Reklama
Reklama

Fluidum historickej jesene

Generálmajor Belo Kubica sa narodil 7. októbra 1914 v Osuskom. Od roku 1937 bol príslušník čs. a slovenskej armády. Do dejín sa zapísal aj ako organizátor príprav ozbrojeného povstania na letisku Tri Duby a jeho veliteľ. Od novembra 1944 bol príslušník Prvej čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR a v nej zástupca veliteľa bombardovacieho pluku.
Počet zobrazení: 780

Generálmajor Belo Kubica sa narodil 7. októbra 1914 v Osuskom. Od roku 1937 bol príslušník čs. a slovenskej armády. Do dejín sa zapísal aj ako organizátor príprav ozbrojeného povstania na letisku Tri Duby a jeho veliteľ. Od novembra 1944 bol príslušník Prvej čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR a v nej zástupca veliteľa bombardovacieho pluku.

V rokoch 1951 až 1958 pôsobil ako zakladateľ a dekan Leteckej fakulty Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne. Iróniou je, že ho obvinili z buržoázneho nacionalizmu a preložili do zálohy ako jedného z najvzdelanejších organizátorov čs. letectva. Aj taký bol osud jedného z príslušníkov tzv. východného letectva (do 400 vojakov). Tzv. západní letci museli prekonať strastiplnú cestu plnú perzekúcií a väzenia. V leteckej bitke o Veľkú Britániu padlo 480 a zajatých bolo 51 príslušníkov čs. letectva.

Predčasne do penzie

Bela Kubicu po odchode z armády prichýlil jeho priateľ z detstva Štefan Šebesta, riaditeľ Hydroprojektu v Bratislave. Predčasne penzionovaný generál sa vypracoval na riaditeľa odboru civilného letectva na ministerstve dopravy a spojov. Zaslúžil sa o vybudovanie zložiek a orgánov, potrebných na prechod civilného letectva na Slovensko. Absolvoval niekoľko dôstojníckych škôl, je nositeľom mnohých vyznamenaní. Býva v Bratislave, je ženatá a neustále činný na rozličných spomienkových podujatiach.

Novodobá história slovenského letectva sa začala písať v máji 1991, keď na letisko Sliač - predtým Tri Duby - prileteli prvé bojové stroje z Českej republiky. Po rozdelení federálneho letectva v pomere 2:1 pribudli ďalšie stroje z Čiech a postupne, za cenu odriekania a osobných obetí, sťahovali sa na Slovensko letci a pozemný personál. Domovom sa im stali letiská v Piešťanoch, Kuchyni, na Sliači, v Prešove a Košiciach. Tretí zbor letectva a protivzdušnej obrany sa usadil vo Zvolene, jeho 31. letecká základňa na Sliači. Práve tu, počas osláv okrúhleho výročia Slovenského národného povstania som pobudol tri dni so skupinou leteckých veteránov, ktorým sa napriek podlomenému zdraviu či nástrahám povojnového osudu podarilo dožiť dnešných čias. Napriek ôsmim krížikom zavanulo z nich neopakovateľné fluidum ich mladosti - jesene 1944. Medzi hosťami osláv neboli len Slováci a Česi, ale aj Francúzi, Rusi a desiatka amerických letcov.

Všetci prekypovali spomienkami a mňa čakalo prekvapenie v podobe vynikajúcej pamäti protagonistu, o ktorom bude reč. Odborne dokonalé, vojensky presné definície, iba usilujúc sa o úspornosť sme občas siahli aj do memoárovej knižky generála Bela Kubicu. Zo šera postupného zabudnutia sa vynárajú fakty, ktoré budú zaujímavé hádam aj pre súčasné generácie.

Na sovietskom bombardéri pred Linbergom

Československé vojenské letectvo bolo v štyridsiatych rokoch organizované do šiestich plukov a štyroch samostatných letiek. Každý pluk ich mal 9 až 12 a každá letka disponovala dvanástimi a viac lietadlami. Naše letectvo malo vtedy okolo 50 letiek a približne 700 lietadiel. Pre porovnanie - vtedajší pluk sa rovnal sile povojnovej divízie. Bola to teda slušná bojová sila.

"Hneď po skončení štúdia v leteckom aplikačnom kurze ma zaradili k šiestemu bombardovaciemu pluku v Prahe- Kbeloch," spomína si generál Kubica. "Lietadlový park sa modernizoval už v prvej polovici roku 1938, keď štyri letky nášho pluku a dve letky piateho pluku boli prezbrojené a vybavené sovietskymi lietadlami SB-2 s naším označením B-71. Ukázalo sa, že československí letci sú výborne pripravení a odhodlaní brániť republiku i za cenu najťažších obetí."

Presvedčil sa o tom aj známy americký letec Charles Linberg, ktorý sa na ceste z Moskvy zastavil na Kbeloch. Jeho pronemecké zmýšľanie bolo už vtedy dobre známe, doslova z neho vyžarovalo. Pochyboval, či vôbec naši vojaci vedia lietať, a či nie sú nejakí divosi. Belo Kubica dostal za úlohu predviesť mu trojčlenný roj bombardérov B-71 pri bojovom nálete. Cieľ predstavovala plachta uprostred letiska. Celý manéver sa vydaril a Linbergovi neostalo nič iné, ako im vyjadriť uznanie.

