Zbrane našťastie mlčia

Spor Azerbajdžanu s Arménskom o Náhorný Karabach je rovnako krvavý a zložitý, ako desiatky iných religiózno-teritoriálnych sporov vo svete.
Počet zobrazení: 999

Spor Azerbajdžanu s Arménskom o Náhorný Karabach je rovnako krvavý a zložitý, ako desiatky iných religiózno-teritoriálnych sporov vo svete.

Obe zúčastnené strany, historicky donedávna zjednotené v Sovietskom zväze, proti sebe začali bojovať už vo februári 1988 a regulárne boje sa skončili až v máji 1994. Ostalo po nich mnoho mŕtvych (len Azerbajdžan odhaduje 25 tisíc obetí na svojej strane), neustále tlejúca pahreba vojny a predovšetkým približne 1 400 000 utečencov, z toho 800 000 v Azerbajdžane, 400 000 v Arménsku a 100 000 v Rusku.

Vyhrážky z Baku

Po rokoch diplomatického pokoja sa nedávno prezident Azerbajdžanu Gejdar Alijev opäť veľmi kriticky vyjadril k téme konečného riešenia sporu o Náhorný Karabach. Odkázal do Jerevanu, že Baku "nepodpíše žiaden mierový dokument, v ktorom nebudú zohľadnené zákonné požiadavky Azerbajdžanu". Doteraz sa G. Alijev pritom vyhýbal akýmkoľvek ostrým vyjadreniam a je známy skôr ako zákulisný politik než mediálna hviezda.

Podobne sa prezentoval aj šéf parlamentu v Baku Murtuz Aleskerov. Na pôde zákonodarného zhromaždenia, vyhlásil, že dohoda musí zodpovedať národným záujmom Azerbajdžanu. V opačnom prípade "budeme hľadať iné cesty regulovania konfliktu. Neviem si predstaviť Náhorný Karabach mimo Azerbajdžanu". Aké to môžu byť "iné cesty"? Delostrelecké súboje alebo štekot kalašnikovov? Je celkom možné, že po narážke G. Alijeva M. Aleskerov jednoducho len stratil nervy a povedal to čo netreba. De facto naznačil, že Baku nie je spokojné s prácou sprostredkovateľov riešenia konfliktu - Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré si hľadia svojich geopolitických záujmov - a zrejme treba hľadať iných.

Potreba stability

Washington potrebuje stabilitu okolo Kaspického mora. Vhodné prostredie pre svoje nielen ropné investície, ale najmä na realizáciu regionálnych a transregionálnych projektov. Samozrejme, že cestou stability Washington ešte efektívne otupuje ostrie politického, vojenského a ekonomického vplyvu Moskvy na bývalé zväzové republiky. Tie sa, vrátane Azerbajdžanu, usilujú dostať čo najďalej od Kremľa, pričom nezabúdajú farbisto zdôrazňovať, že Kaspické more sa už stalo sférou národných záujmov USA. Teda antagonizmus má dosiahnuť parametre trianglu. Moskva však v rámci svojej energetickej geopolitiky musí bojovať a bojovať aj bude. Preto je Baku presvedčené, že Rusko je v spore s Arménskom neobjektívne zainteresované. Ba čo viac, že udržiavanie bojových ohňov a nezakopanie vojnovej sekery je v priamom záujme Ruska. Aby mohlo rovnakou mierou vplývať na Arménsko i Azerbajdžan.

Kto by mal byť ten iný, čo tak "veľkohubo" prezradil Aleskerov? V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o Iráne. Je zaujímavé, že aj sprostredkovatelia z Moskvy a Washingtonu sem-tam informujú Teherán o výsledkoch rozhovorov. Odborník na otázky moslimských krajín Ministerstva zahraničných vecí Iránu Alirza Bigdeli sa nedávno oficiálne vyjadril, že "Irán je znepokojený priebehom riešenia karabašského problému". Znepokojenie má však opäť len "egoistický podtón". Ak by sa v Náhornom Karabachu znovu začali boje a svet by sa rozhodol nasadiť do priestoru "mierové sily", tie by boli rozmiestnené na hranici s Iránom. A odtiaľ je jednoduchšie monitorovať krajinu ako z lietadiel alebo kozmických lodí. Pritom "mierové sily" je schopná do priestoru vyslať iba Moskva a Washington.

Autor (1959) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984