Vývoj sa nedá zastaviť

Nie je to jav typický iba pre Slovensko. Podobne je tomu i v ďalších krajinách, ktoré v tzv. reálnom socializme zažili pokus o realizáciu marxistických koncepcií vo vlastnom vývoji. Otvorené vyznanie sa z marxizmu vymizlo aj z programov sociálne demokratických strán, inklinujúcich čoraz viac skôr k pravicovej politike (Labour Party Tonyho Blaira), hoci v niektorých z týchto krajín (menovite v Rakúsku) v sociálnej demokracii zvíťazilo ľavicové krídlo - ale v strane, ktorá utrpela porážku vo voľbách.

Spätný prechod

Marx ako jeden z najvýznamnejších mysliteľov všetkých čias zostal výslovne uznávaný skôr len v ľavicovo-liberálnych teóriách a ich predstavitelia občas nezabudnú upozorniť (J. Galbraith v známej polemike s O. Šikom), že sú marxistickejší ako bývalí teoretici tzv. reálneho socializmu. Napriek tomu Marxovu koncepciu nevyhnutného zániku kapitalizmu v dôsledku pôsobenia jeho vlastných vnútorných zákonov vývoja nedarí celkom vyvrátiť. Dokonca veľká časť, ba azda až väčšina obyvateľstva postkomunistických štátov je tej mienky, že sa mala lepšie za socializmu, aj s jeho nedostatkami a deformáciami.

Hoci marxizmus má vo vyspelých krajinách minimálne sympatie, badať záujem dozvedieť sa viac o tom, ako prebieha v postkomunistických štátoch spätný prechod od socializmu ku kapitalizmu a aké sú jeho výsledky. Vytvorilo to spoločenskú objednávku - napísať knihu Marx na ruby (Marx inverted), s podtitulom Nevyhnutný prechod od komunizmu ku kapitalizmu: Teória, história a svedectvo zo šiestich krajín. Jej autormi sú dvaja americkí profesori ekonómie - Patricia Dillon a Frank C. Wykoff, s okruhom ďalších 11 spolupracovníkov analyzujúcich posledné desaťročie v Bulharsku, Česku, Estónsku, Maďarsku, Rusku a Slovensku.

Päť reforiem

Cieľom tejto práce je postaviť proti Marxovej teórii celkom opačnú koncepciu Fridricha Hayeka o nevyhnutnosti kolapsu komunizmu a doložiť ju svedectvom vývoja posledného desaťročia v uvedených šiestich štátoch. Výber týchto krajín nebol náhodný. Do svedectva o spätnom prechode ku kapitalizmu nebolo vhodné zaradiť Poľsko, ktoré iba čaká kapitalizácia prevažujúceho malovýrobného sektoru, najmä v poľnohospodárstve, a tým menej krajiny bývalej Juhoslávie, kde minulé desaťročie bolo až do vojnových útrap vzplanutím nacionalizmu. Vážne problémy s nacionalizmom má i Lotyšsko a Ukrajina a celkom osobitné problémy ázijské krajiny - Čína, Vietnam i ďalšie. Z tohto hľadiska výber uvedených šiestich štátov je výberom krajín s relatívne čistou transformáciou.

Spätný prechod ku kapitalizmu autori na základe skúseností z analyzovaných krajín rozdeľujú na päť všeobecných ekonomických reforiem: 1. cenovú liberalizáciu, 2. privatizáciu vlastníctva, 3. makroekonomickú stabilizáciu, 4. reštrukturalizáciu priemyslu, 5. obchodnú liberalizáciu. Do istej miery reformy na seba nadväzujú aj v časovom slede, prelínajú sa a vrcholia v obchodnej liberalizácii. Slovensko je teraz v etape, keď má v podstate už za sebou aspoň v rozhodujúcej miere cenovú liberalizáciu, dovršuje v najvýznamnejších podnikoch privatizáciu vlastníctva a hlavné úsilie dnes zameriava na makroekonomickú stabilizáciu. Reštrukturalizácia priemyslu Slovensko z väčšej časti iba čaká a obchodná liberalizácia po prijatí do OECD sa zavŕši prijatím SR za členskú krajinu EÚ.

