Nezmyselné olympijské bojkoty
Tak predsa len budú Letné olympijské hry v roku 2008 v Pekingu. Číňania sú známi ako vynikajúci hostitelia a šancu, ktorú teraz dostali, si veľmi vážia. Cieľom ich súčasnej zahraničnej politiky je otvoriť sa čo najviac svetu. Lenže takáto svetová športová slávnosť má politické aspekty a nemôže ich nemať. Ak niekto spochybňoval, či sa má olympiáda konať v Pekingu, vôbec nepochyboval o organizačných schopnostiach Číňanov. Problém je v niečom inom, v kritike čínskych vnútropolitických pomerov, najmä v tom, čo dnes prevažná časť sveta označuje ako porušovanie ľudských práv. Ozvali sa preto hlasy, aby sa tieto olympijské hry bojkotovali.
Prvý bojkot olympijských hier sa konal v roku 1980. Vtedajší Sovietsky zväz v roku 1979 okupoval Afganistan, a preto sa väčšina krajín sveta na olympiáde v Moskve nezúčastnila. ZSSR mal v tých časoch dostatočne silný vplyv, aby na odvetu zorganizoval bojkot olympiády v Los Angeles v roku 1984. Zámienku možno charakterizovať ako naivnú a komickú - v amerických mestách je neuveriteľne veľká zločinnosť a chudáci športovci by vďaka neschopnej americkej polícii boli neustále v stave permanentného ohrozenia.
Letné olympijské hry v roku 1988 sa mali konať v juhokórejskom Soule. Medzinárodný olympijský výbor vtedy prijal jedno dôležité rozhodnutie, ktoré platí do dnešných dní. Ak sa nejaký národný olympijský výbor rozhodne z akýchkoľvek dôvodov bojkotovať účasť na olympijských hrách, riskuje, že ho vylúčia zo svetového olympijského hnutia. Športovci zo Sovietskeho zväzu a vtedajších krajín jeho bloku do Soulu prišli. My sme sa tiež mohli v televíznych prenosoch presvedčiť, že pomery v južnej Kórei sú iné, než nám dovtedy tvrdila oficiálna propaganda, že je to prosperujúca, úspešne sa modernizujúca krajina. Lenže, napriek všetkému, juhokórejské štátne zriadenie dodnes nemožno stotožniť so západným chápaním demokracie a aj západné masmédiá svojho času priznávali, že sa v južnej Kórei hrubo porušujú ľudské práva.
Ak by sme si aj odmysleli dôsledky porušenia dávnejšieho uznesenia MOV, ostáva tu vždy otázka, či väčšie otvorenie sa svetu bude v prospech alebo v neprospech čínskeho ľudu.
