Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 12.

Kazachstan
Počet zobrazení: 406

Kazachstan

V krajine žije 16,9 mil. obyvateľov. Na severe a vo veľkých mestách žijú Rusi (34,8 %) a Ukrajinci (4,9 %). Kazachovia (46 %) osídľujú najmä stred a juh krajiny. Ďalej tu našli domov Nemci (3,1 %), Uzbeci (2,3 %) Tatári (1,9 %) a iní (7 %). Pomer preferovania ruského a kazašského jazyka je iný - 63,45 : 27,98 v prospech ruštiny. Prevládajúcimi náboženstvami sú islam (najmä sunnitský) - 47 %, pravoslávie - 8 %, luteránstvo (prevažne Nemci) - 2,1 %. Kazachstan vyhlásil 16. 12. 1991 po rozpade ZSSR úplnú samostatnosť ako jedna z posledných sovietskych republík. Vzápätí sa stal zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Kazachstan je prezidentskou republikou. Hlavu štátu volia raz za päť rokov. Súčasná hlava štátu, Nursultan Nazarbajev viedol za sovietskej éry republikovú organizáciu KSSZ. Prezidentom sa stal 7. 2. 1990. V parlamente má výraznú podporu vďaka proprezidentskej strane OTAN a nezávislým poslancom. Posledné prezidentské voľby sa uskutočnili 19. 1. 1999 a Nazarbajev v nich získal takmer 80 % hlasov. Premiéra Kasymžomarta Tokajeva podporuje prezident i vládna strana OTAN.

Medzi proprezidentské politické strany patrí OTAN - Republikánska strana, etatistický, stredový Ľudový zväz jednoty Kazachstanu, Agrárna strana, Národná družstevná strana Kazachstanu a Demokratická strana. K opozičným sa rátajú centristický Ľudový kongres Kazachstanu, Občianska strana Kazachstanu, proruské Republikánske zjednotené slovanské hnutie - Súlad, členmi zakázanej komunistickej strany založená Socialistická strana Kazachstanu, Komunistická strana Kazachstanu a Republikánska ľudová strana.

Parlament sa skladá z dvoch komôr. Snemovňa (Madžlis) má 77 členov. 67 poslancov sa volí raz za štyri roky väčšinovo a 10 pomerne. Senát má 47 členov, z ktorých je 40 volených raz za šesť rokov v dvojmandátových obvodoch miestnymi zastupiteľstvami. A to tak, že raz za dva roky sa obmení približne tretina z nich. Zvyšných siedmich senátorov menuje prezident. Pri posledných voľbách vyjadrili zahraniční pozorovatelia vážne výhrady voči ich regulárnosti. OTAN v nich získal 23 mandátov, Občianska strana 13, komunisti 3, Agrárna strana 3, národní družstevníci 1, iní 3 a nezávislí 31 mandátov.

Kirgizstan

V krajine žije 4,576 mil. obyvateľov, z toho 56,5 % Kirgizov, 18,8 % Rusov, 13,4 % Uzbekov, 2,1 % Ukrajincov, 2 % Tatárov, 1,1 % Nemcov, Ujguri, Kazaši, Azerbajdžanci, Tadžikovia, Tunganci, Krymskí Tatári. 70 % z nich sú sunniti, 5,7 % sa hlási k pravosláviu, časť k budhizmu. Kirgizstan vyhlásil suverenitu 12. 12. 1991 ako posledná z 15 sovietskych republík. Nový štát má spory s Tadžikistanom o južnú hranicu v povodí Istary.

Kirgizstan je prezidentskou republikou na čele s Askarom Akajevom. Akajev je pôvodným povolaním fyzik a viedol Kirgizskú akadémiu vied. Za sovietskej éry bol členom republikového ÚV komunistickej strany. Od 28. 10. 1990 vykonával funkciu predsedu Najvyššieho kirgizského sovietu, od 10. 3. 1992 dočasného prezidenta a premiéra. V januári 1994 mu v referende vyjadrilo dôveru 96,3 % občanov dôveru. V decembri 1995 ho zvolili za riadneho prezidenta. Podľa novej ústavy sa hlava štátu volí na 5 rokov.

K proprezidentským politickým stranám patrí SDS (Zväz demokratických síl), MS (Moja krajina), DDK (Demokratické hnutie Kirgizstanu) s podporou medzi štátnymi úradníkmi a podnikateľmi a RNP (Republikánska ľudová strana) združujúca prozápadnú inteligenciu. Medzi opozičnú ľavicu a stred sa zaraďuje PKK (Strana komunistov Kirgizstanu), ktorá je jedinou veľkou stredoázijskou opozičnou komunistickou stranou, ďalej DPZK (Demokratická strana žien Kirgizstanu) predstavujúca najsilnejšiu feministickú organizáciu v postovietskom priestore, patriacu medzi najúspešnejšie feministické strany na svete. Spomenúť treba tiež SPAM (Socialistickú stranu Ata Meken), SDP (Sociálnodemokratickú stranu), PPVV (Politickú stranu veteránov vojny v Afganistane a účastníkov iných lokálnych vojnových konfliktov), ATPK (Agrárnu stranu práce Kirgizstanu) a APKR (Agrárnu stranu Kirgizstanu). K opozičnej pravici sa zaraďuje Erkin (Pokroková demokratická strana Kirgizstanu), Volebný blok Manas pomenovaný podľa rovnomenného národného eposu, Asaba (Strana národnej obrody) združujúca nacionalistov, pochádzajúcich prevažne z radov mestskej mládeže z rozličných sociálnych vrstiev, vrátane nezamestnaných a PAM (Vlastenecká strana) združuje inteligenciu a podnikateľov.

Parlament má dve komory. Mijzam Chygaruu Džijiny (Legislatívne zhromaždenie) má 60 členov, 15 z nich je volených na päť rokov proporčne, 45 väčšinovo. V minulom volebnom období v ňom pracovalo 105 poslancov. El Okuldor Džijijny (Zhromaždenie ľudových reprezentantov) má 70 členov, volených na päť rokov väčšinovým princípom v jednomandátových obvodoch. V posledných parlamentných voľbách 20. 2. a 12. 3. 2000 získali provládni nestraníci 35 mandátov, PKK 15, SDS 4, PPVV 2, DPZK 2, MS 1, SPAM 1 a iní tiež 1 mandát. Súčasným premiérom je od apríla 1999 Amangeldy Muralijev.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama