Veľký kšeft menom 500 bytov

Lokalita 500 bytov v blízkosti autobusovej stanice Mlynské Nivy dráždila zmysly podnikavcov vo viacerých obdobiach. Relatívne tiché, zeleňou obklopené prostredie na rozhraní prvého a druhého bratislavského obvodu, nízkopodlažné tehlové domy s priestrannými bytmi poskytujú- cimi pokojné bývanie blízko centra, slušne vybudovaná infraštruktúra - to všetko zvyšovalo jej hodnotu.

Jednou zo socialistických ideí, ktorá sa neuskutočnila vďaka jednotnému odporu obyvateľov, bolo vysťahovať užívateľov 500 bytov, poskytnúť im náhradné bývanie, následne zrekonštruovať domy a tak zabezpečiť kvalitné bývanie pre diplomatických pracovníkov.

Rozdeľuj a panuj

Deväťdesiate roky sú pre toto sídlisko poznačené silnejúcim tlakom lobistickej skupiny pri Bytovom podniku Bratislava II. Jej záujmom je vybudovať nové byty v povalových priestoroch nízkopodlažných, staticky vyhovujúcich domov. Miestne zastupiteľstvo, ktorého poslancami sú aj niektorí aktéri uvedenej výstavby, si osvojuje uvedenú myšlienku a v uznesení č. 316/XIII z roku 1996 "súhlasí so zaradením vostavieb podkrovných bytov na sídlisku 500 bytov - Nivy do rozvojového programu MČ Bratislava - Ružinov a s vyčlenením povalových priestorov na sídlisku 500 bytov v rozsahu vydaného územného rozhodnutia k pripravovanej investičnej akcii z ich prevodu (predaja)". Zároveň poveruje Ing. Františka Moravčíka, vtedajšieho riaditeľa Bytového podniku Ružinov, "zabezpečiť postupné budovanie vostavieb podkrovných bytov na sídlisku 500 bytov - Nivy". Celá investičná akcia sa má uskutočniť postupne, so začatím realizácie v roku 1996 a plánovaným ukončením v roku 1998. Išlo o 87 nových bytových jednotiek. BP malo výstavbu realizovať formou individuálneho investorstva vybraných žiadateľov.

Na búrlivých stretnutiach s občanmi uvedenej lokality zástupcovia BP a MČ Ružinov zdôrazňujú, že medzi žiadateľmi o uvedené podkrovné byty budú mať prednosť užívatelia 500 bytov a ich rodinní príslušníci.

Stanoviská obyvateľov uvedenej lokality sa radikálne polarizujú. Občania sa rozdeľujú na tých, čo výstavbu podporujú, lebo majú záujem o novovzniknuté byty najmä pre svoje deti, a tých, čo vystupujú zásadne proti, pretože vo výstavbe vidia ohrozenie pokojného bývania a zhoršenie kvality životného prostredia.

Protizákonné rozhodnutia

Napriek masívnemu odporu väčšiny obyvateľov sídliska, BP Ružinov vypracováva zoznamy záujemcov, v rokovaniach s nimi pripravuje zmluvy o "vstavbách". Nezaháľa ani zastupiteľstvo MČ Ružinov a uzneseniami č. 508/XXI z 24. júna 1997 a 556/XXII z 30. septembra 1997 schvaľuje prevod vlastníctva spoločných priestorov (rozumej povalových priestorov) domov v 500 bytoch do vlastníctva BP Bratislava - Ružinov, a to bez súhlasu vlastníka uvedených priestorov, ktorým je hlavné mesto SR. Následne ružinovský starosta Richard Volek žiada vtedajšieho primátora Bratislavy Petra Kresánka o delegovanie právomoci na podpisovanie zmlúv o vstavbách v mene vlastníka (hlavné mesto) na starostu MČ Ružinov, teda na seba.

V liste z 10. novembra 1997 odpovedá primátor starostovi: "Nie je mi známe, že by hlavné mesto vydalo predchádzajúci súhlas na prevod vlastníctva tohto majetku hlavného mesta (podkrovné priestory 500 bytov - pozn. autorky), ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre každý prevod nehnuteľného majetku z vlastníctva hlavného mesta. Som toho názoru, že tento prevod vlastníctva je v rozpore s ustanoveniami zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona NR SR č. 151/1995 Z. z., konkrétne s ustanoveniami paragrafu 19, v ktorých sa určuje, že spoločné priestory sa prevádzajú do vlastníctva iba spolu s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sa v predmetnom dome nachádzajú, ak sa vlastníci nedohodnú inak. Vážený pán starosta, dovoľujem si Vás požiadať, aby ste vykonali všetky nevyhnutné opatrenia na zrušenie predmetných uznesení alebo ich korekciu. Zároveň Vás žiadam, aby ste mi zaslali do 12. 12. 1997 informáciu o spôsobe vyriešenia dlhotrvajúceho sporu týkajúceho sa zámeru Vašej mestskej časti uskutočniť nadstavby na predmetných obytných domoch."

Prekvapujúci obrat exprimátora

V tomto čase má už väčšina obyvateľov 500 bytov podané žiadosti o odkúpenie nájomných bytov do osobného vlastníctva. Zdá sa, že projekt Vstavby bytov do podkroví v lokalite 500 bytov - Nivy je ohrozený. Starosta Volek však píše primátorovi ďalší list. Dôvodí mierou rozpracovanosti celej akcie, lobistická skupina okolo BP Ružinov rovnako aktívne meria cestu na magistrát hlavného mesta.

Výsledkom je radikálna zmena rozhodnutia primátora Kresánka, ktorý v liste z 27. januára 1998 Volekovi píše: "Výhrady hlavného mesta voči právnej forme realizácie Vášho zámeru vstavby bytov do podkroví v obytnom súbore 500 bytov ste svojím listom úplne nerozptýlili. Beriem však do úvahy mieru rozpracovanosti celej akcie a súhlasím s prevodom vlastníctva prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a zariadeniach domov, ich príslušenstve a prislúchajúcich podielov na zastavaných a priľahlých pozemkoch pre domy (nasleduje výpočet jednotlivých ulíc a čísel domov - pozn. autorky) do vlastníctva Bytového podniku mestskej časti Bratislava - Ružinov za účelom vstavby bytov do podkroví týchto domov formou zmlúv o vstavbe bytov za predpokladu neporušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa k danej veci vzťahujú."

V podmienkach, ktorými primátor vymedzuje svoj súhlas, sú aj body, podľa ktorých "výnos z prevodu vlastníctva bude príjmom fondu rozvoja bývania mestskej časti a podiel na výnose z prevodu vlastníctva prislúchajúcich podielov na zastavaných a priľahlých pozemkoch bude príjmom hlavného mesta v súlade s príslušnými ustanoveniami Štatútu hlavného mesta".

Hoci mesto ústami primátora tlmočí svoje pochybnosti o právnej čistote uvedenej formy výstavby, zastupiteľstvo MČ Ružinov sa už touto stránkou veci nezaoberá. Čosi vyše roka po druhom Kresánkovom rozhodnutí predkladá obyvateľom 500 bytov zmluvy o prevode vlastníctva bytov, v ktorých v bode 6, čl. IX Osobitné ustanovenia, ich núti akceptovať skutočnosť, že "povalové priestory a časť suterénnych priestorov a k nim prislúchajúce podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu boli na základe uznesenia Miestneho zastupiteľsva m. č. Ružinov a súhlasu primátora zo dňa 27. 1. 1998 prevedené do vlastníctva Bytového podniku m. č. Ružinov".

Obyvatelia sa odvolávajú na znenie zákona (uvedené v prvom Kresánkovom rozhodnutí), no napokon zmluvy o prevode bytov do svojho vlastníctva podpíšu. Nad hlavami im visí niekoľkokrát opakované upozornenie, že si v budúcnosti budú obecné byty odkupovať už za trhovú cenu. Najprv teda podpíšu vystrašení dôchodcovia, potom ostatní. Týmto podpisom zmlúv o prevode vlastníctva bytov sa de facto zriekajú oprávneného nároku na spoločné povalové a časť pivničných priestorov.

Výstavba sa môže začať

Počas rokov 1998 a 1999 získava BP Ružinov stavebné povolenia na realizáciu prestavby podkroví na byty. Pritom je zaujímavé, že v liste vlastníctva jednotlivých objektov sa bytový podnik uvádza ako vlastník nulového vlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domov a rovnako aj jeho spoluvlastnícky podiel k pozemkom sa rovná nule. V liste vlastníctva jednotlivých objektov sa BP nachádza nie z dôvodu vlastníckeho vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam, ale na základe Protokolu o zverení majetku z 1. júna 1992, s právom nadobudnúť vlastníctvo k vybudovaným bytom dňom právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Je teda otázne, na základe akého vlastníckeho vzťahu BP k objektom sa vydali stavebné povolenia.

Zdalo by sa, že nič už nemôže zastaviť odštartovanie výstavby podkrovných bytov, zahrnutej do rozvojového programu MČ Ružinov. Nik však nečaká, že získanie stavebných povolení bude jediným cieľom BP, no nie už prostriedkom na skutočnú výstavbu. Koncom roku 1999 BP ohlási totiž svoju likvidáciu. Nástupnícka organizácia Prvá ružinovská spoločnosť síce preberie od BP Ružinov správcovstvo bytov od 1. decembra 1999, no výstavba podkrovných bytov už do jej kompentencií nespadá. BP Ružinov sa má zrušiť k 31. decembru 1999, pričom tesne pred týmto dátumom, 15. decembra - zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností - prevádza BP, zastúpený Ing. Petrom Jurigom, povereným vykonávaním funkcie riaditeľa, všetky práva a povinnosti v súvislosti s výstavbou väčšiny podkrovných bytov (ide o 56 podkrovných bytov v 16 obytných domoch) na firmu BONUS LM, s. r. o. Za zabezpečenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vstavieb 56 bytov zaplatí táto firma Bytovému podniku Ružinov 366 000 Sk.

