Slovensko v siločiarach geopolitiky
V posledných rokoch možno u nás pozorovať menší boom literatúry faktu a diel venovaných slovenským i svetovým dejinám, najmä dejinám 20. storočia. Táto pozornosť je celkom pochopiteľná - výskumy, analýzy a hodnotenia tohto obdobia našej histórie donedávna najviac deformovali mimovedecké vplyvy.
Záujem slovenských občanov získať vedecké informácie a poznatky o tomto období našich dejín stimuloval úsilie slovenských historikov, ktorí sa v deväťdesiatych rokoch orientovali predovšetkým na odstránenie deformácií a bielych miest existujúcich v skúmaní a objasnení problematiky našich novodobých dejín.
Priekopnícke dielo
Medzi práce, ktorých cieľom bolo objasniť donedávna tabuizované či obchádzané témy našej histórie a prekonať ideologicky spôsobený schematizmus ich skúmania, opisu, interpretácie a hodnotenia, patrí aj obsiahly zborník Pohľady na slovenskú politiku (s podtitulom Geopolitika, slovenské národné rady, čechoslovakizmus), ktorý vyšiel vo vydavateľstve SAV Veda koncom roku 2000.
Zborník, na príprave ktorého sa podieľalo 34 popredných slovenských i českých historikov a politológov vedených Miroslavom Pekníkom, vznikol pod odbornou garanciou Politologického kabinetu SAV. Je rozčlenený do troch častí. Prvá, najrozsiahlejšia je venovaná analýze geopolitického postavenia Slovenska v strednej Európe, pričom jej autori venujú pozornosť najmä obdobiu po roku 1918. Druhá časť skúma vývoj slovenských národných rád od revolúcie v rokoch 1848/49 do vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a tretia sa venuje problematike slovensko-českých vzťahov, osobitne vývoju a osudom myšlienky jednotného československého národa.
Otázka geopolitického postavenia Slovenska v strednej Európe bola u nás pred rokom 1990 tabuizovaná. Analýzou tejto problematiky preto Pohľady na slovenskú politiku zohrávajú priekopnícku úlohu. Geopolitika je teóriou medzinárodnej politiky, ktorá vychádza z predpokladu, že vzťahy medzi národmi a štátmi i vývoj svetovej politiky ovplyvňuje aj geografický priestor, v ktorom sa odohrávajú.
Slabiny medzivojnového usporiadania
V našich novších dejinách zohrali geopolitické faktory významnú úlohu už vo vývoji národnej identity Slovákov v období národného obrodenia. Najvýznamnejšími geopolitickými faktormi boli už v tomto období susedstvo s maďarským národom a skutočnosť, že stredoeurópsky priestor (teda i územie Slovenska, resp. celého vtedajšieho Rakúsko-Uhorska) bol územím stretu geopolitických záujmov Nemecka a Ruska.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 Slovensko začalo strácať svoju pozíciu ekonomicky najvyspelejšej časti Uhorska v prospech Budapešti, kde sa na základe strategických politických rozhodnutí sústredil hlavný potenciál Uhorska. Obrannou reakciou Slovákov na jej diskriminačnú politiku bola ekonomická, kultúrna i politická spolupráca s Čechmi. Vzhľadom na rozdielnu ekonomickú silu a potenciál Čiech a Slovenska však bola i táto spolupráca poznačená množstvom problémov, ktoré pretrvali aj po rozpade Rakúsko-Uhorska a zrode ČSR.
Vznikom Československa a ďalších nástupníckych štátov po rakúsko-uhorskej monarchii sa radikálne zmenili - a politickými dohodami na medzivojnové obdobie fixovali - geopolitické pomery v strednej Európe. Na základe toho sa zmenilo i geopolitické postavenie Slovenska ako súčasti ČSR. Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami ukázalo slabiny novovytvoreného usporiadania strednej Európy prejavujúceho sa vo vzťahoch štátov vytvorených z Rakúsko-Uhorska, vo vzťahoch medzi národmi tvoriacimi obyvateľstvo týchto štátov, ako i vo vzťahoch medzi vtedajšími mocnosťami, ktoré mali o tento priestor strategický záujem.
ČSSR ako nárazníkový štát
Jedným z významných dôsledkov problematického geopolitického postavenia strednej Európy je i skutočnosť, že v tomto priestore - na rozdiel od západnej Európy - počas celého 20. storočia dominovali politické faktory nad ekonomickými zreteľmi a záujmami, resp. že aj ekonomické záujmy sa v ňom zväčša presadzovali politickými spôsobmi a prostriedkami.
Národnopolitické záujmy a spôsoby presadzovania ekonomických záujmov viedli k vyvolaniu krízy geopolitického usporiadania stredoeurópskeho priestoru a k hľadaniu nových riešení tohto problému. Jedným z návrhov bola i geopolitická koncepcia Milana Hodžu. V prvej polovici 40. rokov sa však do praxe zavádzal najmä nacistický projekt "Novej Európy" a predstavy horthyovcov o novom územnom usporiadaní strednej Európy.
Po Druhej svetovej vojne sa Československo na základe dohôd víťazných mocností a následnej "sovietizácie" strednej Európy stalo tzv. nárazníkovým štátom slúžiacim na vojenské zabezpečenie západnej hranice východného bloku. Slovensko tvorilo strategicky dôležitú tylovú oblasť čs. armády slúžiacu na prepojenie so ZSSR v rámci systému vojenskej a hospodárskej spolupráce štátov tohto bloku, politicky riadeného z Moskvy na základe geopolitických a vojensko-strategických záujmov ZSSR.
Vedecky fundované odpovede
Po rozpade socialistického tábora a zániku bipolárneho sveta získali geopolitické aspekty nášho vývoja osobitnú dôležitosť. Hľadanie identity stredoeurópskeho priestoru sa stalo významnou súčasťou úvah politológov, historikov, teoretikov, no i činnosti politikov, kde treba spomenúť aspoň vytvorenie tzv. Višegrádskej štvorky. Hľadanie a tvorba nového geopolitického vymedzenia strednej Európy nie sú, samozrejme, ani dnes zavŕšené. Ide o dlhodobý proces, aspoň ak platí, že toto vymedzenie sa vytvára ako vedľajší produkt usporiadania celej Európy.
Tím politológov a historikov, ktorý tieto problémy analyzoval, tvorili takí renomovaní autori, ako sú A. Ort, R. Holec, M. Hronský, B. Ferenčuhová, L. Deák, M. Fabricius, A. Duleba, J. Kiss, Ľ. Lipták, J. Fabian, J. Štaigl, O. Krejčí a ďalší. Na historicko-politologickej analýze problematiky slovenských národných rád a čechoslovakizmu sa okrem uvedených autorov podieľali aj J. Hučko, J. Jablonický, M. Šimunič, M. Barnovský, J. Uher, N. Kmeť, Z. Urban a ďalší. Podarilo sa im vytvoriť dielo, ktoré prináša odborníkom i laikom zaujímajúcim sa o históriu i súčasnosť svojho národa a štátu vedecky fundované odpovede na otázky týkajúce sa donedávna nedostatočne preskúmaných, vysvetlených a zhodnotených stránok našich dejín, no i súčasnosti.
Autor (1955) je sociológ
