V ohni tichých vzdychov

Útla knižka básní Jozefa Leikerta Šepot krokov oslovila moju dušu. Energia poetických myšlienok rozochvieva neviditeľné struny chvíľ a z každého slovného spojenia v metafore sa vyroja magnetické iskry, ktoré sa pri vnímaní dotýkajú môjho vedomia a evokujú vo mne frekvencie príjemných pocitov z duchovného napätia a prekvapenia.
Počet zobrazení: 1019

Útla knižka básní Jozefa Leikerta Šepot krokov oslovila moju dušu. Energia poetických myšlienok rozochvieva neviditeľné struny chvíľ a z každého slovného spojenia v metafore sa vyroja magnetické iskry, ktoré sa pri vnímaní dotýkajú môjho vedomia a evokujú vo mne frekvencie príjemných pocitov z duchovného napätia a prekvapenia. Myšlienky veršov vyjadrujú oheň tichých vzdychov básnika a tichým vánkom nehy čechrajú hladinu môjho srdca. Vstupuje doň ako ohnivý kruh do tmy, aby temno ustúpilo pred svetlom múdrej lásky k životu a k jeho pravdám, ktoré sú tu aj preto, aby ich básnik objavil a priblížením ich skrytého čara potešil toho, kto vníma večné trvanie času so všetkými variáciami prekvapenia.

O posvätnom tichu života

Autor v krátkych básnických útvaroch vyslovuje v sugestívnych metaforách niekoľkými veršami úvahy o živote, o ľudskom bytí, o zmysle a význame jestvovania. Sú to poetické skice korešpondujúce s Hložníkovými ilustráciami, s hlbokým umeleckým zásahom v prekvapujúcich slovných spojeniach provokujúcich k zamýšľaniu sa nad ich obsahom.

Už samotný názov básnickej zbierky naznačuje svojím inotajom v umeleckom zašifrovaní tichú chôdzu ako trvalý a večný pohyb času. Nenápadný, potrebný a neodmysliteľný v nekonečnej sfére hľadania v odvekej štafete. Na ňu sme vo svojej podstate určení bez nášho chcenia a v konečnom dôsledku aj so všetkým úsilím, aj bez pričinenia. Osud bytia a myslenia je totiž v prapríčine toho hľadaného, skúmaného, no do dôsledkov nikdy nepoznaného a v psychogenetike trvalo zakódovaného do ľudskej túžby a nepokoja pri hľadaní šťastia. Tieto úvahy sa v posvätnom tichu života núkajú z veršov ako subjektívne poetické axiómy o všetkom, čo jestvuje okolo nás a v nás, čo cítime, čo nás dráždi, znepokojuje i utišuje, ale nenecháva k tomuto všetkému ľahostajnú našu dušu, ktorá sa prelína v pohybe myšlienok.

Princípy zákonov Večnosti

Leikertovu knižku básní Šepot krokov treba čítať pozorne. Je v nej šepot vzácnych myšlienok, ktoré sa nevnucujú násilím, ale až priskromne sa prihovárajú čitateľovi. Ich nástojčivosť svojou životnou filozofiou pravdy a láskavého večného pohybu života v duši stvorenia krásy a múdrosti myšlienky je neodškriepiteľne aktuálna a potrebná pre všetkých, čo vnímajú život z aspektu jeho vývoja na našej planéte.

Po zbierke Pokosená hlina je Šepot krokov básnickou renesanciou poetizmu s najhlbším spojením s realitou života, s jeho chápaním a pochopením z vyšších etických a estetických princípov.

Ak som vo svojej zbierke Z môjho mlčania (1990) vyslovil myšlienku, že báseň je tichá modlitba, tak som vari predvídal, že poézia básnika Jozefa Leikerta potvrdí môj inštinkt? To neviem. No keď si prečítate verše v zbierke Šepot krokov a stotožníte sa s ich obsahom, som presvedčený, že básnické myšlienky začnete vnímať ako povzdychy v súkromnej poetickej modlitbe. Myšlienky vo veršoch sa dotýkajú a siahajú po večnej Múdrosti Času a jeho večného pohybu v trvaní Nekonečna. A to je vzácne a pekné, aj keď všetkými nie jednoznačne chápané. Vo frekvencii rozčereného ticha energie sa cez slová a v slovách vyjadruje múdrosť myšlienky, ktorá je určená všetkým, aj keď ju všetci neprijímajú. Lebo také sú princípy zákonov Večnosti, v ktorej musíme žiť a žijeme.

Autor (1925) je básnik a publicista

Jozef Leikert: Šepot krokov. Vydavateľstvo Luna, Bratislava 2000

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984