Reklama
Reklama

Začarované kruhy teroru

Minulý týždeň abdikoval premiér Severného Írska David Trimble, lebo Írska republikánska armáda (IRA) nezložila do dohodnutého termínu zbrane. Predseda vlády dodržal svoje slovo, že podá demisiu, keď sa odovzdávanie zbraní nezačne do prvého júla tohto roku. Nezačalo sa, samozrejme.
Počet zobrazení: 504

Minulý týždeň abdikoval premiér Severného Írska David Trimble, lebo Írska republikánska armáda (IRA) nezložila do dohodnutého termínu zbrane. Predseda vlády dodržal svoje slovo, že podá demisiu, keď sa odovzdávanie zbraní nezačne do prvého júla tohto roku. Nezačalo sa, samozrejme. V Severnom Írsku sme svedkami jedného z mnohých prejavov novodobej, možno povedať až strašidelne jednotnej, taktiky teroristických organizácií. Túto taktiku uplatňujú od čias rozprášenia smutne známej nemeckej RAF (Rote Armee Fraktion) všetky podobné radikálne organizácie od Španielska po Čečensko, od Kosova, či Macedónska po Palestínu, alebo Kambodžu. Mohli by sme to nazvať taktikou začarovaného kruhu, z ktorého je prakticky nemožné vymaniť sa rokovaniami, alebo dohodami.

Na tejto taktike stroskotávajú aj mierové dohody s povstalcami, alebo ako sa radi nazývajú, s "ozbrojenou opozíciou". Poučenie zo zániku RAF si vzali všetci ozbrojení radikáli. Zistili, že chyba bola v prísne centralistickej organizácii spomínaných ľavičiarskych fanatikov. Potom stačilo odťať jej hlavu a stala sa bezmocnou, vyparila sa. Samovraždy špičiek RAF vo väzení zavŕšili zánik obávanej skupiny. Preto novodobí "ozbrojení opozičníci" prísne dbajú o to, aby mali tzv. politické krídlo, s ktorým sa môžu posadiť za rokovací stôl predstavitelia vlády, keď sa stáva činnosť ozbrojencov už neznesiteľnou. Tzv. politické krídlo je chránené ako rokovací partner a ozbrojenci zostávajú akosi mimo. Svojimi ojedinelými občasnými útokmi v prípade potreby pritvrdzujú situáciu, aby rokujúcim pridali na "argumentoch" a posilnili ich pozíciu. Keď si prezrieme zoznam obdobných situácií kdekoľvek vo svete, ľahko zistíme, že ani v jedinom prípade sa nepodarilo odzbrojiť radikálne krídla týchto dvojjediných, teroristickými metódami bojujúcich organizácií. Nech vznikli akékoľvek dohody, prímeria, nech načrtli a vážne predstavovali akékoľvek mierové plány, tie sa nikdy nikde neuskutočnili, či už to bolo v Afrike, na Blízkom Východe, či v Európe.

Najnovšia obdobná situácia vzniká v Macedónsku, kde dospeli delegácie UCK a macedónskej vlády k dohode o prímerí od piatka minulého týždňa. Aj bez vešteckých schopností možno predpovedať, že prímerie nebude mať dlhé trvanie. Radikálne skupiny budú - podobne ako už roky v Palestíne, či v Španielsku, alebo v Ulsteri - provokovať vždy znova a znova, až sa vzájomná dôvera rokovacích tímov vyparí, sprostredkovatelia stratia trpezlivosť a celý proces možno začať od základov. Vysvetlenie je jednoduché: tzv. politické krídla týchto organizácií nikdy nemôžu mať taký vplyv na ozbrojencov, aby tí zložili zbrane. Takýto vplyv môžu mať len celkové sociálne a politické podmienky v danej krajine, či v regióne. Len v prípade ak sa rukolapne dokáže, že nebojovať je výhodnejšie než bojovať, môžu prestať boje. To je však dlhodobá a ťažká úloha, ktorú nemožno splniť z jedného dňa na druhý. Už vonkoncom nie podpisom nejakého papiera, ktorý roztrhá na márne kúsky obyčajný samopalník, alebo snajper za rohom. Treba si priznať, že na novú taktiku násilníckych organizácií sa odpoveď ešte nenašla. Ani "Šaronova listina" (zoznam 26 palestínskych radikálov, ktorých môže armáda beztrestne likvidovať) nie je riešením.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama