Vlasť je nepredajná, ale...
Nad Maďarskom sa vznáša strašidlo výpredaja lacnej domácej pôdy zahraničným kupcom. Hrozba, že vzniknú veľkostatky vo vlastníctve cudzincov pobúrila Józsefa Torgyána, predsedu maloroľníckej strany (FKgP), ktorý reagoval na bruselské rokovania premiéra s jemu vlastnou okázalosťou, a medzi koaličnými partnermi vonkoncom neobvyklým a bezpríkladným vyhrážaním.
Čo sa vlastne stalo? Premiér Viktor Orbán v Bruseli podpísal v rámci rozhovorov o pripojení sa k EÚ dokument o vlastníctve pôdy. Podľa Fideszu, vedúcej strany vládnej koalície, sa touto dohodou zabráni protiprávnym špekuláciam s poľnohospodárskou pôdou a dohoda je pre Maďarsko priaznivým kompromisom, ba priam víťazstvom.
Dohoda ako víťazstvo
Podľa dohody sa môže stať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v Maďarsku po pripojení sa k EÚ zahraničný občan (nie právnická osoba) len v prípade, ak žije aspoň tri roky v krajine, má príslušné poľnohospodárske vzdelanie, obrába pôdu (odvádza dane z poľnohospodárskej činnosti). Pri kúpe pôdy sa musí zabezpečiť predkupné právo občana Maďarska. V praxi to podľa Fideszu znamená, že odo dňa pripojenia sa k EÚ ešte asi desať rokov nebude možné maďarskú pôdu predať cudzincom a dovtedy sa cena pôdy vyrovná cenám v EÚ. S týmto súvisiace zákony má parlament prijať na jesennom zasadaní tohto roku.
József Torgyán, ktorý už pociťuje, že jeho strana stráca pôdu pod nohami, rôznymi škandálmi sa rozleptáva a stráca voličskú základňu, sa chopil Orbánovho kroku ako topiaci sa slamky. Vyhlásil, že sám premiér Orbán súhlasil s heslom maloroľníkov, podľa ktorého "vlasť je nepredajná", avšak tento princíp teraz zradil. Torgyán na tlačovej konferencii hýril tvrdými slovami, spomínal dokonca "vlastizradu Fideszu". Vyzval maloroľníkov, aby sa zúčastnili dňa 15. augusta, v deň Nanebovstúpenia Panny Márie v kostoloch celej krajiny modlitbách na obranu maďarskej pôdy, ak to nepomôže, vyvedie roľníkov do ulíc na demonštrácie, doplnené celoplošnými zátarasmi ciest. Je to naozaj slovo do bitky, avšak Fidesz tieto nehoráznosti svojho koaličného partnera prijal pomerne pokojne: pozval Torgyána na rokovania o otázkach vlastníctva pôdy. Torgyán pozvanie dokonca prijal. Minulý týždeň sa niesol v Maďarsku v znamení tohto ostrého vnútrokoaličného stretu. Takáto vzbura koaličného partnera tu ešte nebola. Ožili napríklad diskusie o tzv. vreckových zmluvách, na základe ktorých sa v Maďarsku poľnohospodárska pôda už i tak rozpredáva zahraničným, predovšetkým rakúskym a nemeckým kupcom.
Obchádzanie zákona
"Vreckové zmluvy" sú vreckové z dvoch príčin. Jednak agenti zahraničných kupcov obchádzajú krajinu, najmä zadunajskú oblasť západného Maďarska, a platia za pôdu "z vrecka", teda priamo a v hotovosti, dokonca ceny oveľa vyššie, ako sú domáce, ale podstatne nižšie ako zahraničné. Spíšu sa dve zmluvy: jednou sa prevedie pôda na meno ktoréhokoľvek maďarského občana, ktorý je v núdzi a za bakšiš na to pristúpi, druhou zmluvou sa však zaviaže, že na "kúpenú" pôdu si žiadny nárok neuplatní. Táto druhá zmluva putuje do vrecka, je teda utajená. Takýto obchod je, prirodzene, právne neplatný, ale funguje. V záujme odhalenia týchto pokútnych kšeftov "vreckové zmluvy" nepokutujú, štát dokonca poskytne právnu pomoc poškodeným, ak si chcú pôdu získať späť. Doteraz sa prihlásilo asi 70 záujemcov o právnu pomoc. Podľa odhadov denníka Magyar Nemzet sa takýmto spôsobom predalo asi 400 tisíc hektárov pôdy.
Vlastnícke pomery poľnohospodárskej pôdy v Maďarsku sa v obrovskej miere líšia od pomerov v jej využívaní. 80 percent vlastníkov pôdy má výmeru menšiu ako 1 hektár, čo je absolútne nerentabilné a rodina z nej nemôže vyžiť. Obrábanie pôdy je preto združené. Teraz sa pripravuje systém tzv. prenájmových družstiev podľa nemeckého vzoru, čo tiež umožňuje obrábať združené polia malých vlastníkov vo väčších celkoch. Ukazuje sa, že takto môžu vzniknúť podmienky na technický rozvoj a zväčšovanie kapitálového zázemia poľnohospodárskej výroby. Zahraniční majitelia pokútne získaných pozemkov hospodária, práve vďaka ich kapitálovému zázemiu a vyspelej technike, efektívne aj tam, kde maďarský roľník len živorí. Toto sa ukazuje byť schodnejšou cestou, než Torgyánove modlitby a zátarasy. Jeho vzbura sa skôr či neskôr ukáže ako bublina, ktorá čoskoro spľasne a poslúži nanajvýš na zviditeľnenie šéfa maloroľníkov.
Autor (1930) je publicista