Železné kríže len tak pršali

V roku 1939 už bolo jasné, že sa v Bratislave začnú rozhovory o prípravách Slovenskej armády do vojny proti Poľsku. Pravdou zostalo, že podplukovník Ján Imro odmietol prevziať velenie v tejto vojne. Ťaženie proti severnému susedovi sa začalo 1. septembra 1939 a smutné je, že sa na ňom podieľali aj slovenskí piloti - dvanásta pozorovacia letka dovtedy dislokovaná v Spišskej Novej Vsi a trinásta stíhacia letka z Piešťan. Na letisku Tri Duby zostala prvá letka, ktorej veliteľom bol práve Kubica. Dodnes nevie, prečo sa na bojoch nezúčastnila. Skončili sa podľa očakávania - veď západní spojenci nechali Poľsko, aby samé bojovalo proti nemeckej mašinérii.

"Víťazstvo sa na Slovensku hlučne oslavovalo," pokračuje generál. "Vyznamenania len tak lietali. Odmeny dostali aj tí, čo doma za pecou sedeli. Nepochybujem o tom, že neskôr mnohí ľutovali, že sa hrnuli za pochybnou popularitou. Museli veru dlho vysvetľovať, ako prišli k železným krížom, ak sa to vôbec dá nejako rozumne vysvetliť. Naše letectvo bolo vtedy organizované podľa vzoru nemeckej Luftwaffe. Na jar 1940 ma odvelili od prvej letky a prevzal som velenie tretej v Nitre."

Preskočíme však niekoľko rokov a dostávame sa do dní pred Povstaním, v ktorom letci zohrávali jednu z rozhodujúcich úloh. Pôsobenie tejto zložky Slovenskej armády je v súčasnosti stredobodom pozornosti a niekedy aj terčom skreslených informácií.

"Začiatkom roka 1944 odvelili zástupcu veliteľa leteckej školy stotníka Kollára do Piešťan za veliteľa novej letky, vyzbrojenej lietadlami typu Junkers 87, známych strmhlavých bombardérov Stuka. Mňa menovali za zástupcu veliteľa školy. Stal som sa aj hlavným redaktorom časopisu Vzlet. Koncom júna si ma môj nadriadený, major Ondrej Ďumbala zavolal na veliteľstvo, aby mi oznámil, že nás čaká podplukovník Ján Golian. Ten sa ma v prítomnosti majora Júliusa Nosku opýtal, či by som nechcel prevziať velenie nad letiskom Tri Duby v prípade ozbrojeného vystúpenia proti Nemcom. Nosko mi stručne a po vojensky vysvetlil, čo ma čaká a čo neminie. Samozrejme, celá akcia bola prísne tajná a keď sa vraj dostanem do nepríjemností, iba veľmi ťažko mi niekto pomôže. Neskôr som sa zoznámil s plánmi na obranu letiska, skontroloval som počty zbraní a streliva, zásoby náhradných dielov a techniky i pohonných hmôt."

Prvé dni Povstania

Nastal prvý povstalecký deň. Letecká škola mala len desať až dvanásť lietadiel, ktoré sa mohli nasadiť do boja. Ostatných 60 slúžilo na elementárny a pokračovací výcvik. Letku preto premenovali na kombinovanú. Pre lietadlá starej, československej výroby mali dostatok streliva aj munície. Horšie to vyzeralo so strelivom pre nemecké stíhačky Me-109. Podzemný sklad so štvrť miliónmi litrami benzínu bol plný. Dospeli k názoru, že letisko je schopné prijať ďalšie lietadlá, ktoré by povstalecká armáda potrebovala. Slovenské letectvo vtedy disponovalo jednou pozorovacou letkou s dvanástimi lietadlami v Spišskej Novej Vsi, jednou výzvednou letkou so šiestimi lietadlami FW-189, jednou stíhacou letkou so šiestimi B-534 a šiestimi Me-109. Na letisku v Piešťanoch dislokovali ešte dve letky, jednu stíhaciu s letúnmi B-534 a Me-109, druhá sa prezbrojovala na Ju-87, známe ako Stuky. V Poprade bola jedna bombardovacia letka. Generál Kubica ďalej vysvetľuje:

"Čakali sme, že z tohto počtu lietadiel môže na Tri Duby priletieť aspoň 30 lietadiel z prešovskej skupiny. Jej 41 lietadiel, na prasknutie obsadených lietajúcim aj technickým personálom preletelo východný front, pozemný personál Nemci odzbrojili. Niekoľkým sa podarilo pristáť vo Ľvove, no podstatná časť skončila na šírych pláňach Ukrajiny. Veliteľ sovietskej vzdušnej armády generálplukovník Stepan Akimovič Krasovskij nečakal na pokyny a nariadil, aby naši letci začali s výcvikom čím skôr. Koncom septembra 1944 sa tak aj stalo. Sformovali sa dve letky - jedna stíhacia vybavená lietadlami La-5 a druhá letka bitevníkov s lietadlami Il-2.

