Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 14.

Lotyšsko
Počet zobrazení: 370

Lotyšsko

V krajine žije 2,517 mil. obyvateľov. 56,65 % obyvateľov tvoria Lotyši, asi tretinu Rusi, 4,33 % Bielorusi, 2,73 % Ukrajinci, 2,58 % Poliaci, 1,3 % Litovčania. Väčšina obyvateľstva (55 %) sa hlási k luteránom, väčšie zastúpenie majú aj pravoslávni (9 %) a rímski katolíci (24 %).

Po vyhlásení suverenity 21. 8. 1991 prijalo Lotyšsko sporné zákony diskriminujúce etnické menšiny. Výrazná väčšina ruského obyvateľstva nespĺňala kritériá na udelenie občianstva a nemohla voliť do parlamentu. Referendum z októbra 1998 pod tlakom EÚ čiastočne zliberalizovalo zákon o občianstve. Prvé postsovietske voľby sa uskutočnili až v roku 1993. Od roku 1998 vládne koalícia pravého stredu (TB, TP a LC).

Lotyšsko je parlamentnou republikou. Hlava štátu musí byť občanom Lotyšska a dovŕšiť vek 40 rokov. Volí ho parlament nadpolovičnou väčšinou na štvorročné obdobie, a to najviac na dve volebné obdobia. Všetky jeho akty podliehajú kontrasignácii predsedu vlády alebo rezortného ministra, ktorí nesú zodpovednosť za toto rozhodnutie a jeho implementáciu. Má zákonodarnú iniciatívu a právo rozpustiť parlament pod podmienkou, že tento krok schválilo celonárodné referendum. Ak jeho úsilie rozpustiť najvyšší zákonodarný zbor nepodporí nadpolovičná väčšina občanov, musí podať demisiu. Prezidentkou je od roku 1999 bezpartajná, konzervatívne orientovaná Vaira Vike-Freibergaová.

K pravici a pravému stredu politickej scény patrí TP (Ľudová strana) presadzujúca otvorenú ekonomiku, má blízke vzťahy aj s ruským kapitálom. JP (Nová strana) vznikla z iniciatívy podnikateľov a orientuje sa najmä na Škandináviu. K umierneným nacionalistom sa radí ATB (Združenie Vlasť a sloboda), ktoré vzniklo z antikomunisticky orientovaných skupín spolupracujúcich v disente. Protiruské ATB je za radikálnu hospodársku reformu, výlučnú orientáciu na Západ, vstup krajiny do NATO a EÚ. LNNK (Lotyšská národná konzervatívna strana) zdôrazňuje radikálnu hospodársku reformu podľa liberálnych predstáv.

Ľavoliberálna LC (Lotyšská cesta) vznikla z bývalého LTF (Lotyšského ľudového frontu). Zakladali ju bývalí vysoko postavení komunisti, ale aj emigrantské skupiny. LDDP (Lotyšská demokratická strana práce) vznikla transformáciou komunistickej strany a v roku 1995 sa premenovala na LSDP (Lotyšskú sociálnodemokratickú stranu). V roku 1989 bola obnovená stará LSDSP (Lotyšská sociálnodemokratická robotnícka strana), no po prepade vo voľbách v roku 1993 vytvorila najskôr s LSDP a neskôr aj s malými ľavicovými skupinami volebné spojenectvo LSDA (Sociálnodemokratický zväz). TSP (Strana ľudovej jednoty) vznikla na báze postkomunistického zoskupenia SLAT (Jednota pre Lotyšsko - Obroda národného hospodárstva). Predstavuje ľavý stred a má značnú podporu medzi ruským obyvateľstvom. LSP (Socialistická strana Lotyšska) vznikla premenou postkomunistickej ľavostredovej strany L (Rovnoprávnosť). Jej programom sú ľavicové hodnoty a obrana práv ruskej menšiny.

Zo zaniknutých a mimoparlamentných strán spomeňme TKL-ZP (Hnutie pre Lotyšsko - Siegeristova strana) pravicovonacionalistického populistu Joachima Siegerista, ďalej k nemeckej CDU sa hlásiaci LKDS (Kresťansko-demokratický zväz Lotyšska), či LZP (Lotyšskú stranu zelených), ktorá je najpravicovejšou stranou medzi európskymi ekológmi. Väčšinu členstva DPS (Demokratickej strany Hospodár) tvoria postkomunisti. V r. 1995 sa stala najsilnejšou stranu. Hlasy získala vďaka ľavicovému populizmu a sľubom vyčistiť krajinu od kriminálnych živlov. Po roku 1998 sa dostala na okraj politickej arény. Aj LVP (Stranu lotyšskej jednoty) založili postkomunisti. Od konca r. 1996 začal jej vplyv upadať.

Lotyšský snem má 100 členov volených na pomernom princípe spravidla raz za 3 roky. Hranica pre vstup do parlamentu je 5 % hlasov. Po voľbách z októbra 1998 sú mandáty rozdelené takto: TP 24, LC 21, TSP 17, LSD/SP 14, LNKP 16, JP 8.

Luxembursko

Zo 429 100 obyvateľov 69,7 % tvoria Luxemburčania, 5 % Taliani, 3,4 % Francúzi, 2,5 % Belgičania, 2,2 % Nemci. 94,9 % ľudí sa hlási k rímskym katolíkom, 1 % k protestantom. Krajina je kniežatstvom, na čele s veľkovojvodom Jeanom. V súčasnosti vládne koalícia kresťanských demokratov a socialistov. Premiérom je Jean-Claude Juncker (CSV).

Medzi najsilnejšie politické strany patrí PCS-CSV (Kresťanskosociálna ľudová strana), ktorá od konca Prvej svetovej vojny vyhrala, až na rok 1964, všetky voľby. Liberálno-centristická PD (Demokratická strana) bola založená v roku 1945 na báze hnutia odporu proti fašizmu. Nadviazala na tradíciu radikálnych liberálov. POSL (Luxemburská socialistická robotnícka strana) od konca Prvej svetovej vojny končí vo voľbách pravidelne na druhom mieste, s výnimkou r. 1964, keď dosiahla prvenstvo. AK (Výbor pre demokraciu a práva penzistov) združuje penzistov a v Európe predstavuje najsilnejšiu seniorskú stranu. PCL (Luxemburská komunistická strana) vznikla v roku 1921 odštiepením radikálneho krídla v POSL. Najväčší úspech dosiahla v r. 1968 (13,1 % hlasov). Aktívne volebné právo majú občania po zavŕšení 18. roku, pasívne starší ako 21 rokov. Neúčasť vo voľbách sa sankcionuje pokutou. Jednokomorový parlament má 60 členov, ktorí sa volia pomerným princípom raz za 5 rokov. Štátna rada má 21 členov, ktorých menuje veľkovojvoda. Jej zástupcovia prerokúvajú návrhy zákonov pred schválením v parlamente.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama