Homunkulovia a virtuálna realita

V poslednom čase sa množia pochybnosti a výhrady našich politikov a publicistov, ale už i sociológov a iných odborníkov, k niektorým zisteniam výskumov verejnej mienky.

Pritom už nielen odborníci, ale aj mnohí naši občania - laici dávno vedia o prepojení niektorých agentúr uskutočňujúcich výskumy verejnej mienky s určitými politickými stranami. V poslednom čase sa dokonca medzi ľuďmi, ktorí v tejto oblasti pracujú, začalo hovoriť o cenách, za ktoré si u konkrétnych agentúr možno kúpiť zvýšenie percent preferencií politických strán a obľúbenosti politikov.

Chýba morálka

Pre dobre informovaných to nie je nič prekvapujúce - už dlho sa u nás otvorene hovorí o nedostatku morálky niektorých realizátorov výskumov verejnej mienky, ktorý sa snúbi s ich nedostatočnou profesionalitou. Diskutuje sa aj o tom, že neexistencia vnútornej i vonkajšej kontroly v tejto oblasti môže spôsobiť následky, ktoré v konečnom dôsledku poškodia tak objednávateľov, ako aj realizátorov výskumov verejnej mienky.

Už dnes kolujú medzi ľuďmi vtipy reagujúce napríklad na stále opakované zisťovanie dôveryhodnosti rôznych, veľmi nesúrodých skutočností (od prezidenta a NR SR, cez armádu, súdy a väčšine občanov neznáme organizácie, až po rozhlasové a televízne spravodajstvo) - vraj by sa mala zisťovať aj dôveryhodnosť hovädzieho, bravčového a hydiny. Rovnaké pocity respondentov výskumov verejnej mienky často vyvolávajú otázky zamerané na skutočnosti, o ktorých drvivá väčšina našich občanov nikdy nepremýšľala, na ich zodpovedanie nemá potrebné informácie ani vedomosti a často ani nijaký názor. Väčšina z nich však na ne napriek tomu odpovie, len aby už mali od výskumníkov pokoj.

Umelý svet dotazníkov

Na základe takýchto a podobných metodologických chýb vznikol osobitný druh virtuálnej reality - reality, ktorú vytvorili otázky dotazníkov používaných vo výskumoch verejnej mienky. Mnohé, alebo možno i väčšina našich výskumov verejnej mienky, totiž neskúma skutočných ľudí vo svete, v ktorom žijú a vyrovnávajú sa s jeho problémami, ale akýchsi umelých ľudí v umelom svete - vo svete plnom problémov, ktoré väčšinu z nás vôbec netrápia, nezaujímajú, ba mnohí z nás ani nevedeli, že existujú, až pokým k nim neprišli anketári a nespýtali sa ich napríklad, či dôverujú viac Armáde SR, nejakej neziskovej organizácii, alebo jednému z troch pracích práškov.

Rakúsky sociológ Alfred Schutz už dávnejšie kritizoval túto chybu svojich kolegov a ich činnosť nazýval vytváraním sociologických homunkulov (takto označovali stredovekí alchymisti svoju predstavu umelého človeka) a homunkulovského sveta, ktorý nemá nič spoločné so skutočnými ľuďmi a s ich životom, a je len svetom vytvoreným dotazníkmi výskumov verejnej mienky. Napriek tejto i novším kritikám homunkulovský (či po novom virtuálny) svet, zaplnený umelými bytosťami existujúcimi len vďaka spočítaniu odpovedí ochotných respondentov na nezmyselné otázky výskumníkov, existuje, ba priam prekvitá u nás naďalej.

Nedajte sa manipulovať

Naši politici a publicisti - či už z neznalosti, alebo v úsilí využiť takýmito výskumami verejnej mienky získané informácie vo svoj prospech - zväčša veľmi ochotne pristúpili na hru spočívajúcu vo vydávaní virtuálneho sveta za skutočný. Asi najmä preto, lebo si plne uvedomujú, že zistenia výskumov verejnej mienky nielen informujú občanov o aktuálnej verejnej mienke, ale verejnú mienku aj spoluvytvárajú. Vďaka tomu sme potom často svedkami komických úsilí niektorých našich publicistov úplne vážne "analyzovať" zistenia výskumov verejnej mienky a interpretovať napríklad vzrast preferencií určitej strany v porovnaní s uplynulým štvrťrokom o 0,5 % (čo každý normálny sociológ považuje za štatisticky nevýznamné) ako podstatné zvýšenie jej šancí uspieť vo voľbách, ako začiatok nového vývojového trendu a pod.

Napriek tomu, že netrpím ilúziou o tom, že nejaké výzvy môžu zmeniť skutočnosť, nedá mi, aby som na záver nepoprosil našich výskumníkov, aby prestali skúmať svojich homunkulov a virtuálnu realitu a začali skúmať skutočných ľudí v skutočnom živote našej spoločnosti. Respondentov výskumov verejnej mienky prosím, aby neodpovedali na otázky, ktorým nerozumejú, na ktoré nevedia odpovedať, alebo sa im zdajú hlúpe, prípadne cítia, že sa ich nimi niekto pokúša zmanipulovať. Ak je v jednom dotazníku takýchto otázok viac, nech sa nerozpakujú odmietnuť s výskumníkmi spolupracovať. Čitateľov a poslucháčov správ informujúcich o zisteniach výskumov verejnej mienky prosím, aby ich brali s rezervou - je to namieste i v prípade, že prinášajú informácie o ľuďoch a ich živote, a nie o homunkuloch a virtuálnej realite.

Autor (1955) je sociológ