Sami letci čakali, že po tomto výcviku odletia na Slovensko. Žiaľ, želanie je jedna vec, realita druhá, oveľa zložitejšia. Preletieť na Tri Duby sa ako tak dalo, no čo ďalej? Absolvovali veľmi krátky, nenáročný výcvik, len na zbežné precvičenie. Tu však išlo o iné. Členitý terén stredného Slovenska, jesenné počasie, paľba protilietadlových prostriedkov, nemeckí stíhači, zásobovanie strelivom, bombami, raketami, náhradnými dielmi... Faktom zostáva, že sa na odlet na Slovensko pripravoval tucet lietadiel typu La-5 a dvanásť lietadiel Il-2. Napokon k nám priletel na poľné letisko v Zolnej prvý stíhací pluk Prvej zmiešanej divízie v ZSSR, ktorý bol veľkou posilou pre našu kombinovanú letku. Tvorilo ho 20 pilotov, zväčša českej národnosti, vycvičených vo Veľkej Británii."

Prilietajú spojenci

Dodnes panujú veľké nepresnosti o prílete spojeneckých lietadiel na Tri Duby. V noci zo 4. na 5. septembra priletelo Il-2 do Zvolena a po hodinovom krúžení, keď dostalo súhlas hlavného štábu partizánov v Kyjeve, konečne pristálo a priviezlo Karola Šmidkeho a ppkl. Mikuláša Ferjenčíka, ktorí mali pôvodne vyskočiť padákmi. Žiaľ, sovietske orgány neboli informované o situácii na Troch Duboch. Nevedeli, že letisko je v rukách povstalcov a že na ňom môžu pristávať spojenecké lietadlá. Neskoršie priletel plukovník Boris Fjodorovič Čirskov, priviezol so sebou rádiomaják. Priletel na našom lietadle FW-189, aby pripravil prvé pristátia ruských lietadiel. Dovtedy sa uskutočňovala sovietska pomoc na padákoch a trvala od 8. do 16. septembra. Čirskov si za spolupracovníka vybral rotmajstra Slivku.

"V podmienkach nášho letiska sa odohrala vynikajúca letecká operácia - preprava Druhej československej samostatnej paradesantnej brigády. Zabezpečovali ju dva letecké zbory sovietskeho diaľkového letectva. Uskutočnili 1199 vzletov, počas ktorých dopravili na Slovensko okolo 2000 príslušníkov brigády, do 700 ton bojového materiálu a odviezli takmer 800 ranených, ale aj žien a detí. Osem lietadiel, žiaľ, havarovalo," hovorí generál Kubica.

Niektorí účastníci Povstania uvádzajú, že šesť amerických lietajúcich pevností priletelo 7. októbra 1944. Podľa neho je tento údaj nepresný. Prileteli už koncom septembra. Prvé dve odviezli zachránených amerických pilotov. Pri druhom lete pristálo šesť lietadiel typu B-17 a ako pod spodnou vrstvou mrakov narátal, sprevádzalo ich 27 stíhačov typu F-50 Mustang. Jeden zo skupiny sa odpojil a pristával z južného smeru. Ostruhou sa dotkol cesty pri hradskej a havaroval, pričom sa pilot vážne zranil. Druhý Mustang vyroloval až k hlavnému hangáru, kde napokon zastavil.

Fľaša slivovice pre Američana

Po krátkom čase pristálo šesť lietajúcich pevností, no nik z nich nevystupoval. Strelci ostali vo svojich vežiach. Okrem veliteľa, vysokého, štíhleho plukovníka, ktorý sa ráznym krokom vydal k slovenským povstalcom.

"Dohodnúť sa s ním bolo veľmi ťažké," spomína si generál, "ale medzi Američanmi bol letec, ktorý ako-tak vedel po slovensky a naše komunikovanie nám podstatne uľahčil. Netrvalo dlho a prišiel plukovník Golian so svojou družinou. Ako ináč, patrilo sa hostí ponúknuť niečím, najlepšie pohárikom slivovice. Keď americký plukovník odchádzal, nezabudol náš drúnok pochváliť a zvyšok slivovice si zobral so sebou. Kým sme takto družne debatovali, personál vykladal z lietadiel materiál - bazuky, malé protitankové rakety, samopaly, zimný výstroj a tak ďalej."

Nastal čas odchodu. Jedno z lietadiel sa pri rolovaní odklonilo z určeného smeru a zaborilo sa do mäkkej pôdy. Asi o hodinu ho pomocou techniky vytiahli. Keďže stíhači vo vzduchu už nemali dostatok paliva, veliteľ - plukovník im dal príkaz, aby odleteli bez neho. On vraj počká, kým bude jeho lietadlo schopné pokračovať v lete. Bolo to medzi 22. a 25. septembrom 1944. Siedmeho októbra, keď mal Belo Kubica narodeniny, odletel do Sovietskeho zväzu. No to je už iná história.

Autor (1933) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama