Haag rozdelil Chorvátsko
"Zdá sa, akoby naši občania strácali vieru, že zjednotená Európa je pre nich prínosom a začali ju vnímať skôr ako riziko." Autorom týchto slov je Giuliano Amato, bývalý taliansky premiér a vyslovil ich na minulotýždňovom rokovaní Prezídia Strany európskych socialistov (SES).
Vláda premiéra Ivicu Račana prijala rozhodnutie o vydaní dvoch Chorvátov obvinených zo spáchania vojnových zločinov vo vojne v rokoch 1991 až 1995 haagskemu tribunálu. Prvý raz by tak mali pred súdom stáť chorvátski generáli, ktorí sa mali dopustiť zločinov nad Srbmi. A hoci text obžaloby dosiaľ nie je známy, dokonca oficiálne ani mená obžalovaných (panuje presvedčenie, že ide o generálov Gotovinu a Ademiho), takéto rozhodnutie vyvolalo v krajine veľkú polarizáciu. Podpredseda vlády a traja ministri podali demisiu, vojenskí veteráni sa vyhrážali zablokovaním ciest, ohlásili sa dokonca aj vrcholoví športovci. Čerstvý wimbledonský víťaz Goran Ivaniševič sa nechal počuť so slovami: "Nerozumieme sa politike, ale sme rozumní ľudia, ktorých sa dotýka nespravodlivosť. Chorvátsko bolo obeťou tejto vojny a jeho vojaci a generáli boli hrdinami."
O čo teda ide? Hoci väčšina Chorvátov dnes už pripúšťa, že počas vojny v rokoch 1991 až 1995 zločiny páchala aj ich armáda, chorvátskych vojakov a generálov domáca verejnosť vníma ako osloboditeľov a hrdinov. Ich obžalobu preto veľká časť Chorvátov považuje za nespravodlivé porovnávanie obete a agresora na jednej úrovni. Najmä v situácii, keď do verejnosti prenikli informácie, že na obžalobách figuruje aj obvinenie z genocídy za masové vyhnanie Srbov v akciách Búrka a Blesk v roku 1995.
Predstavitelia vlády aj prezident Mesič rozhodnutie o vydaní zdôvodňujú nevyhnutnosťou a odmietaním spomínaných obáv. "Ak chceme realizovať zahraničnopolitické ciele, museli sme súhlasiť so spoluprácou s Haagom," uviedol minister zahraničných vecí Tonino Picula tvrdiac, že vláda dokáže úspešne čeliť neadekvátnym interpretáciám vlasteneckej vojny. "Haagsky tribunál bude nepochybne pracovať v súlade so všeobecne známymi a akceptovanými pravidlami," uvádza zasa prezident Mesič, pričom varuje pred unáhlenými závermi a dodáva, že podľa neho "v Chorvátsku šlo skôr o individuálnu než o veliteľskú zodpovednosť."
Podľa politických analytikov si súčasná politická kríza nevyžiada až tak veľa politických obetí. Straníckej funkcie sa už vzdal šéf Chorvátskej sociálno-liberálnej strany (HSLS) Dražen Budiša, a tým by to zatiaľ mohlo aj skončiť. Budišova demisia je totiž dôkazom, že jeho posun doprava v otázke haagskeho tribunálu sa nestretol s pochopením vo vlastných radoch. Nie je preto vylúčené, že aj ministri, ktorí rezignovali, naďalej zostanú vo svojich funkciách. Samozrejme, ak tribunál v Haagu ďalším krokom nerozbúri hladinu. Ale taká je už politika a história.
Autor (1972) je redaktor Hospodárskeho denníka
