Politický zemepis časť 13.

Litva
Počet zobrazení: 1020

Litva

V krajine žije 3,715 milióna obyvateľov, z toho 81,4 % tvoria Litovčania. Hlavnou menšinou sú Rusi (8,3 %), ktorí žijú najmä vo veľkých mestách. Poliaci (6,9 %) obývajú predovšetkým vidiek. Bielorusi (1,5 %) obývajú juhovýchod krajiny a Klajpedu. Ukrajinci (1 %) sa koncentrujú vo Vilniuse. 80 % obyvateľov sa hlási k rímskym katolíkom, ďalší k ruským pravoslávnym a protestantom (luteránom a reformistom).

Od r. 1988 prebiehalo vo vtedajšej Litovskej SSR intenzívne emancipačné úsilie. V decembri 1989 tu zrušili ústavný článok o vedúcej úlohe KS a tamojší najvyšší soviet vyhlásil v marci 1990 nezávislosť krajiny. Po osamostatnení sa Litva dostala do ekonomických problémov, populárny Sajudis strácal pozície a štiepil sa. Pozícia jeho predsedu Vytautasa Landsbergisa začala klesať aj preto, lebo sa pokúšal posilňovať svoje právomoci. Po voľbách v roku 1992 získali moc postkomunistickí sociálni demokrati. V súčasnosti sú opäť pri moci. Funkciu premiéra vykonáva od začiatku júla 2001 exprezident Algirdas Brazauskas.

Litva je poloprezidentskou republikou. Hlavou štátu sa môže stať kandidát starší ako 40 rokov, s litovským občianstvom a s trvalým pobytom aspoň tri roky v Litve. Prezidentom vetovaný obyčajný zákon môže parlament prijať iba nadpolovičnou väčšinou (pri ústavnom zákone sa vyžaduje trojpätinová väčšina) všetkých členov parlamentu. Hlava štátu určuje zahraničnú politiku, predkladá každoročne správu o domácej a zahraničnej politike.

Prvé prezidentské voľby vyhral vo februári 1993 Algirdas Brazauskas, bývalý prvý tajomník litovských komunistov a predseda postkomunistickej Demokratickej strany práce, keď získal 60,03 % hlasov. Jeho súper, bývalý emigrant a neskorší veľvyslanec v USA Stasys Lozoraitis, dosiahol 38,28 %. V ďalších voľbách, až po druhom kole v januári 1998, vyhral pravicový ekológ (pracujúci predtým ako emigrant v prezidentskom úrade USA) Valdas Adamkus nad Arturazom Paulaukasom, podporovaným stranami stredu a ľavice v tesnom pomere 50,37:49,63 (s náskokom 14 256 hlasov). Nový prezident zvíťazil vďaka hlasom zo zahraničia - v Litve dosiahol o 2487 hlasov menej než jeho súper.

Medzi politickými stranami je na ľavej strane spektra najznámejšia LDDP (Demokratická strana práce), ktorá vznikla v r. 1990 transformáciou z komunistickej strany. V r. 1992-96 bola jediným vládnucim subjektom. Zasadzuje sa o sociálno-trhové hospodárstvo, zdôrazňuje väčšiu úlohu štátu, vyzýva občanov preferovať litovské výrobky. Zázemie má aj medzi poľskou menšinou žijúcou na vidieku. Stranu vedie Algirdas Brazauskas. NS-SL (Nový zväz - sociálni liberáli) predstavuje ľavý stred. Na jeho čele stojí bývalý prezidentský kandidát Arturaz Paulaukas. Ku stredu možno zaradiť ľavoliberálny LCS (Litovský zväz stredu) zasadzujúci sa o rovnocennosť rôznych druhov vlastníctva. LVP (Roľnícka strana Litvy) požaduje ochranu litovských poľnohospodárov.

K pravici patrí najmä mierne nacionalistický TS-LK (Vlastenecký zväz - Litovskí konzervatívci), ktorý vznikol v r. 1993 zo Sajudisu. Zasadzuje sa za právne a trhové prostredie, požaduje zníženie štátneho aparátu. Stranu vedie Vytautas Landsbergis. LKDP (Litovská kresťansko-demokratická strana) kritizovala postkomunistickú vládu miernejšie ako Sajudis a v porovnaní s ním kladie menší dôraz na národné otázky. LLS (Litovský liberálny zväz) požaduje minimálne zásahy štátu do trhového prostredia a prenesenie časti jeho právomocí na obchodnú a priemyselnú komoru. Z ďalších pravicových strán spomeňme NKS (Umiernený konzervatívny zväz), KDS (Kresťansko-demokratický zväz), MKDS (Moderný kresťansko-demokratický zväz). Popri niekoľkých nacionalistických stranách existujú aj etnické ako LLRA (Volebná akcia Poliakov v Litve) a LRS (Litovský zväz Rusov).

Litovský parlament (Seimas) má 141 miest. 70 poslancov sa volí na väčšinovom, zvyšok na pomernom princípe - podľa nového volebného zákona z roku 1996 pri päťpercentnej hranici. Koalície musia presiahnuť 7 percent hlasov. Subjektom etnických menšín zákon túto bariéru odpúšťa. V predposledných voľbách malé strany, ktoré neprekročili spomínanú päťpercentnú bariéru, získali spolu až 33,7 % hlasov. Svoju účasť v parlamente si zabezpečili vďaka úspešnosti kandidátov vo väčšinovom hlasovaní. Po posledných voľbách z novembra 2000 majú strany takýto počet mandátov: LDDP 51, LLS 34, NS 29, TS-LK 9, LVP 4, LKDP, LLRA a LCS po 2, VPL, NKS, LNP, MKDS a KDS po 1 a nezávislí 3.

Lichtenštajnsko

Z 31 461 obyvateľov krajiny tvoria 62,4 % Lichtenštajnčania a 37,6 % cudzinci (15,6 % Švajčiari, 7,2 % Rakúšania, 3,6 % Nemci). 80 % sa hlási k rímskym katolíkom a 7,1 % k protestantom. Podľa ústavy z roku 1921 je krajina konštitučnou monarchiou. Hlavou štátu je knieža Hans Adam, premiérom Otmar Hasler z FBP.

Na politickej scéne sú zastúpené: liberálna FBP (Pokroková občianska strana), kresťanskodemokratický VLU (Vlastenecký zväz), ďalej CSP (Kresťansko-sociálna strana), zelených reprezentujúca FL (Voľná listina) a ÜPL (Nadstranícka listina). Do Krajinského snemu (Landstag) sa volí 25 poslancov každé 4 roky. Parlamentná strana musí získať aspoň 8 percent hlasov. Po februárových voľbách má najviac mandátov FBP - 13, nasleduje VLU - 12 a FL s 1 mandátom.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984