Na bicykloch za podpisom
V septembri sa na prerokovanie do pléna NR SR dostane návrh zákona o vysokých školách a o ich financovaní. Mladá demokratická ľavica (MDĽ) už vlani rozbehla petičnú akciu proti poplatkom za vysokoškolské štúdium pod heslom Vzdelanie nie je tovar.
Mladí ľavičiari zatiaľ získali vyše 40 tisíc podpisov - potrebných je stotisíc. Pri príležitosti 10. výročia založenia MDĽ sa rozhodli zintenzívniť svoju kampaň a šliapu do pedálov. Prvý júlový deň začala v Košiciach cyklistická túra po Slovensku, ktorá vyvrcholí 25. júla zbieraním podpisov pred Úradom vlády SR.
Vzdelanie nie je tovar
Okrem roznášania petičných hárkov zahŕňa akcia Vzdelanie nie je tovar aj propagáciu myšlienky zavedenia životného partnerstva pre homosexuálnych občanov a potreby príchodu nových tvárí na slovenskú politickú scénu. Nuž, bicyklovanie je, zdá sa, na Slovensku výhodným nástrojom na presadzovanie politických záujmov. Uvidíme, či v tomto prípade budú mladí ľavičiari rovnako úspešní ako Mikuláš Dzurinda, ktorý si "vyšliapal" premiérske kreslo. Ide totiž o veľa.
Slovenská politická garnitúra síce deklaruje svoj záujem na zlepšovaní situácie v školstve a údajne si uvedomuje, že je investíciou do budúcnosti tejto krajiny, ktorej komparatívnou výhodou nemôže byť večne lacná pracovná sila, ale zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium nie je všeliekom na všetky neduhy vysokého školstva.
Nedôsledné argumenty pravice
Argumenty pravice v prospech poplatkov stoja skôr na emotívnych presvedčeniach ako na faktoch: Ak za niečo platíme, údajne si to vážime viac. Takže, ak to chápem správne, ich jediným nezištným cieľom je motivovať študentov a dodať im chuť do práce. Nuž, už teraz sú oficiálnou študentskou stravou "suché rožky" (MDĽ ich rozdáva v stánkoch, kde zbiera podpisy pod petíciu), tak ktovie, či existuje ešte niečo lacnejšie, na čo by sa mohli neskôr preorientovať.
Na problém sa však dá nazerať aj z teoretického pohľadu a urobiť zo vzdelania tovar ako každý iný. Tu však ide o to ako stanoviť jeho hodnotu. Aj zástancovia spoplatnenia štúdia si uvedomujú, že v našich podmienkach nemôžu od študentov žiadať, aby hradili náklady na štúdium v plnej výške. Symbolické poplatky však nič nevyriešia a nezachránia rezort trpiaci chronickým nedostatkom finančných prostriedkov. Navyše nezaručujú kvalitu vzdelávania. Ako môžu motivovať pedagógov, keď budú opäť prerozdeľované štátom a podstatná časť má smerovať späť sociálne slabším študentom vo forme pôžičiek? Navyše, ak sa budú vyberať paušálne, ako možno hovoriť o vzdelaní ako o trhovom statku, keď sa nezohľadnia rozdiely v kvalite výučby medzi jednotlivými univerzitami a vysokými školami? Chceme prebrať model používaný vo vyspelých priemyselných štátoch bez toho, aby sme uvážili, do akej miery sa dá aplikovať u nás. Napríklad v USA je podstatný rozdiel medzi súkromnými a štátnymi školami. Prestíž, to znamená dopyt po danom študijnom mieste na trhu, sa odráža aj vo výške poplatkov. Netreba však zabúdať ani na to, že v krajine s 20-percentnou nezamestnanosťou si študenti len ťažko nájdu prácu na polovičný úväzok, aby si štúdium mohli financovať.
Štát ako garant rovnosti
Ak obhajujeme bezplatné vzdelávanie na vysokých školách, neobhajujeme etatizmus. Naopak, práve vyberanie a redistribúcia poplatkov v navrhovanej podobe je rozširovaním štátnych kompetencií: občania budú dvakrát platiť za to isté - raz to budú rodičia, ktorí na školstvo prispievajú vo forme daní, a potom ešte zaplatia za štúdium svojich detí priamo. Nie je to diskriminácia ľudí, ktorí sa rozhodnú, že im nestačí základné vzdelanie? Je to totiž ich rozhodnutie, ale štát im garantuje možnosť vzdelávať sa ďalej, vystupuje tu v úlohe garanta rovnosti príležitostí. Ako hovorí Ústava SR: "Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a na stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách."
Iste by sa dalo polemizovať o možnostiach našej spoločnosti. No je otázne, či jedno percento zo štátneho rozpočtu je dostatočnou investíciou do jedinej reálnej výhody, ktorú by Slovensko mohlo využívať v poznatkovo orientovanej globálnej ekonomike. A tou je vysoko vzdelaná a špecializovaná pracovná sila.
