 15.
Macedónsko
V krajine žije 2,117 mil. obyvateľov, z toho 66,5 % Macedóncov, 22,9 % Albáncov, 4 % Turkov, 2,3 % Rómov, po 2 % Srbov a slovanských moslimov (Pomákov a iných), 0,4 % Valachov. Prevládajúcim náboženstvom je pravoslávie (2/3 obyvateľstva), rozšíreným je aj mohamedánstvo (okolo 30 %).
Po Druhej svetovej vojne macedónske územie rozdelili do troch štátov. Juh (Egejské Macedónsko) sa stal súčasťou Grécka, východ (Pirinské Macedónsko) Bulharska a sever (Vardarské Macedónsko) sa stal federatívnou republikou v rámci Juhoslávie. 17. 9. 1991 vyhlásilo "juhoslovanské" Macedónsko samostatnosť. V prvej vláde vládli postkomunisti s nacionalistami, ktorí v decembri v r. 1991 prešli do opozície. Na ich miesto nastúpili Albánci zo Strany demokratickej prosperity. Po posledných parlamentných voľbách sa skončila koaličná ľavicová vláda, združená zo strán SDSM, SPM a LP. Premiéra Branka Crvenkovského (SDPM) vystriedal 30. 11. 1998 Ljupčo Georgievski (VMRO/DPNME), ktorý pozval do vlády aj Albáncov.
Kira Gligorova, ktorý dlhé roky pôsobil ako funkcionár vo Zväze komunistov Juhoslávie, zvolil v januári 1991 parlament prvý raz za úradujúceho prezidenta a v októbri 1994, podporovaný SDUM, LP a SPM, vo všeľudových prezidentských voľbách porazil Ljupča Georgievského (VMRO/DPNME). V nasledujúcich voľbách v októbri 1999 vyhral po 2. kole Boris Trajkovski (VMRO/DPNME). Hlavou štátu sa stal aj vďaka podpore albánskej menšiny.
Z pravicových strán je najvplyvnejšia VMRO-DPNME (Vnútorná macedónska revolučná organizácia - Demokratická strana za národnú jednotu Macedónska), ktorá mala silné nacionalistické tendencie a bojovala za samostatnosť Macedónska. Po vzniku samostatnej republiky v nej začali dominovať umiernené nacionalistické tendencie. Ku stredu patrí LP (Liberálna strana), LDP (Liberálnodemokratická strana), DPM (Demokratická strana Macedónska). K ľavici sa zaraďuje DA (Demokratická alternatíva), postkomunistický SDSM (Sociálnodemokratický zväz Macedónska), radikálnoľavicová SPM (Socialistická strana Macedónska), SDPM (Sociálnodemokratická strana Macedónska). Menšiny zastupujú proalbánska a promoslimská PDP (Strana demokratickej prosperity), ktorá sa rozštiepila na dva subjekty - DPM a PDPA. Podobne orientovaná je aj NDP (Ľudovodemokratická strana), ďalej PDPA (Strana za demokratickú prosperitu Albáncov), aktívnych moslimov združujúca SDA-IP (Strana demokratickej akcie - Islamská cesta), DPTM (Demokratická strana macedónskych Turkov). Macedónskych Rómov združujú tri strany - SRM, PCERM a DPPRM.
Parlament má 120 poslancov volených na 5 rokov - 85 z nich podľa väčšinového princípu, 35 podľa pomerného. Hranica vstupu do parlamentu tvorí 5 percent. Po voľbách v októbri 1998 si parlamentné strany rozdelili mandáty takto: VMRO-DPMN 49, SDSM 29, PDP/PDPA 14, PDA 11, Dem. alternatíva 10, LP/LDP 4, SPM 2 a Zväz Rómov 1.
Maďarsko
V krajine žije 10,201 milióna obyvateľov, z toho 92 % tvoria Maďari, 3 % Rómovia, 2 % Nemci, 0,8 % Chorváti, 0,25 % Rumuni, 0,1 % (asi 10 500) Slováci, atď. 67,78 % obyvateľov sa hlási k rímskym katolíkom, 25,1 % k protestantom, najmä k reformovaným (kalvínom) ale i k luteránom, 2,5 % k pravoslávnym, atď.
V r. 1988 vládnuca komunistická garnitúra začala rozhovory s opozíciou a voľby nasledujúceho roku legitimizovali politický pluralizmus. Vznikla prvá nekomunistická vláda na čele s Józsefom Antallom z MDF. Po r. 1994 sa vytvoril tradičný európsky pravo-ľavý stranícky systém. Po štyroch rokoch socialisticko-liberálnu vládu, ktorú viedol Gyula Horn, vystriedala konzervatívno - pravoliberálna koalícia. Na jej čele stojí Viktor Orbán. Hlavou štátu je od leta 2000 Férenc Mádl (predtým bol Arpád Göncz).
V parlamente sú zastúpené tieto strany: FIDESz-MPP (Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana). Pôvodne centristická liberálna strana postupne akceptovala národno-konzervatívne krídlo, ktoré ju posunulo výrazne doprava. V r. 1997 do svojich radov prijala exponentov MDF, ktorí pritiahli bývalých voličov MDF. FKgPP (Nezávislá maloroľnícka strana) predstavuje umiernenú kresťansko-nacionalistickú stranu s populistickými črtami. MSzP (Maďarská socialistická strana) vznikla transformovaním komunistickej Maďarskej socialistickej robotníckej strany. SzDSz (Zväz slobodných demokratov) predstavuje sociálnoliberálnu stranu, ktorá sa počas spoluvládnutia so socialistami naklonila mierne vľavo. MIÉP (Stranu maďarskej pravdy a života) založil István Csurka, ktorého vylúčili z MDF. Predstavuje extrémnu nacionalistickú pravicu. MDF (Maďarské demokratické fórum) vzniklo z disidentských skupín a dnes predstavuje pravicovú stranu s nacionalistickými prvkami. Z mimoparlamentných strán spomeňme KDNP (Kresťansko-demokratickú ľudovú stranu) a postkomunistickú radikálne ľavicovú MMP (Maďarskú robotnícku stranu), používajúcu skrátený názov MP (Robotnícka strana).
Maďarský parlament má 386 miest. 176 poslancov sa volí vo dvoch kolách väčšinovým princípom (pričom do druhého kola postupujú traja najúspešnejší kandidáti), 210 princípom pomerného zastúpenia (z nich 152 na župných kandidátskych listinách a 58 na celoštátnej listine). Limit na vstup do parlamentu pre strany predstavuje 5 percent hlasov. Po voľbách v máji 1998 je rozdelenie mandátov v parlamente takéto: FIDESz 143, MSzP 134, FKgP 48, SzDSz 24, MDF 17, MIÉP 14 a nezávislí 1.
(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)
