Polstoročie Socialistickej internacionály
Presne do polovice tohto roku spadá 50. výročie založenia Socialistickej internacionály (SI). Ak sa na ňu pozeráme ako na pokračovateľku Druhej internacionály, potom ide vôbec o najstaršiu medzinárodnú organizáciu na svete. Druhá internacionála totiž vznikla v roku 1889 a s dvoma prerušeniami zapríčinenými svetovými vojnami trvá takto až dodnes.
Pred koncom vojny v marci 1945 sa v Londýne zišla medzinárodná konferencia s účasťou 53 zástupcov strán z 13, prevažne západoeurópskych krajín. K obnoveniu internacionály však nedošlo pre neistotu, akým smerom sa budú po vojne vyvíjať strany stredovýchodnej Európy, ktoré sa dostanú do sovietskej záujmovej sféry. Po vojne sa od roku 1946 až do roku 1951 konalo spolu 10 konferencií, ktoré organizovalo Socialistické informačné a styčné byro a od roku 1947 Výbor medzinárodných socialistických konferencií (COMISCO).
K faktickému obnoveniu internacionály došlo až v roku 1951 vo Frankfurte nad Mohanom. Tu prebiehal v dňoch 30. 6. až 3. 7. za účasti 104 delegátov socialistických a sociálnodemokratických strán, ako aj pridružených hnutí, prvý kongres Socialistickej internacionály. Podnet k založeniu SI vyšiel od Willyho Brandta, Bruna Kreiského a Olofa Palmeho a pri jej kolíske stálo 27 politických strán. Socialistická internacionála je voľným združením strán socialistických, sociálnodemokratických a strán práce. Hlavným cieľom SI je zvýšenie životnej úrovne pracujúcich, sociálny pokrok a hospodárska spravodlivosť. Ako pokračovateľka Druhej internacionály SI neuznáva revolučné metódy a vzdáva sa aj triedneho boja - za svoj program prijíma demokratický socializmus.
Za prvého predsedu SI zvolili Morgana Phillipsa, generálneho tajomníka britskej Labour Party a dovtedajšieho predsedu COMISCO. Ďalej sa ustanovila Generálna rada ako najvyšší orgán SI v čase medzi kongresmi (v nej sú zastúpené všetky členské organizácie SI - zasadá dvakrát do roka) a Byro SI (premenované v roku 1989 na Radu SI), kde majú zástupcu všetky štáty, ktorých strany, resp. pridružené organizácie sú členmi SI. Do dejín kongresov SI sa výrazne zapísal XIII. kongres v roku 1976 v Ženeve, kde za predsedu zvolili W. Brandta. Jeho zásluhou vstúpila SI do novej, dynamickejšej fázy. Zvýšila sa frekvencia komunikácie medzi členmi, do pozadia začal ustupovať dovtedajší antikomunizmus, väčšie úsilie sa venovalo politike zmierňovania napätia a problematike tretieho sveta.
Na XVIII. kongrese v Štokholme v roku 1989 prijali delegáti významnú Deklaráciu zásad SI a dokument Za ekologickú bezpečnosť - stratégia dlhodobého prežitia. Posledný XXI. kongres SI v 20. storočí sa konal v roku 1999 v Paríži a do centra pozornosti sa dostali najmä otázky globalizácie. SI dnes združuje 130 organizácií a jej plnoprávnymi členmi sú aj SDSS (od roku 1992) a SDĽ (od roku 1996). Jej význam vo svete neustále rastie s tým, ako rastie počet štátov, v ktorých vládnu členské strany SI.
Anton Daniel (1922), čestný člen SDSS