Hlbšie procesy

Vo vytýčenom cieli - dokázať, že vývoj ide presne opačne, ako Marx predpokladal, je kniha na prvý pohľad veľmi presvedčivá. Čo môže pôsobivejšie vyvrátiť jeho učenie o nevyhnutnosti zániku kapitalizmu a naopak dokázať pravdivosť Hayekovho učenia než obnova kapitalizmu po desaťročiach socialistického vývoja a jeho skutočného kolapsu z imanentných vnútorných príčin? Slovensko akoby bolo zvlášť výrazným príkladom takéhoto vývoja, keď napr. po takmer úplnej likvidácii živnostníkov sa títo v súčasnosti znovu podieľajú 58 percentami na tvorbe HDP a až 60 percentami na zamestnanosti. Slovensko pritom dosahovalo mimoriadne rýchle tempo rozvoja a predpokladá sa, že po dočasnom spomalení sa už začína tento rozvoj zasa zrýchľovať.

V knihe však ide len o výber faktov potvrdzujúci vývoj "Marxa na ruby". Naviac ide o javy relatívne povrchné a dočasné. Aj tak však v tomto desaťročí spätného prechodu ku kapitalizmu niektoré hlbšie procesy zarážajú: znižovanie tempa hospodárskeho rozvoja po využití jeho rezerv ešte zo socialistického obdobia a nárast masovej nezamestnanosti bez reálnych perspektív jej skorého rapídneho zníženia, nárast vnútornej i zahraničnej zadĺženosti do krajných medzí, ktoré je ekonomika ešte schopná uniesť, a najmä výpredaj ekonomiky, národného bohatstva akumulovaného generáciami bez toho, aby sa životná úroveň obyvateľstva za toto desaťročie pozdvihla.

Špirálový vývoj

Niekedy sa táto situácia vysvetľuje tak, že treba len prekonať "slzavé obdobie" prechodu ku kapitalizmu a potom bude dobre. Spomínané tranzitívne krajiny (a osobitne Slovensko) však zatiaľ využívajú na ceste ku kapitalistickému vývoju lacnú pracovnú silu, ešte dotovanú štátom a relatívne vysoko kvalifikovanú pochádzajúcu ešte zo socialistického obdobia, podobne aj lacnú energiu, dopravu a pozemky. Len čo sa však tieto komparatívne výhody vytratia, kapitál presunie svoju produkciu ďalej, kde tieto komparatívne výhody ešte sú. V Maďarsku daný pohyb už pomerne výrazne prebieha, začal už aj v ČR, len Slovensko s relatívne najnižšími nákladmi, lacnejšou energiou a lacnosťou ďalších zložiek produkčných nákladov to zatiaľ ešte nepociťuje. Na otázku, čo bude potom, odpovedajú inšpirátori takéhoto vývoja slovami: "Musíme toto obdobie využiť." (Ing. A. Richter, splnomocnenec vlády SR pre automobilový priemysel, Hospodárske noviny, 19. júna 2001). Dokonca už aj najkonzervatívnejší britský denník The Times sa s obavami pozastavil nad takýmto vývojom v krajinách strednej a východnej Európy. Riešenie nevidí ani v prijatí týchto krajín do EÚ. Naopak kritizuje i predvstupový proces týchto štátov, ktorý podľa neho zlyháva aj preto, že "chudobné krajiny sú v jeho dôledku ešte chudobnejšie". Takto však len opakuje skoro doslova Marxove závery. V skutočnosti vývoj v strednej a východnej Európe (a osobitne v najčistejšej podobe v šiestich analyzovaných krajinách) môže byť, a ako s obavami konštatujú Times, už aj je, dôkazom platnosti Marxových základných téz.

Vývoj pritom ide podľa Hegelom odhaleného zákona negácie negácie po špirále. Kapitalizmus svojím vlastným vnútorným vývojom speje k zániku a zospoločenšteniu ekonomiky. Aj malé podniky sa postupne stávajú v sieťovej ekonomike len bunkami tohto zospoločenšteného ekonomického systému. Tzv. reálny socializmus bol negáciou vývoja kapitalizmu 20. storočia, jeho nedostatkov. Vyústil v totalitný systém a jeho ďalšou nevyhnutnou negáciou bol kapitalizmus na kvalitatívne vyššej úrovni, s rozsiahlym a účinným protimonopolným zákonodarstvom, ale aj značným zospoločenštením ekonomiky. Vývoj sa však zastaviť nedá a pokračuje ďalšia negácia negácie. V krajinách strednej a východnej Európy môže byť v tomto smere obzvlášť rýchly.

Autor (1932) je ekonóm a publicista