Zrada Andreja Vlasova

Ruská hlavná vojenská prokuratúra odmietla 6. júla 2001 posmrtne rehabilitovať sovietskeho generála Andreja Vlasova, ktorý v roku 1942 so skupinou vojakov padol do nemeckého zajatia a potom prešiel k nacistickej armáde. V roku 1946 ho popravili.
Počet zobrazení: 3217

Ruská hlavná vojenská prokuratúra odmietla 6. júla 2001 posmrtne rehabilitovať sovietskeho generála Andreja Vlasova, ktorý v roku 1942 so skupinou vojakov padol do nemeckého zajatia a potom prešiel k nacistickej armáde. V roku 1946 ho popravili.

Podľa výroku prokuratúry bol rozsudok proti Vlasovovi a ďalším jedenástim zradcom oprávnený a zákonný a nepodlieha rehabilitácii. Prokuratúra odovzdala tento prípad najvyššiemu súdu, ktorý by mal o kauze definitívne rozhodnúť v auguste tohto roku.

Andrej Andrejevič Vlasov sa narodil v roku 1901 v roľníckej rodine. Od roku 1918 bojoval v Červenej armáde. Jeho vojenská kariéra od radového vojaka po generálporučíka bola úspešná. V roku 1930 ho prijali za člena komunistickej strany. Pred povestnými čistkami ho možno zachránilo to, že v rokoch 1930 až 1939 bol v sovietskej vojenskej misii v Číne medzi poradcami generalissima Čankajška. Preslávil sa v zime 1941 ako jeden z organizátorov porážky Nemcov pod Moskvou. Dočkal sa nielen povýšenia a vysokých vyznamenaní, ale aj tomu zodpovedajúcej dôvery.

Onedlho ho poverili velením Druhej údernej armády, ktorá však nebola úspešná, dostala sa do obkľúčenia a sám Vlasov padol v júni 1942 do zajatia. Krátko nato sa začal angažovať v prospech Nemcov. Nacisti rozširovali leták, kde generál zdôvodňoval, prečo prešiel k Nemcom. Okrem iného tvrdil, že armádu, ktorej velil, zahnali hlúpe rozkazy vrchného velenia do beznádejnej situácie, a keď sa ocitla v obkľúčení, nik jej neposkytol účinnú pomoc. Dobrá výhovorka stojí groš.

Z pamätí spisovateľa

Ruský spisovateľ Iľja Erenburg, ktorého svojho času preslávili nielen jeho romány, ale rovnako i vojnové články, navštívil Vlasovov štáb 5. marca 1942. Prekvapila ho jednak jeho výška - meral vyše meter deväťdesiat - a spôsob chovania k vojakom. Hovoril názorne, občas náročky hrubo a zároveň srdečne. Vojnového korešpondenta čosi v jeho správaní uchvacovalo a čosi pohoršovalo. V jeho slovných zvratoch, gestách a intonácii bolo čosi teatrálne.

Keď hovoril s vojakmi, tí si generála pochvaľovali - "prostý", "odvážny", "keď ranilo staršinu, zakrútil ho do svojho plášťa", "je to majster v nadávaní". Zavčas ráno zavolali Vlasova "zhora". Vrátil sa vzrušený: "Súdruh Stalin mi prejavil veľkú dôveru…" Erenburgovi povedali, že Vlasov prebral velenie Druhej údernej armády, ktorá mala vyslobodiť Leningrad z obkľúčenia. "Nebol to zlý výber," napadlo vtedy spisovateľovi. Keď sa Erenburg dozvedel, že Nemci rozšírili, ako "generál Vlasov organizuje armádu, ktorá bude bojovať za nastolenie národnosocialistického poriadku v Rusku", spomenul si, že Vlasov použil v rozhovore s ním veľa viet, ktoré dovtedy nepočul. Medzi nimi bolo i príslovie, že "dobrá výhovorka stojí groš". Nesplnenie Stalinovho rozkazu predznamenalo koniec kariéry a s najväčšou pravdepodobnosťou smrť. No u Nemcov mal šancu.

Vlasovovci ako propagandistický výmysel

Ku koncu roku 1941 prezieravejší nacistickí dôstojníci a pracovníci okupačného aparátu poukazovali na nevyhnutnosť nejakým spôsobom motivovať, a tak na nemeckú stranu získať odporcov boľševického režimu. Rosenbergovo ministerstvo pre správu dobytých východných území vypracovalo niekoľko projektov hnutia vedeného "ruským de Gaullom", ktoré by získalo Rusov do boja proti komunizmu.

Hitler takéto návrhy najprv ostro odmietal. Zaváňali mu myšlienkou obnovy ruskej štátnosti a on už predsa v Mein Kampf napísal, že cieľom vojny s Ruskom je zničiť ho ako štát a na jeho území získať životný priestor pre Nemcov. Pokiaľ sa nacistom zdalo, že víťazstvo je na dosah ruky, odmietali dať slovanským národom, menovite Rusom, akékoľvek sľuby o ich budúcnosti. Čosi boli ochotní sľúbiť iba stredoázijským národom, ktoré nepatrili do ich budúceho životného priestoru. Slovanov čakalo vyhubenie alebo osud otrokov.