V osobitných ustanoveniach zmluvy BONUS LM nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu BP previesť svoje práva a povinnosti na tretiu osobu. Ale stane sa tak. So súhlasom a posvätením opäť Bytového podniku Ružinov. BONUS LM, s. r. o., ktorej jedinou spoločníčkou je Mgr. Lýdia Bičanová (predmet činnosti: nákup a predaj tovaru, reklamná a propagačná činnosť, sprostredkovateľská činnosť), je len krátkodobým vlastníkom stavebných povolení na výstavbu podkrovných bytov, prestupnou stanicou na ceste k ziskom z uvedených podkroví.

Záhadná nielen magistra

Mgr. Bičanová, osoba blízka úzkemu kruhu vedenia Bytového podniku, uvádza v obchodnom registri ako sídlo svojej firmy adresu totožnú so sídlom BP - Mlynské nivy č. 61. Na tejto adrese ju však nenájdete. Bývalí pracovníci BP, teraz zamestnanci prvej Ružinovskej spoločnosti, si na ňu spomínajú ako na milú pani, ktorá sa zaoberala predajom textilného tovaru. Z akého dôvodu sa práve ona stáva takmer výlučným nástupcom realizácie rozvojového programu miestnej časti Ružinov, je záhadné.

Rovnako záhadná je aj skutočnosť, prečo nástupnícka organizácia nepreberá po BP aj jeho investičné aktivity a transparentne nerealizuje výstavbu podkrovných bytov. Zaujímavá je aj otázka, prečo sa s firmou BONUS LM nedá oficiálnou cestou skontaktovať, prečo opúšťa svoje sídlo v rovnakom čase, v ktorom sa presídľuje z Mlynských nív na ulicu Planét úzky okruh pracovníkov bytového podniku, ktorý - ako sa ukazuje - nezanikol v plnej miere, ale jeho aktivity sa (okrem dopracovania vyúčtovaní za rok 1999) sústreďujú najmä na postupovanie práv na výstavbu podkrovných bytov na iné subjekty. Rovnako záhadným javom je aj fakt, že dlhoročné úsilie na ceste za získaním stavebných povolení na výstavbu bytov nie je korunované prirodzene vyplývajúcou investičnou akciou, ale rýchlou distribúciou týchto povolení prostredníctvom BONUSU LM tretím osobám.

So súhlasom BP Ružinov, ktorý si ako tretia strana dokonca nárokuje podpisovať zmluvy medzi BONUSOM LM a ďalšími firmami, ktorým sa postupujú práva na výstavbu, prevádza začiatkom roka 2001 magistra Bičanová stavebné povolenia spolu so všetkými právami a povinnosťami v súvislosti s výstavbou podkroví v 500 bytoch na tretie osoby: eseročky a realitné kancelárie. Prevody podkroví v jednotlivých domoch sa realizujú za niekoľko desiatok tisíc korún, ale (a tu sa začína črtať azda zmysel prestupnej stanice) za sprostredkovanie týchto prevodov platia tretie osoby miliónové sumy.

Zisky, zisky, zisky

Jeden z konateľov nástupníckej firmy, ktorý si neželá byť menovaný, na otázku, či mu miliónové sumy za odstupné nepredražia výstavbu bytov do takej miery, že sa stanú nepredajnými, odpovedal: "Verím, že pri ich predaji za trhové ceny budem stále ziskový. Inak by som do toho, samozrejme, nešiel. Aj keď najväčšiu smotanu na tomto zákusku už zlízal niekto iný."

Odborníci na trhu s realitami odhadujú zisk z transakcií okolo postupovania a preberania práv a povinností v lokalite 500 bytov na niekoľko desiatok miliónov korún. Tie však nebudú príjmom fondu rozvoja bývania MČ Ružinov, ani hlavného mesta, ako zaviazal miestne zastupiteľstvo Ružinov a BP na začiatku tohto príbehu bývalý primátor Kresánek. Skončia zrejme v súkromných vreckách ľudí, ktorí sa roky skrývali za rozvojový program mestskej časti, no v širšej perspektíve za ním videli len svoje osobné finančné záujmy.

Viacerí poslanci miestneho zastupiteľstva, starosta Ružinova, pracovníci miestneho odboru životného prostredia, realitné kancelárie, zasvätení úradníci magistrátu vedia, že v 500 bytoch beží veľký kšeft v medziach zákona. No akosi zabúdajú na to, že pôvodne malo ísť o rozvojový program MČ Ružinov, nie o lukratívny rozpredaj majetku štátu. A už vonkoncom nie o naplnenie súkromných vreciek. V 500 bytoch čoskoro vypukne hromadná nekoordinovaná výstavba. Nebude však už mať nič spoločné s BP Ružinov, ktorý majú v týchto dňoch definitívne zrušiť. Napokon, svoju úlohu si už splnil.

Autorka (1952) je publicistka