Krajiny Európskej únie neodmietajú každého
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patrí vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Európska únia nám však "spríjemňuje" čakanie na členstvo aj diskusiami o tom, ako dlho nebudú môcť naši občania pracovať v jej jednotlivých krajinách. Reakcie nenechali na seba dlho čakať a boli vskutku rôznorodé - od pobúreného odmietnutia, cez dovolávanie sa Charty ľudských práv a slobôd, až po ľahostajné mávnutie rukou. Triezve uvažovanie by však bolo užitočnejšie. Otázka, či si máme voľný pohyb pracovných síl vôbec želať, má tiež svoj význam. Krajiny Európskej únie totiž neodmietajú každého. Prijatie či dokonca trvalé presídlenie vysoko kvalifikovaných jedincov hodlajú podporovať. Pre zahraničné firmy je totiž oveľa jednoduchšie a najmä lacnejšie pretiahnuť najlepšie mozgy do ich domovskej krajiny, ako sa za nimi sťahovať a investovať niekde inde. Taktiež vlády týchto štátov urobia všetko pre to, aby dobre platené miesta udržali doma a do cudziny posunuli iba nie veľmi vynášajúce produkcie.
Únik mozgov však nebadať len v kategórii už vyštudovaných ľudí a odborníkov - odchádza aj mladý, ešte nie celkom dotvorený potenciál. Napríklad len na českých vysokých školách (a to Česká republika ešte nie je v EÚ) študuje okolo 3600 mladých ľudí zo Slovenska, čo je asi polovica všetkých študentov zo zahraničia. Zvyšujúci sa záujem slovenských maturantov o štúdium na českých vysokých školách však nenápadne poukazuje na rozdielnosť prístupu štátu k vysokým školám a k vzdelávaniu. O tom, že pokračujúci únik mozgov sa čoskoro v prosperite Slovenska prejaví, niet pochýb.
Zdá sa, že ceste Slovenska na Západ už takmer nič nebráni. Aj v prístupových rokovaniach EÚ sa Slovensku podarilo uzavrieť 19 kapitol, čím vyrovnalo krok s Českou republikou a dostalo sa tak do čela kandidátov na vstup. Pozícia na vrchole však býva krehká a vratká. Preto aj pre ďalšie posudzovanie Slovenska zo strany EÚ je potrebné bezodkladne schváliť a uviesť do života množstvo zákonov, medzi nimi i reformu verejnej správy, zákon o štátnej službe a pod. Až potom bude môcť niekto konštatovať, že sme skutočne na vstup pripravení.
Nemecký denník Die Welt považuje Slovensko za najnádejnejšieho kandidáta na vstup do Severoatlantickej aliancie. Tieto dobré vyhliadky by sa však mohli rýchlo rozplynúť, ak by sa po najbližších parlamentných voľbách vrátil k moci Vladimír Mečiar. Situácia nie je ružová ani v súvislosti s podporou nášho vstupu do NATO u občanov Slovenska. Čísla hovoria jasne a presne: iba 41 percent z nich považuje vstup za potrebný. Brusel však vyžaduje takmer 60 percentnú podporu, a tú nebude možné dosiahnuť bez voličov opozície (teda za predpokladu, že voliči koaličných strán vstup do NATO podporia).
Vzhľadom na blížiace sa voľby začínajú aktivity mnohých politikov pripomínať hru na volebnú kortešačku. Tí to, samozrejme, nepriznávajú a svätosväte tvrdia, že tak konajú vo svojom voľnom čase a neporušujú tým zákon, ako dôvodí poslanec Fico. Rozhodnutie vedenia STV neodvysielať mimoriadny premiérov prejav ku koncu školského roka možno zmarilo niečie plány. SDKÚ totiž v sobotu odštartovala letnú akciu nazvanú Modrý autobus, ktorá má slúžiť okrem iného i na informovanie občanov o výhodách členstva Slovenska v NATO a EÚ. Aj v tomto prípade Dzurinda poprel, že ide o začiatok predvolebnej kampane. Plánovaná nadväznosť sa však nedá prehliadnuť.