V roku 1943 si nacisti na takéto návrhy spomenuli a niektorí armádni velitelia i minister propagandy Goebbels ich začali podporovať. Bolo po bitke o Stalingrad, a tak nacistická propaganda začala čoraz viac hovoriť o Vlasovovi. Akciu s ním pripravovali príslušníci zvláštnej skupiny propagandistov pri Gehlenovej vojenskej spravodajskej službe. Sovietsky generál mal urobiť prednáškové turné po okupovanom území ZSSR a navštíviť pomocné nemecké jednotky zložené z ruských prebehlíkov. Táto akcia sa skončila fiaskom. Vlasov sa kriticky vyslovil voči krutosti okupačnej politiky voči civilnému obyvateľstvu a pred vojakmi povedal, že "oslobodenie Ruska od boľševizmu by malo byť vecou samotných Rusov".

Tieto výroky rozzúrili najmä ríšskeho vodcu SS Himmlera. Zločiny voči obyvateľstvu okupovaného územia páchali predovšetkým oddiely SS a akákoľvek účasť Slovanov na boji proti ZSSR by im dala do budúcnosti právo spolurozhodovať o svojej budúcnosti. Armádni velitelia argumentovali potrebou doplniť veľké straty nemeckej armády. Hitler nakoniec rozhodol, že Vlasova možno využiť iba propagandisticky. Pre ruských dobrovoľníkov Nemci zaviedli jednotné označenie, na rukáve mali modrý svätoondrejský kríž s označením POA (azbukové ROA, Russkaja osvoboditeľskaja armija). V skutočnosti žiadna takáto armáda neexistovala, "vlasovovci" boli v tom čase iba propagandistickým výmyslom.

Manifest za "obrodu Ruska"

14. novembra 1944 mal Pražský hrad dovtedy nemysliteľnú výzdobu - bielo-modro-červené ruské zástavy. Vo Vladislavskej sále sa zorganizovalo ustanovujúce zhromaždenie tzv. Výboru oslobodenia národov Ruska. Himmler síce navrhoval, aby sa konalo v Postupimi, no Goebbels namietol, že obroda Ruska nemôže prísť z kolísky prušiactva. Vlasovovi sa podarilo naštvať zlopovestného K. H. Franka - poďakoval sa totiž československým legionárom za ich boj proti boľševizmu. Pražský manifest bol pozoruhodný dvoma momentmi: neobsahoval ani antisemitské výpady, ani útoky proti anglo-americkým imperialistom.

Od novembra 1944 sa začala formovať prvá divízia ROA, ktorej velil plukovník Bunjačenko. S pomocou nacistov stihli v polovici januára 1945 sformovať ešte druhú divíziu, ktorej velil plukovník Zverev. 28. januára 1945 Hitler vydal rozkaz, ktorým führer odovzdal Vlasovovi velenie ROA. 13. apríla nasadili prvú divíziu ROA proti Červenej armáde neďaleko Frankfurtu nad Odrou. Pretože fakticky nemala ťažkú výzbroj, utrpela veľké straty. So súhlasom nemeckého velenia ju z frontu stiahli. Jej veliteľ Bunjačenko odmietol rozkaz maršala Schörnera zúčastniť sa na obrane Brna a presúval sa smerom na západ k Američanom. Tu treba korigovať jeden mýtus: "vlasovovci" sa síce zapojili do pražského povstania, no bolo to proti vôli Vlasova.

Trest za službu nepriateľovi

7. mája sa prvá "vlasovovská" divízia stiahla na územie obsadené americkou armádou. Naivne sa domnievala, že je v bezpečí. 12. mája však Američania ustúpili o niekoľko kilometrov, a tak Sovietska armáda mohla obsadiť les, kde "vlasovovci" táborili. Západní spojenci vydali Sovietom aj vojakov Druhej divízie, no časť "vlasovovcov" unikla súdu a ostala v emigrácii. V zásade prostí vojaci, čo slúžili Nemcom, dostávali trest 25 rokov gulagu, kým dôstojníci trest smrti.

Sú dve verzie, ako sa Vlasov dostal do sovietskych rúk. Jedna tvrdí, že ho vydali Američania, podľa druhej sa ho zmocnila špeciálna sovietska prepadová jednotka. 2. augusta 1946 vydali správu, že generála a jeho jedenásť spolupracovníkov odsúdili za to, že dobrovoľne ponúkli svoje služby nepriateľovi a organizovali boj proti svojej krajine, na trest smrti. Vlasov sa postavil na stranu tých, čo chceli vyhubiť či zotročiť jeho národ. Jeho pohnútky však neboli ideové. Ak by bol prerazil blokádu Leningradu, ochotne by od Stalina prijal povýšenie a vyznamenanie. Utrpel však neúspech a dal sa do služieb nepriateľa. Nuž, dobrá výhovorka stojí groš.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984