Tri omyly z literárnej vedy
Branislav Choma sa v článku Tri omyly z histórie (SLOVO č. 25/2001) rozpisuje o mojom "príspevku" takto: "Aj reportér by si mal dávať pozor na to, aby jeho názory a dojmy mali oporu v historických vedomostiach. Ináč svoju prácu postaví do krivého svetla, ako to naposledy urobil Bohuslav Chňoupek vo svojom príspevku Turdus Merula (SLOVO č. 22/2001). V úvode jeho článku nachádzame totiž niekoľko neprávd. Nie je pravda, že by prvý veľký exodus pod patriarchom Arsenijom III. smeroval na sever s dvestotisíc Srbmi z južného Uhorska, kde bránili tzv. vojenskú hranicu proti Turkom. Hocijaká novšia publikácia by Chňoupkovi vysvetlila, že tento prvý veľký exodus smeroval od roku 1690 z južného Srbska. Jeho trasa viedla od sídla patriarchu v Peči z južného Srbska na sever Uhorska. Tak to bolo aj po 50 rokoch pri novom exode, ktorý však Chňoupek posúva o 10 rokov neskôr."
Čo dodať? Pre čitateľovu orientáciu iba toľko: Turdus Merula nie je ani článkom ani príspevkom, ale jednou z 25 kapitol mojej najnovšej knihy Dýka v chrbte venovanej otázkam Balkánu, Srbov a Kosova. Redakcia SLOVA uverejnila z tejto knihy (ako sa to v týždenníku aj uvádzalo) dve kapitoly: Turdus Merula a Víťazov sa nepýtajú. Pre informovanosť Branislava Chomu taktiež iba toľko, že otázkou dramatického exodu, takého závažného pre osudy Srbov a Srbska, sa v knihe zaoberám najmenej dvakrát. Najskôr v kapitole "Turci", kde na str. 25 píšem: "Po katastrofe pri Viedni cisárske vojská dobyli Budín, zvíťazili pri tom istom Moháči, kde ich predchodcov kedysi Turci porazili, zmocnili sa Belehradu a spolu so srbskými dobrovoľníkmi víťazne postupovali Pomoravím a prenikli až hlboko na juh, ku Skopje. Srbi, povzbudení víťazstvami cisárskych vojsk a zahraničím, povstali na celom Turkami okupovanom území. Turci posilnili svoje vojská a donútili cisárske na ústup. Z obavy pred krvavými tureckými zverstvami došlo k najväčšiemu exodu Srbov z rodnej vlasti. Patriarcha Arsenij III. Crnojevič vyviedol zo Starého Srbska na sever od Sávy 60 000 spoluobčanov a s nimi ich rodiny a mnoho pravoslávnych duchovných. Viedenská vláda dovolila utečencom usadiť sa na uhorskom území medzi Tisou a Dunajom. Po dohovore s cisárom Leopoldom II. dostali početné privilégiá s podmienkou, že budú nepokojnú južnú tzv. vojenskú hranicu brániť proti Turkom." Branislav Choma knihu nečítal a stačila mu ukážka zo SLOVA, aby ironicky objavil Chňoupkove omyly histórie a nepravdy.
Použiť na oplátku dikciu Branislava Chomu, mohol by som pokojne uviesť: Aj literárny vedec by si mal dávať pozor na to, aby jeho názory a dojmy mali oporu v uverejnených faktoch. Ináč celú svoju kritiku postaví do krivého svetla. Kritika od Branislava Chomu až podozrivo pripomína v literárnovedeckých kruhoch známy prípad, keď chýrny literát J. R. P. obvinil z falšovania dejín básnika Andreja Sládkoviča za to, že v básnickej skladbe Marína píše "dedina Detvou volaná", pričom tá nebola dedinou ale kráľovským mestom.
Môžbyť mnohé z tohto blchárstva vysvetľuje priznanie z úvodu knihy Branislava Chomu Chorvátska literatúra: "Nebol som povojnovým srbochorvátštinárom a neštudoval som ani jazyk a literatúru týchto národov na vysokej škole. Môj prístup k chorvátskej literatúre je prístupom zvedavého obdivovateľa a prieskumníka… Hľadal som každú možnosť dostať sa do tejto krajiny a získať jej literatúru. Tak som bol roku 1959 na rekreácii pri Jadrane a v rokoch odmäku som pravidelne chodieval študijne i rekreačne do hlavných miest Juhoslávie a na Jadran." Pokiaľ ide o vznik Prizrenských líg, ak píšem, že tretia vznikla bezprostredne po vojne a nie roku 1962, čomu Branislav Choma venuje taktiež uštipačne kritickú poznámku, možno si vymieňať názory, či 17 rokov po vojne je bezprostredne alebo až po.
A naostatok: skúsený niekdajší redaktor vie, že noviny sa nevyhýbajú tlačovým škriatkom. A keď je v závere celostranovej ukážky z novej knihy zreteľne uvedené, že Turdus Merula je kapitolou z novej knihy Dýka v chrbte, neobmedzí sa predsa v kritických poznámkach na novinový výňatok, kde sa tak poľahky dá zameniť predložka "z" na "do". Čiže: keby bol býval čítal knihu, nemusel sa s "Tromi omylmi z histórie" vôbec namáhať.
Bohuslav Chňoupek, Praha
