Reklama
Reklama

Rasistické chuligánstvo

V uplynulých týždňoch sústredil na seba pozornosť pozoruhodný jav: v kolíske demokracie sa rozhoreli rasistické demonštrácie, lietali zápalné fľaše, policajti mlátili hlava-nehlava Ázijcov, Ázijci bielych, bieli Ázijcov, prevracali autá (neraz i svoje), pobili sa aj prisťahovalecké klany medzi sebou. Bradford a Stroke-on-Trent sa dostali na prvé stránky novín.
Počet zobrazení: 403

V uplynulých týždňoch sústredil na seba pozornosť pozoruhodný jav: v kolíske demokracie sa rozhoreli rasistické demonštrácie, lietali zápalné fľaše, policajti mlátili hlava-nehlava Ázijcov, Ázijci bielych, bieli Ázijcov, prevracali autá (neraz i svoje), pobili sa aj prisťahovalecké klany medzi sebou. Bradford a Stroke-on-Trent sa dostali na prvé stránky novín.

Jediné "riešenie", ktoré demokracia mohla poskytnúť, boli policajti a privolané vojenské posily v prilbách, so štítmi z plexiskla a s vodnými delami.

Rasistické výbuchy sa dali očakávať kdekoľvek, no v Anglicku? Veľká Británia je azda najdokonalejšie asimilujúcou krajinou. Paradoxne, bradfordskí Ázijci sa nepovažujú za Indov alebo Pakistancov, ale za Britov. Sú to už druhé, tretie generácie prisťahovalcov. Ich predkovia sem prišli v časoch, keď Severné Anglicko - Manchester, Liverpool, Leeds - stáli na prahu prudkého rozvoja ťažkého a textilného priemyslu. V thatcherovských časoch sa však priemysel začal odbúravať a tisíce prisťahovalcov zostalo bez práce a perspektív. Zatiaľ čo celoštátne je pomer menšín v Anglicku šesť percentný (údaj je značne skreslený tým, že starí prisťahovalci sa hlásia ako Briti), v tejto severnej, kedysi priemyselnej oblasti je ich pomer 22-percentný.

Pakistanci a Indovia sa nerozlišujú podľa svojej národnej či kultúrnej identity, ale podľa toho, do akej miery sa "už stali Angličanmi". Starousadlíci a prišelci - to je medzi nimi ten hlavný rozdiel. Znásobuje ho fakt, že prisťahovalectvo zo spomínaných krajín pretrváva i naďalej. Zvláštnou črtou ázijských prisťahovalcov v Severnom Anglicku je, že ich rodičia ich nevychovávali k príslušnosti k svojmu pôvodu, ale hľadeli, aby z nich boli čo najviac Angličania. Ich náboženské a kultúrne dedičstvo sa takmer nezachovalo. Nepomáha ani tzv. pozitívna diskriminácia, čiže poskytovanie rôznych kultúrnych ustanovizní a výhod. Toto sa stalo skôr jablkom sváru, lebo jedno spoločenstvo dostalo kultúrny dom, iné nie a vzájomná nevraživosť sa prehĺbila.

Tieto konflikty sa vyostrovali súbežne s poklesom životnej úrovne, s nárastom sociálnych problémov a rastom nezamestnanosti. Výbuchy nespokojnosti vznikli spontánne, na základe zhoršovania životných podmienok a narastajúceho počtu nových prisťahovalcov, v ktorých zostala ešte štipka národnej či kultúrnej identity. A tu vstúpil do problému faktor zvonka: Britský národný front, otvorene neofašistická organizácia, celoštátne málo významná, no v tejto rasovo a národnostne pestrej oblasti dobre usadená. Ukázalo sa, že aktivisti tejto organizácie čakali pred diskotékami ázijských mladých, začali po nich hádzať kamene, provokovali na každom kroku. Vo vypätej atmosfére bolo zjavné len jedno: bitkári sú bieli, nepriateľ je teda daný. Potýčky musela polícia potlačiť a tu sa hnev davu ihneď obrátil proti brutalite moci.

Tento scenár je pre tých, ktorých záujmom je rozdúchavanie nepokojov, vždy platný. Nebolo to inak ani v Anglicku. Policajt nerozlišuje - kto hádže kamene, toho treba polapiť, zmlátiť, odtiahnuť na strážnicu, zaregistrovať. A tak podstata problému sa nerieši: sociálne problémy prišelcov a starousadlíkov, hromadiaci sa hnev a nespokojnosť zostávajú tlejúcim ohniskom ďalších konfliktov, v ktorých sa snúbi primitívny chuliganizmus s rasizmom, pričom neorganizovanosť viac-menej asimilovaných menšín vo svojej nemohúcnosti vyústi do spontánnych pouličných bitiek. Takto asimilovaní Ázijci sa v Anglicku čoraz viac odcudzia prostrediu, v ktorom žijú a s ktorým chceli pôvodne splynúť.

Autor (1930) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama